Januar. Pan zimy, teplych kozuchov a ciapok. Prvy je v kalendari. Ma aj prvy den - Novy rok. S nim sa objavuju kosicky plne vinsov. V nich zas vzacne slova: stastie, pohoda, stale zdravie...

Januar. Ma zvlastnu moc aj dlhu noc, aj mudrych troch panov - kralov: G-M-B. Prisli zdaleka. Su ale blizko. Pred ocami. Kriedou na izbovych dverach napisani.

Januar. Pre iskrivu tvoju krasu (nie vzdy) nejedna i hviezda padne. Na cestu si svetielko zazne. Detom to oznamuje, aby brali lyze, sane. Prikazuje. Sadajte na ne. Hura dolu briezkom, aby...

Vyrastol lan vysoky, kvalitny. Na obrusy i kosielky. V januari, iskrivy, ale hrozivy sniezik bol, ked v chotari nasom bolo cut i cudziu rec. Bol cas vojny, tuzobne cakanej slobody.

Prisla aj do nasho mesta. Radostne s kusymi vetami - Min net - po stenach domov.

Januar, mesiac trojkralovy alebo ak chceme, velky secen. Nie, nedava uz prikaz klasenovi, aby pre Anicku zadovazil jahody, ale uvolnuje zelenie balom, plesom. Pravom. Konci sa druhe tisicrocie.

Stefan Giertli

Vapenka Nemecka

Dostatok vhodnej suroviny - vapenca v Nemeckej a dopyt po dolezitom stavebnom materiali, dali podnet koncom tridsiatich rokov na vystavbu pece na vapno.

Prvym majitelom vapenky bol Jan Kofron z Medzibrodu. Vapennu pec postavil na urbarskom pozemku v hone Podskalie. Bola to mala kruhova pec, vymurovana zo skvarobetonovych blokov, z vnutra mala samotovu vymurovku. Pec mala dva bocne otvory, ktorymi sa vykurovalo pri paleni vapna drevom. Kapacita pece bola 3 t kusoveho vapna a zasobovala cele blizsie okolie.

Tuto zivnost Jan Kofron vykonaval od roku 1939 az do maja 1945, kedy pribral novych spolocnikov Juliusa Mihalisku a Gejzu Petku. Novi majitelia postavili druhu pec s kapacitou 1,5 t vykurovanu koksom, pristresky pre uskladnenie vapna, administrativnu miestnost a zvaznicu kamena z horneho lomu. Neskorsie vapenka znova zmenila majitelov. Z dovodu nedostatkov v hospodareni, ale hlavne procesu znarodnovania tito vyrobu vapna ukoncili dnom 30. oktober 1949.

V rou 1951 bola Vapenka zaclenena do Okresneho stavebneho podniku Brezno. Novy majitel zrekonstruoval pece, rozsiril lom a vykonal generalku strojneho parku.

Vystavbou novej modernej vapenky v Tisovci doslo nasledne ku zaniku mnohych malych vapeniek. Tento osud stihol aj Vapenku v Nemeckej, ked v roku 1955 Okresny stavebny podnik zrusil prevadzku pre nerantabilnost. Tym sa jej cinnost definitivne skoncila.

Zakladatel vapenky ani jeho pokracovatelia vo vyrobe nemohli ani vo sne tusit, ze ich vapenka sa stane znamou na svete. Nestala sa znamou pre svoju povodnu funkciu, ale pre skutocnost, ze po potlaceni SNP jej pec v januari 1945 zneuzili nemecki fasisti a zial i ich domaci pomahaci na likvidaciu neziaducich osob. Povodna vapenna pec, ktora bola zneuzita na likvidaciu asi 900 osob je v sucasnosti zachovana ako sucast arealu pamatnika v Nemeckej. Na mieste druhej pece bola v roku 1961 postavena pamatna izba.

Okresny urad v Brezne v roku 1998 zabezpecil opravu povodnej vapennej pece.

Z kroniky obce Nemecka

Sankovacka v Bravacove

Tak ako vsade na Horehroni aj v Bravacove sa deti, ale i mladez a starsi parobci (stari mladenci nad 25 rokov) radi posankovali na tradicnych "rodlach" (sankach vyrobenych doma a okovanych u kovaca Hrablaya v smykni na Benusi). Sankovalo sa i na netradicnych saniach, a to v starsom, uz prederavenom zabijacskom koryte, ktore sa v case zabijaciek upchavalo handrami, alebo zubami ci drevenymi kolkami, aby z neho vytekala voda. V takomto koryte i na velkych "rodloch" sa vozila hlavne starsia mladez, ktora chodila na priadky. Figliarski huncutski mladenci si uz od jesene, casu zabijaciek, vyhliadali taketo koryta a snorili, kde ich odkladaju, aby ich mohli v case sankovacky ukradnut a dotiahnut tam, kam patri. Ked ho ukradli, doniesli ho na priadky (jedno aj viac). Aby im bolo v koryte pohodlnejsie sediet, mladenci materiam zobrali vleneny pokrovec, a dali do koryta, ktory sa daval do posteli, alebo sa nim zakryvali deti na pripecku, pripadne za pecou. Pokrovec bol zvacsa taky, ktory sa pouzival menej, aby v dome nebolo prilis vela kriku. Takto pripravene koryto vytiahli na smyku skoro az ku Hajenke pred Hlbokou alebo len na "Vyhnanisko", popripade do Hradze v Podholi (osada Bravacova). Tam si posadali do koryta, kolko sa ich zmestilo. Medzi seba pobrali dievky a vpredu sedel majster v karovani so slicuhami (korculami). Dievky brali len tie odvazne. Zviezli sa niekedy az ku mlynu v Benusi, alebo az na statnu hradsku. Dolu Bravacovskou dolinou bola este pred II. svetovou vojnou len obycajna furmanska cesta, po ktorej sa cez zimu vozila na saniach (furmanskych) siahovica na pilu do Gasparova, takze cesta bola dobre uhladena niekedy aj ako sklo. Nebolo im treba ziadne osvetlenie, zvlast ked svietil mesiac. Pri sankovani sa vystrajali zarty, natierali sa sadzami, kolomazou a pod., potom necudo, ze velakrat skoncili v potoku a boli "okupani" najma ked bol lad tenky a potok nebol vsade zamrznuty. Ked uz dosli pred mlyn, ak boli suchi, zvoz zopakovali a mladenci tahali koryto na smyku znova na "start". Pri poslednom raze, ak sa ani raz neprevrhli, dievky zobrali pokrovec a hore v dedine ich namocili na grante "zliebku", aby mladencov doma vyvadili. Ti si uz museli poradit. Mokre pokrovce zavesili na vrata v humne, kde bola slnecna strana, aby ich mohli odlozit, odkial ich vzali, pripadne pouzit na dalsiu sankovacku. Stalo sa aj to, ze sa koryto polamalo a potom mali mladenci starost, ako od lesnych robotnikov zaobstarat hruby klat (siahovice) a dat "crmomanovi" (tesarovi) vydlabat nove koryto.

Mensie deti sa sankovali len v dedine dolu vrskom z Vyhnaniska a z Hradze na drevenych takmer stvorcovych sankach s latkami po sirke. Sankovalo sa aj dolu skolskou zahradou. Niektori svetaskusenejsi mladenci sa zacali aj lyzovat. Prve lyze mali len z diezi zo stareho sudka na kapustu. Neskorsie si zrucnejsi mladenci vyrobili, alebo dali po domacky vyrobit lyze z javora, alebo jasena. Lyzovat sa ucilo "Na prehnutom". Niekedy sa konali v Bravacove aj lyziarske preteky v roznych kategoriach. Start bol v strede dediny. Trasa viedla popri hajenke pred Hlbokou, cez pastvu a dolu "Stranickou" spat do Bravacova. Odmenou bola nejaka lepsia "prepisovacka" alebo len sladkosti.

Dnes uz maju male deti dobry lyziarsky vystroj, nehovoriac o dospelych, ktori maju okrem zjazdovych lyzi aj bezecke. Chodia aj na preteky mimo obce, aj napr. Bielu stopu SNP.

Margita Vrbovska

U Veleckych sa pri stole vzdy rozpravalo. Bolo to jedine miesto, kde sa stretla cela rodina pohromade. Iba Marko byval s rodicmi, Aneta s Eduardom byvali kvoli praci vo vzdialenejsich mestach.

"Myslim, ze nas svalovec je fakt zamilovany," vyhlasila Aneta pri pohari cerveneho sektu.

"Podla coho usudzujes, mila sestra?" opytal sa Eduard.

"Neznasam oslovenie mila sestra," skonstatovala zlostne.

"Ja viem," uskrnul sa. "Kolko slov nam povedal bracek?"

"Styri, z toho dvakrat dakujem."

Aneta nemala rada malovravnych ludi a od detstva sa zabavala pocitanim slov.

"Marko ma starosti so sustredenim muzstva," zastavala sa matka najstarsieho.

"Jasne," prikyvla dcera. "Hlavne so svojim sustredenim. Ked som bola pre neho, vobec nevedel, ze som prisla. Bol uplne mimo. Prepac, mami, ale som zvedava."

"Nemas byt na co," ozval sa Marko. "Radsej povedz nieco o sebe. Preco si nepriviedla snubenca?"

"Akurat, ohrnula nos. "Mama ho privelmi rozmaznava. Caka odo mna, ze budem ako ty, mami."

"No a? Azda som zla?" ohradila sa matka s vycitavym usmevom.

"O to ide," naliala si dalsi pohar. "Kazdy den pocuvam to iste. Tvojam mama toto.. tvoja mama hento..."

"A ty prirovanie neznesies, mila sestra," podpichoval ju Edo.

"Este raz mi povies mila sestra a nerucim za seba!"

Marko s nevolou sledoval, ako vypila na dusok obsah pohara. Nezdrzal sa.

"Musis to vino pit ako vodu, Aneta?" spytal sa nevinne.

"Som smadna, Marko," odvetila dorazne. "Nikdy ti nevadil sposob akym pijem. Mas skusenost s dalsou alkoholickou?"

"Aneta!" zaburacal otcov hlas a vsetci znepokojene pozreli na bledeho Marka, ktory zatal zuby. Sestra trafila do cierneho.

"Uhadla si, stoji predo mnou," povedal tvrdo.

"No dovol," vyskocila Aneta. "Ja nie som..."

"Ale sa tak spravas."

"Dopekla, Marko, neposudzuj podla jednej vsetky. Kto za to moze, ze Zuzana umrela, ved... hovorili o nej, ze bola obycajna fetoska a ty z nej robis svaticu."

"Aneta, mlc," vydychla matka zhrozene.

"Nie, nebudem mlcat," pozrela dievcina odhodlane najstarsieho brata. "Niekto to Markovi raz musi povedat. Spravil si zo svojej prvej lasky tabu a nezmyselne ho uctieva. Vzdy som si myslela, Marko, ze dokazes prakticky, realne uvazovat. Vyhod jej fotky a ostatne somarinky, ktore strazis ako oko v hlave. Nezasluzila si ta. Patrila do ineho sveta, Marko, hoci si ju lubil. Muselo sa to tak skoncit, pretoze... Pozri, bracek, ty si bol dospely - ja dieta. Mam najmensie pravo o tom rozpravat, ale co som nevedela, comu som nerozumela - vsetko teraz vidim inymi ocami. Nasli sa ludia, co ma informovali a usmernili moje vedomostia o Zuzane. Marko, nechod viac na jej hrob."

Jarka Nuterova z Jasenia