26. JANUAR 1999 Strana 2

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Uz len v Banskej Bystrici

Registracne miesto kuponovej privatizacie a obchodne miesto RM systemu Slovakia v Brezne bolo k 1. januaru 1999 zrusene. Sluzby tychto pracovisk prebera najblizsie obchodne miesto v Banskej Bystrici na Robotnickej ulici c. 6 - pod starym Priorom. V tom istom objekte sa nachadza aj detasovane pracovisko Strediska cennych papierov. Otvaracie hodiny pre verejnost obchodneho miesta su kazdy pracovny den od 10. do 17. hodiny, detasovane pracovisko SCP je otvorene v pondelok, utorok, stvrtok, piatok od 9. do 12. hodiny a od 13. do 15. hodiny a v stredu od 13. do 18. hodiny. Infomovala nas o tom veduca prevadzky PVT, divizia B. Bystrica, Maria Bielakova.

Obdarovali deti

Na druhom beneficnom plese Miestnej organizacie Slovenskej narodnej strany v Brezne v sobotu 16. januara v hoteli Dumbier privitali stopatdesiat hosti. O zabavu sa postarala skupina Kiwi, na harmonike hrala Eva Bruchackova, na klavesoch Peter Banik, predtancovali dva tanencne pary z banskobystrickeho tanecneho studia K - dance a na ples zavital i Robo Kazik. Predseda MO SNS v Brezne a poslanec Narodnej rady SR Ing. Dusan Svantner odovzdal vytazok z tomboly 23 800 korun zastupcom breznianskej nemocnice a centra volneho casu, ktori sa o korunky spravodlivo podelili. Mikrovlnnu ruru venoval vyherca tomboly taktiez detskemu oddeleniu NsP v Brezne.

Koncert v Lopeji

V utorok 2. februara o 18.30 hodine sa v rimskokatolickom kostole v Lopeji uskutocni chramovy koncert Spevackeho zboru mesta Brezna. Za organoveho sprievodu Gabriely Pravotiakovej zbor bude dirigovat doc. Dr. Milan Pazurik, CSc. Usporiadatelmi koncertu su Obecny urad v Podbrezovej a rimskokatolicky farsky urad v Lopeji. Kostol sv. Juraja, v ktorom sa podujatie kona, je zapisany v Ustrednom zozname kulturnych pamiatok Slovenskej republiky a koncom minuleho roka tu za financnej podpory miestnych farnikov a sponzorov realizovali rekonstrukciu podlahy a vymalovali interier.

Spresnili program snemu

Vo stvrtok 21. januara sa vo Valaskej stretli niektori clenovia rady Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria, ktorych na rokovani pred tyzdnom v Brezne poverili pripravou regionalneho snemu. Na tomto snemovani, ktore sa uskutocni vo stvrtok 28. januara v Bravacove, starostovia obci a primatori miest okrem ineho zvolia predsedu regionalneho zdruzenia, clenov rady, kontrolnej a reviznej komisie. Hovorit budu aj o uprave stanov, o rozpocte, o vyske clenskeho prispevku. Zazneju aj informacie o plneni uznesenia a nametov VIII. snemu ZMOS a o pripravach na tohtorocny snem.

O Salianskom Matkovi

Dvadsatdevat ziakov zakladnych skol Breznianskeho okresu sa 19. januara stretlo na okresnom kole v prednese slovenskej povesti Saliansky Matko Jozefa Cigera Hronskeho. V 1. kategorii zvitazila Zdenka Slosarova (ZS Skolska), druha bola Simona Michalkova (ZS Zavadka nad Hronom) a tretia Denisa Dolnanova (ZS Pionierska 4). V 2. kategorii na prvom mieste skoncila Katarina Trembova (ZS Skolska), za nou Maria Datkova (ZS Pohorela), o tretie miesto sa podelili Lucia Malikova (ZS Zavadka nad Hronom) a Anna Citterbergova (ZS Janoskovka). S dojmami z tejto sutaze sa podelila ucitelka Zakladnej skoly v Brezne na Mazornikove Silvia Piacekova, ktora nam napisala:

- Je 19. januar, neskore popoludnie, letim domov, pretoze som sa tam este od rana neukazala. V mysli mi defiluje mnozstvo prace, ktoru este chcem a musim urobit. Len klud, klud, vravim si pre seba. Stihnes vsetko: aj veceru, aj vysvedcenia, aj testy, aj diktaty, aj ... len pokoj!
Otvaram dvere bytu, registrujem roztrusene veci po byte, odkaz na stole od syna: som v telocvicni... Co najskor, ked ja mam obrovsku chut a potrebu podelit sa aspon s citatelmi Horehronia o svoje dojmy zo sutaze, na ktoru som sla pravdupovediac z povinnosti? Robim rychlu veceru, mechanicky odkladam veci na svoje miesta, zato mysel pracuje na niecom inom: triedim myslienky a z viet skladam mozaiku tohto clanku.
O poradi dolezitosti prac zrazu bolo rozhodnute: pisem pod pretlakom nadhrenych pocitov, ktore vo mne vsetky deti, vsetci sutaziaci i pritomni zainteresovani vyvolali. Tejto uvahe davam prednost pred vsetkym ostatnym.
Sutaz v prednese povesti organizovali v Zakladnej skole K. Raposa na Skolskej ulici v Brezne pod patronatom odboru skolstva a kultury Okresneho uradu v Brezne a miestnej organizacie Matice slovenskej. Kazdy detail, napriklad privitanie pri vstupnej brane budovy skoly, stisk ruky riaditelky skoly, caj a drobne obcerstvenie pre deti i ucitelov, nas utvrdzoval v tom, ze organizovanie sutaze na okresnej urovni povazuju za prejav uznania.
Myslim si, ze dokazem vycitit a tu som neomylne citila z usmevov uprimnost, dobru naladu a radost.Vedenie skoly malo celu akciu premyslenu a pripavenu do najmensich detailov. Sutaziaci boli rozdeleni do dvoch kategorii: ziaci 2. a 3. rocnikov a 4. a 5. rocnikov. V II. kategorii, tzv. starsich, sutazilo osemnast deti, osemnast vynikajucich recitatorov. Ak by som mohla, tentokrat iste nevhodne, oznamkovat nasou nepopularnou stupnicou znamok vykony deti, potom osem z nich bolo vybornych, desat len o malu minusku horsich. Porota mala nelahku a nevdacnu ulohu: rozhodnut sa len pre troch. Preto prvi traja boli nakoniec styria. Udelili sme dve tretie miesta.
Deti boli fantasticke! Kazde z nich zvladlo svoj text v rozsahu viac ako piatich minut suverenne, s bravurou a nonsalanciou. Kazde z nich podavalo vykon takmer na urovni profesionalneho recitatora. Vazim si kazde jedno dieta i jeho ucitela, vazim si Veroniku, Katku, Petru i drobneho Aleska, ktory sutazil vo vysokej teplote.
Spolu s detmi a vdaka nim som mala moznost precitovat radost nielen z literarnych vykonov autorov Marca, Horaka, Durickovej ci Dobsinskeho, ale vdaka detom som sa v mysli preniesla na tie miesta mojej vlasti, na ktore som stale rovnako a rokmi viac hrda. Vysoke Tatry, Babia hora, Orava, Bratislava, Krivan, Dunaj...
Vdaka detom za nadherny zazitok. Vdaka kolegom, ktori sa detom venuju. Vdaka za moznost byt pri tom.

Danovy urad informuje

Zdanovanie prijmov z polnohospodarskej cinnosti, dosiahnutych za viac zdanovacich obdobi, ktora nie je vykonavana v ramci podnikatelskej cinnosti (napr. prijem z chovu hospodarskych zvierat danovnikom, ktory nie je evidovany ako samostatne hospodariaci rolnik)

Priklad: Danovnik (starobny dochodca od roka 1995 s vyplatenou rocnou sumou starobneho dochodku 60 000 korun) sa v rokoch 1996-1998 zaoberal chovom hospodarskych zvierat, ktore v roku 1998 odpredal a ziskal celkovu sumu 46 000 korun. Okrem uvedeneho prijmu nemal danovnik ziadny iny prijem podliehajuci dani.

Ide o prilezitostny prijem z polnohospodarskej vyroby podla § 10 ods. 1 pism. c/ zakona c. 286/1992 Zb. v zneni neskorcich predpisov a nie o prijem z podnikatelskej cinnosti samostatne hospodariaceho rolnika.

V sulade s § 10 ods. 3 citovaneho zakona, zakladom dane je uvedeny prijem znizeny o vydavky bud preukazatelne vynalozene na jeho dosiahnutie, alebo uplatnene vo vyske 50 % z prijmov.

Vypocet dane:

Prijem 46 666,-- Sk
Vydavky 50 % 23 000,-- Sk
Zaklad dane 23 000,-- Sk

Nezdanitelna cast
zakladu dane § 15
ods. 1/ pism. a/
zak.286/92 Zb. 0,-- Sk

Dan z prijmov vo
vyske 15 % 3450,-- Sk

Nezdanitelna cast zakladu dane v sulade s § 15 ods. 1/ pism. a/ zakona c. 286/1992 Zb. v zneni neskorsich predpisov danovnikovi neprinalezi, pretoze pocas celeho zdanovacieho obdobia roka 1998 bol pozivatelom starobneho dochodku prevysujucom rocnu sumu 21 000 korun.

Kedze ide o rocny prijem presahujuci 10 000 korun, danovnik je povinny podat najneskor do 31. marca 1999 danove priznanie za zdanovacie obdobie roka 1998, v ktorom si sam dan vypocita a v tej istej lehote je povinny dan z prijmov fyzickych osob aj uhradit (§ 38 zakona SNR c. 511/1992 Zb. v zneni neskorsich predpisov a § 40 d zakona c. 286/1992 v zneni neskorsich predpisov).

Ustanovenie § 14 ods. 1 citovaneho zakona o rovnomernom rozdeleni prijmu na zdanovacie obdobia, v ktorom bol dosiahnuty danovnik, nemoze pouzit, pretoze polnohospodarsku cinnost vykonava prilezitostne a ide o prijem z podnikatelskej cinnosti samostatne hospodariaceho rolnika.

Co zistila "soika"

Sedemdesiatpat prekontrolovanych prevadzkovych jednotiek, osemdesiat kontrolnych nakupov, z nich sestdesiattri predrazenych, frekvencia predrazenia 78,8 percenta, vyska predrazenia na sto korun z hodnoty nakupov dve koruny patdesiat halierov. Taka je statistika pracovnikov Inspektoratu Slovenskej obchodnej inspekcie pre Banskobystricky kraj pocas tretieho tyzdna.

Pre kvalitativne chyby, prekrocenie doby spotreby a nedodrzanie informacnych povinnosti inspektori pozastavili tovar v dvadsiatich osmich prevadzkovych jednotkach pri 180 druhoch tovaru za 183 091 korun. V patnastich prevadzkach zlikvidovali tridsatpat druhov tovaru za 2919,20 koruny. Dovodom likvidacie bol tovar nevhodny na konzum, resp. suroviny nevhodne na pripravu jedal. Na mieste ulozili sedemdesiatpat blokovych pokut v hodnote 54 900 korun a spisali patnast protokolov o zacati spravneho konania.

V hostinci Pod branou v Brezne dva kontrolne nakupy za 48,90 predrazili o tri koruny desat halierov za nedodrzanie uctovanej miery vodky a piva. V potravinach Horehronskeho spotrebneho druzstva vo Valaskej dva kontrolne nakupy za 36,90 predrazili o dve koruny sestdesiat halierov za nedodrzanie uctovanej hmotnosti parkov, kuracieho narezu a za predaj akostne nevyhovujuceho cesnaku. Inspektori tu zakazali predaj jedneho druhu tovaru po dobe najneskorsej spotreby za 462 korun a zlikvidovali dva druhy tovaru za 139,60.


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT