|
|
"Aby sme pozdvihli nas tazko skusany region" Jednym z najdolezitejsich problemov, ktorym sme sa zaoberali, bolo riesenie nepriaznivej situacie v autobusovej doprave, najma v okrajovych castiach nasho okresu, ale aj v tych obciach, ktore nie su priamo napojene na zeleznicnu trat, ci uz je to Horehronie alebo Doluhronie. Najma starostov tychto obci oslovili predstavitelia autobusovej dopravy v Brezne, aby prispievali na niektore spoje s tym, ze v opacnom pripade bude SAD nutena zrusit alebo obmedzit niektore spoje. K tejto problematike sa uskutocnilo aj rokovanie nasho regionalneho zdruzenia so zastupcami Krajskeho uradu v Banskej Bystrici, Okresneho uradu v Brezne, SAD a starostov obci. Musime si uvedomit, ze aj tento problem je dovodom migracie vidieckeho obyvatelstva. Obce nam starnu a tym sa straca udrzanie a rozvoj kulturnych ludovych zvykov a obycaji. Aj napriek tomuto poznaniu vsak treba podakovat vsetkym starostom a profesionalnym ci dobrovolnym pracovnikom za to, ze na Horehroni toto ludove kulturne dedicstvo zachovavaju a prezentuju pri kazdej moznej prilezitosti ci mensej alebo vacsej oslave. Vdaka vam starostovia a ti, ktori sa starate o kulturu v obciach. Na osmom sneme Zdruzenia miest a obci Slovenska v dnoch 15. a 16. aprila som predniesol diskusny prispevok, ktoreho uvod vzhladom na vysoke percento nezamestnanosti vyznel v tom zmysle, ze v takom prostredi, kde v byvalych prosperujucich podnikoch, ako Zlievaren Hronec, Strojarne Piesok, Mostaren Brezno, sedi spravca majetkovej podstaty a ten zhodnocuje majetok na krytie zavazkov, sa velmi tazko pracuje aj samosprave. K tymto tazkostiam samosprav sa automaticky priraduje riadenie veci verejnych, za ktore sme vrcholne zodpovedni nielen institucne, ale aj moralne. Diskusnym prispevkom sme poziadali pritomnych najvyssich predstavitelov, aby sa zasadili o ratifikaciu charty samospravy. V nadvaznosti na udrzanie existujucich podmienok samospravy je ziaduce stabilizovat system podielovych dani pre obce na cele volebne obdobie tak, aby absolutna ciastka na obcana dosahovala 2000 az 3000 korun a tym by sme sa zaobisli bez prosenia o financne prostriedky zo statnych fondov na obce. Ved mestske a obecne zastupitelstva su najvacsim a najlepsim kontrolnym organom ci disponobilne prostriedky v obciach su spravne vyuzite. V uplynulom obdobi sme sa samozrejme zaoberali aj transformaciou vod a kanalizacii, ale zial musim konstatovat, ze zo strany Stredoslovenskych vodarni a kanalizacii, ale ani zo strany obci nebola velka iniciativa pokracovania v tejto akcii. V ramci ziskania skusenosti z riadenia inych samosprav a nakoniec aj vylepsenia medziludskych vztahov pracovnikmi obecnych uradov, regionalne zdruzenie zorganizovalo tematicky pracovny zajazd v ramci Programu obnovy dediny do Rakuska, Svajciarska, Francuzska a Nemecka. Zajazd bol dobre zorganizovany, ucastnici videli obce, ktore ziju a pracuju v samosprave uz niekolko rokov v inych podmienkach vzajomnych vztahov so statnymi organmi, rozhoduju v prospech svojho obcana a tu obnovu dediny videli v skutocnych farbach. Stretli sa s mnohymi starostami, starostkami a s podnikatelskou sferou a v praxi videli nami propagovanu agroturistiku a prepojenie maleho podnikatela s obcou. Prepojenie maleho podnikatela tym, ako robil najzakladnejsie polnohospodarske, potravinarske vyrobky a sluzil svojim obcanom, spoluobyvatelom, ale aj sirsej odberatelskej sfere. Myslim si, ze touto cestou by sme sa mali uberajt aj u nas. V zakladnych smeroch rozvoja nasho zdruzenia sme mali aj dve zakladne ulohy - zabezpecit vydavanie novin Horehronie a podporu vysokoskolskeho vzdelavania v meste. Mesto Brezno detasovanemu pracovisku Materialovotechnologickej fakulty STU Bratislava, okrem zakladneho prispevku do regionalneho zdruzenia v roku 1997, poskytlo financny grant vo vyske 100 000 korun a v roku 1998 zapocitalo niekolkorocnu dan z nehnutelnosti ako prispevok mesta za najom priestorov a prostriedkov so SPSS, kde sa zabezpecuje prednaskova cinnost tejto vysokej skoly. Musim pochvalit niektorych podnikatelov, ktori ochotne materialne, ale aj financne pomozu aspon cast nakladov na prevadzku tohto pracoviska riesit. Uchovanie detasovaneho pracoviska v nasom regione by malo zostat v pozornosti regionalneho zdruzenia aj v buducom obdobi, lebo tym nezvysujeme len imidz mesta, ale vytvarame najma vyhodnejsie ekonomicke podmienky pre deti obcanov Horehronia, ale aj sirokeho okolia, lebo si mozeme povedat, ze studium v Brezne je plnohodnotne, ale lacnejsie ako v strediskach vysokych skol. V roku 1998 bola pomerne dobra spolupraca so spravnym vyborom okresneho uradu prace. V prvych troch stvrtrokoch bolo obciam poskytnutych 2 156 802 korun na verejno-prospesne prace, pricom bolo pozadovanych 306 pracovnych miest a obciam bolo pridelenych 44 pracovnych miest, pricom na prvy stvrttok ani pracovne miesta, ani financie pre nedostatok prostriedkov pridelovane neboli. Nase zdruzenie nezije len pracou. V priebehu roka sme odohrali niekolko futbalovych zapasov s blizsimi ci vzdialenejsimi supermi, samozrejme porovnatelnej vykonnosti. V poslednom case aj s metodickou pomocou Zdruzenia miest a obci Slovenska sme pripravili parlamentne, samospravne volby a referendum. Vsetko nas stalo dovedna s pracovnikmi obecnych ci mestskych uradov a s clenmi okrskovych volebnych komisii vela namahy. Naviac, vsetci sme citili zodpovednosz pri komunalnych volbach za svoju obec ci mesto. Som presvedceny o tom, ze si kazdy z nas splnil svoju povinnost na vybornu znamku. Vdaka vsetkym. Obce sa vynovuju, lakaju
turistov, buduju chodniky, lyziarske vleky, cim znizuju
nezamestnanost. Skrasluju svoje okolie, a to je ta
najvacsia praca pocas celeho stvorrocneho volebneho
obdobia. Za doterajsiu spolupracu sa chcem podakovat aj
clenom regionalnej rady, predsedom mikroregionov a
samozrejme aj vsetkym starostom. A na zaver: Uvedomujem
si, ze krajske a okresne organy statnej spravy v sucasnej
tazkej ekonomickej situacii robia co mozu, ale prosim ich
o uzsiu spolupracu, aby sme tento nas tazko skusany
region pozdvihli. Zelam si, aby sme mohli spolocnymi
silami v oblasti socialnej starostlivosti, v rozvoji a v
skraslovani nasich obci este velmi vela urobit.
|
