Okresny urad v Brezne vo svojej zriadovatelskej a riadiacej posobnosti v oblasti skolstva eviduje spolu 109 skolskych zariadeni. Z toho je 34 predskolskych zariadeni, 26 zakladnych skol, 2 zakladne umelecke skoly, 5 specialnych skol (od 1. januara 1999 delimitovane), 42 inych skolskych zariadeni (centrum volneho casu, pedagogicko-psychologicka poradna, centrum vychovnej a psychologickej prevencie, stredisko sluzieb v skole, Skola v prirode Lom nad Rimavicou, skolske jedalne). Priemerny evidencny pocet vo fyzickych osobach k 31. decembru 1998 predstavoval v tychto zariadeniach 1238 zamestnancov.

Odbor skolstva a kultury ma vypracovanu dohodu s okresnym uradom prace pri vyhladavani a obsadzovani pracovnych miest pedagogickych a prevadzkovych pracovnikov. Na dobrej urovni je i spolupraca s uzemnou samospravou (udrzanie malotriednych skol v obciach).

V spolupraci s Miniterstvom skolstva SR, Univerzitou Konstantina filozofa v Nitre a Univerzitou Mateja Bela v B. Bystrici odbor spolupracuje na projekte Zmena s Ministerstvom skolstva Holandskeho kralovstva v oblasti alternativnej pedagogiky, zabezpecuje tiez cinnost v suvislosti s realizaciou "Programov ochrany a podpory deti a mladeze." Vdaka aktivitam niektorych pedagogickych pracovnikov vydava odbor skolstva a kultury 6-krat za rok i casopis pre pedagogov Pedagogicke pramene, kde sa zverejnuju informacie za zivota skol, samotneho odboru i odborne texty pre skvalitnenie vychovno-vzdelavacej prace v okrese. Za pozornost stoji pravidelne organizovanie celoslovenskej prehliadky zaujmovej umeleckej tvorivosti ucitelov Chalupkovo Brezno. Pracovnici odboru skolstva a kultury reagovali i na znacny zaujem pedagogov okresu o dalsie sebavzdelavanie, o vzajomne stretnutia s odbornikmi a podporili vznik pomocnych metodickych organov. Aktivne pracuju i kluby zamerane na pracu materskych skol (napr. klub alternativnej pedagogiky, klub skol podporujucich zdravie, klub Lego Dacta, klub riadenia). Zaujimavostou v oblasti materskych skol je Ludoteka, ktorej cielom je sluzit ako centrum volneho casu pre deti predskolskeho a mladsieho skolskeho veku. V ramci kabinetu 1. - 4. rocnika pracuje klub tvorivosti a v aktivite nezaostava ani kabinet vychovavateliek skolskych klubov.

V ramci kontrol inspekcne oddelenie pre zakladne skoly vykonalo v roku 1998 trinast inspekcii, na zaklade ktorych bolo prijatych sedemnast opatreni a sest odporucani.

Na useky kultury a ochrany kulturnych pamiatok, ktory vykonava najma suhrnne prace pri zabezpecovani vykonu statnej spravy na useku statnej pamiatkovej starostlivosti, bolo v roku 1998 zaprotokolovanych 78 podani, vydalo sa 60 zavaznych stanovisk a 23 rozhodnuti.

V sledovanom obdobi bolo HKC v Brezne prostrednictvom okresneho uradu pridelenych 50 000 korun z rozpoctovej kapitoly krajskeho uradu na obnovu kulturnej pamiatky - Pamatnika obeti fasizmu - miesto pamatne v Nemeckej (dalsich 50 000 korun bolo poskytnutych zo statneho fondu kultury Pro Slovakia).

Usek kultury zabezpecuje i registraciu periodickej tlace s okresnou posobnostou, kde ku koncu minuleho roka bolo v ramci Breznianskeho okresu zaevidovanych sedem casopisov a dvoje novin.

V ramci odboru skolstva a kultury v roku 1998 prejednali trinast podnetov na prejednanie priestupkov na useku kultury (neopravnene) bez povolenie SOZA (pouzivanie hudobnych diel prostrednictvom technickych zariadeni).

Odbor skolstva a kultury je od decembra 1998 umiestneny v rekonstruovanej budove Piaristickeho klastora na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 40 (predtym sidlil v Polnohospodarskom druzstve Dumbier Brezno-Podkorenova), kde su i pracovnici financneho a organizacneho odboru, ktorych cinnost uzko nadvazuje na pracu odboru skolstva a kultury, cim sa tato oblast este viac sfunkcnila. Okrem toho sa vykon statnej spravy este viac priblizil verejnosti a obcanom, co uvitali najma zamestnanci skolskych zariadeni.

Daniel Rakyta

V case, ked sa k citatelom dostava najnovsie cislo Horehronia, prebiehaju v Myte pod Dumbierom lyziarske preteky o Velku cenu Nizkych Tatier. Pocas troch dni budu muzi a zeny z viacerych europskych krajin sutazit v alpskych disciplinach. Do povedomia sportovcov a sirokej verejnosti tak organizatori - Slovensky lyziarsky zvaz, Zeleziarne Podbrezova, a.s., TJ Zeleziarne Podbrezova, Myto Ski Centrum, a.s., TJ Myto pod Dumbierom - vratili podujatie, ktoreho tradicia je starsia ako polstorocie.

Vznik a historia lyziarskych pretekov bezprostredne suvisi s vystavbou Stefanikovej chaty pod Dumbierom a s rastucim poctom sportovych klubov v povojnovom Ceskoslovensku. Svahy v okoli chaty sa v tridsiatych rokoch stali vyhladavanymi lyziarskymi terenmi pre zaujemcov z blizsieho i vzdialenejsieho okolia. Vyznavaci bieleho sportu, zdruzeni v Klube ceskoslovenskych turistov a lyziarov, ale aj ti neorganizovani, individualni nadsenci, zacali v spominanom obdobi, pocas vikendov, coraz castejsie merat niekolkohodinovu cestu k chate pod Dumbierom. V prekrasnom prostredi Nizkych Tatier sa venovali zlepseniu techniky v disciplinach, ktore si v tomto regione ziskavali stale vacsiu popularitu. Povest o vybornych lyziarskych terenoch a podmienkach prerastla ramec regionu natolko, ze od isteho casu prejavovali o ne zaujem sportovci z celeho Ceskoslovenska. Tradicne, od zaciatku tridsiatych rokov sa zucastnovali tzv. poslednej rozlucky so snehom - pretekov, ktore z regionalneho rozmeru nadobudli charakter superenia zjazdarov z lyziarskych oddielov z Banskej Bystrice, Bratislavy, Brezna, Brna, Kezmarku, Trencina, T. Lomnice, Prahy, Ziliny, Zvolena a z dalsich.

"Bodku za sezonou" usporaduvala Slovenska zupa zvazu lyziarov v spolupraci s breznianskym odborom KCST a neskor Klubom slovenskych turistov a lyziarov kazdorocne, od roku 1934, v poslednom aprilovom, pripadne prvom majovom tyzdni. Nazov Velka cena Nizkych Tatier bol v styridsiatych rokoch pozmeneny na Velku sjazdovu cenu Slovenska. V patdesiatych rokoch preteky nadobudli opat povodny nazov a pretrvali az do sedemdesiatych rokov, kedy boli z technickych dovodov prelozene do ineho lyziarskeho strediska, az napokon uplne zanikli.

Velka cena Nizkych Tatier bola zdruzenymi pretekmi v alpskej kombinacii pre juniorov, juniorky, muzov a zeny. Dvojdnovu sutaz otvaral zjazd, ktory bol zaroven vylucovacou disciplinou pre slalom, ktory nasledoval na druhy den. Do slalomu sa nominovalo len 40 percent najlepsie umiestnenych pretekarov z 1. a 2. triedy (vekove kategorie) a juniorov. Do sutaze postupovali aj traja najuspesnejsi z dalsej vekovej kategorie "starsej triedy" a polovica junioriek a zien, ktore startovali v spolocnej kategorii. Zjazdova trat bola jednou z najdlhsich trati v Ceskoslovensku, aj ked nepatrila medzi technicky najnarocnejsie. Startovalo sa vo vyske 2045 metrov s prevysenim 700 - 800 metrov. Viac ako tritisic metrov dlha zjazdovka viedla z otvoreneho Dumbierskeho sedla do uzkej doliny Trangoska, kde pretekari dosahovali uctyhodnu rychlost. Zeny a juniorky mali trat zredukovanu takmer na polovicu.

Absolutny vitaz pretekov sa stal na jeden rok drzitelom putovnej ceny, ktoru darovalo mesto Brezno. Jej definitivnym majitelom sa stal pretekar, ktory obhajil prvenstvo trikrat za sebou, alebo celkove patkrat. Spomienkovymi cenami boli odmeneni aj prvi traja z kazdej vekovej kategorie.

Organizovanie pretekov pokracovalo aj pocas druhej svetovej vojny, s vynimkou roku 1943 pre nedostatok snehu a roku 1945. Od roku 1941 sa stala sucastou pretekov nova disciplina - slalom funkcionarov, urcena vyhradne pre funkcionarov a organizatorov z lyziarskych oddielov Lyziarskeho sboru Slovenska a Klubu slovenskych turistov a lyziarov. Ucastnikmi pretekov nemohli byt registrovani pretekari. Sutazilo sa vo dvoch vekovych kategoriach - do 32 rokov a nad 32 rokov s tym, ze vykony sutaziacich hodnotili samotni ich zverenci - inak pretekari. Vitaz z kazdej kategorie ziskal cestnu cenu a prvi traja boli odmeneni spomienkovou cenou. V roku 1947 sa na stupen vitazov postavil aj Florian Molcan, trener breznianskych lyziarov.

Spomienkou na tragicku smrt trencianskeho zjazdara Aljosu Halasu, ktory 2. maja 1942 zahynul na nasledky vnutornych zraneni pocas pretekov o Velku sjazdovu cenu Slovenska, sa stal Memorial Aljosu Halasu. Prvy rocnik pripravili organizatori v roku 1944 a jeho vitazom sa stal Vladimir Krajnak z Kezmarku. Sutazilo sa v tych istych disciplinach ako v pretekoch o Velku sjazdovu cenu Slovenska. Polovica z najrychlejsich dorastencov a dorasteniek postupovala na druhy den do druhej discipliny - slalomu. Absolutny vitaz ziskal vecnu cenu a jeho meno bolo vyryte do zlatej stuhy strieborneho vavrinoveho venca, ktory ako putovnu cenu memorialu venoval do sutaze otec zomreleho, lekarnik, fotograf a nadseny sportovec PhMr. Jan Halasa. Vsetky podujatia boli starostlivo pripravovane - nielen po stranke organizacnej, technickej, ale aj spolocenskej. Prihlasenym ucastnikom rozosielali organizatori propozicie s podrobnymi pokynmi o ubytovani, doprave, zrebovani a vyhlasovani vysledkov. Nebezpecenstvo pohybu vo vysokohorskom terene si vyzadovalo poistenie kazdeho pretekara proti urazu. Kazdy z nich sa pod Dumbierom pohyboval na vlastne nebezpecie. Nezabudlo sa ani na spolocenske kontakty a tak bol zaver sezony spojeny s rozluckovym vecierkom v breznianskom hoteli Tatra.

Dnes uz hotel Tatra neexistuje, a zanikla aj spolocna rozlucka so snehom. Problemy s ubytovanim, vycerpavajuci dvojhodinovy vystup z Trangosky na hreben, zvysene naroky na technicku realizaciu pretekov sposobili, ze dlhorocna tradicia zanikla. Ostava len verit, ze znovuozivene podujatie sa natrvalo udomacni na svahoch nasho regionu a bude popri dalsich sportovych podujatiach spestrenim zimnej sezony.

Ivica Kristofova, Horehronske muzeum

Obcania Cierneho Balogu si za starostku zvolili Mgr. Tatianu Stulrajterovu. Je jednou z osmich zien, ktore si v tomto volebnom obdobi v obciach Breznianskeho okresu zasadli do richtarskeho kresla. Pred tym pracovala v statnej sprave ako veduca odboru socialnych veci Okresneho uradu v Brezne, bola clenkou Spravneho vyboru Narodneho uradu v Brezne a je najmladsou starostkou na Horehroni.

"Cierny Balog je najvacsia obec v okrese Brezno a v sucasnosti ma 5040 obyvatelov vo osmich miestnych castiach. V obci je prioritou socialno-ekonomicke postavenie obcanov, ktoreho barometrom je nezamestnanost, a ta dosahuje 25,06 percent. Je to najvacsie percento nezamestnanych v historii obce a jej obyvatelov. Z tohto titulu je nutne zachovat zamestnanost v lesnictve a drevarskej vyrobe, ktora ma tradiciu v obci. Okrem toho je nevyhnute poskytnut obci dobre podmienky pre turistiku a ubytovacie sluzby, v ktorych kapacity v obci chybaju," hovori starostka.

"I napriek tomu, ze obec Cierny Balog je najvacsia v okrese, nema v sucasnosti vyriesene zasobovanie energiou. Vacsina obci Horehronia je plynofikovana, Cierny Balog je vzhladom na svoje geograficke podmienky narocne plynofikovat a celkove naklady na plynofikaciu by dosahovali asi 80 milionov korun. Elektrifikacia obce je pomerne jednoduchsia a naklady na jej realizaciu by vratane premostenia Michalova - Cierny Balog predstavovali 30 milionov korun, pritom je nezanedbatelne, ze 30 percent domacnosti je oficialne plynofikovanych. Pripravujeme rokovania so Slovenskym plynarenskym priemyslom a Stredoslovenskymi energetickymi zavodmi, ktore by smerovali k definitivnemu rieseniu zabezpecenia a dodavky energie do obce. Okrem toho je nevyhnutne doriesit dobudovanie cisticky odpadovych vod, ktora si vyzaduje upravu technologie a s tym suvisiacu vystavbu kanalizacie, ktora predpoklada dokoncenie II. etapy a zacatie vystavby ostatnych etap kanalizacie.

Cielom sucasnych volebnych funkcionarov samospravy v obci je pocas funkcneho obdobia priblizit vykon samospravy k obcanovi a zabezpecit potreby jednotlivych miestnych casti."

(r)

Druhy rocnik Pochovavania basy v Zavadke nad Hronom sa stretol s velkym zaujmom. V kulturnom programe v spolocenskom dome okrem inych zozali uspech aj "Druzstevnicky", "Bonzacik", "Tanecnice", "Pri plote" a cast hudby folklornej skupiny Breznan. Snimka: Juraj Orolin