Koncime druhe tisicrocie. V dalsom jednotku nahradi dvojka. V tlaci, v rozhlase, v televizii bude mnozstvo uvah na temy co bolo, co nas caka. Vsetky budu zaujimave, ved v tisicrocnom kalendari sa toho udialo az-az. Klady i zapory.

Kalendar, z rokov, mesiacov, je zaplneny vyznamnymi dnami, udalostami, menami...

Vo februari, napriklad, takym menom je Matej. Oblubene medzi kralmi, aj medzi pospolitym ludom. Pozname to. Na Mateja hoja-hoja, na druhy den boli hlava. Trha, lame v nej, z coho asi vzniklo uslovie, ze "Matej lady lame..."

Meno Matej sa dostalo aj do slovenskych dejin. Prave v polovici odchadzajuceho tisicrocia. Ide o Mateja Hunyadiho - Korvina (Corvinius - havran) a roky panovania 1458 - 1490.

Do povedomia slovenskeho ludu sa dostal ako dobro nosiaci panovnik. Niet vari slovenskeho uzemia, na ktorom by sa nebol objavil Matej kral.

Aby spravodlivo vladol, chodil pomedzi lud v roznych "podobach". Raz ako gazda, zas ako zobrak, ako zatulany polovnik, robotnik, pohonic... Zistoval, hladal, pozoroval, na vlastnej kozi skusoval, co je spravodlivost, co mudrost, ako si ludia ziju, co im chyba... Vsade, kde sa co-to poducil, nalezite odmenil. Padla zlatka, dve... alebo len pisomne na triesku: - Tu bol Matej kral...

Prave putovanie po krajine sa dostalo do slovenskej slovesnosti: povesti, baje, rozpravky, piesne... Kral Matej bol bystry, rozumny, panovacny. A prave ta panovacnost navadza, ze "nie je vsetko zlato, co sa blisti." Matej casto sadal na kona a hnal sa nielen na lov do hlbokych nasich hor, ale aj do vybojov so susedmi, aby zvacsil kralovstvo. Nie nebol najchudobnejsi. Mal dvadsatosem hradov. V baniach rocne vytazili styri tisic kilogramov striebra, tristo kilogramov rydzeho zlata, lenze...

Ked Matej zasadol na uhorsky tron, pred kralovstvo ( ako pred poradcov) predstupil s novym vladnym programom (ako v sucasnosti) plnym reforiem a naprav. Tych, ktori si mysleli, ze budu zanho vladnut sa mylili. Dal im vypovede. Zistil, ze kralovska pokladnica je prazdna. Aby ju naplnil, robil kroky. Napriklad zrusil dane od brany a zaviedol dane od kominov. Rozum. Kominov, ak vobec boli, je ovela viac ako bran.

Ked sa pokladnica ako tak zaplnila, zorganizoval si elitne vojsko -. Cierny pluk. Aj Sladkovicov Martin si v nom pobudol. Preto, ze zabil kralovskeho sokola.

Matej kral a Horehronie. Sumiac, Brezno, Valaska, Predajna, Slovenska Lupca... Povesti od Hrona dostojne spracoval, v nasom meste zijuci spisovatel Frantisek Kreutz. Z jeho povesti Matej kral a Breznan Martin sa dozvieme, ze prave Martin pripomenul v Predajnej (kral preobleceny za pohonica), ze kral zabudol na brezniansky jarmok.

Matej nezabudol. V roku 1488 udelil Breznu pravo vydrziavat jarmok - Ondrejsky.

Matej kral sa stal kmotrom novorodeniatka v Sumiaci. Naviac dal upiect "kamzika", ktoreho ulovil na Kralovej holi...

Alebo historka s hadankou. Kral pozoruje sedliaka ako seje hrach a sedliak sam pre seba hovori: - Ak pride, nebudem mat, ak nepride, budem mat.

Rozlustenie (hadanku nerozlustili ani radcovia): - Ked priletia holuby a vyzobu hrach, nebude mat, ak nepriletia, bude mat urodu...

Co je zaujimave, ze kral komunikoval takou recou, v akom etniku, casti slovenskeho uzemia sa nachadzal. Bol mudry.

Pravdou je, ze zasluhou Mateja krala sa v Bratislave utvorila prva vysoka skola Academia Istropolitana (1465). Vyucba v nej zacala o dva roky neskor. O Matejovi kralovi sa medzi poddanym ludom sirili len same dobre chyry. Obcas vietor zasevelil i na inu temu, za ktorou boli i pekne dievcata. Pomozme si piesnou: - Stratila som, stratila, co som rada nosila, stratila som zlaty pas, nasol mi ho kral Matias. Matias, Matias, vrat mi ho, dam ti turak na pivo, ude sa ti napiti, ked budes zver loviti (J. Kollar: Narodnie spievanky).

Matej neumrel, Matej zije. Jeho umysel pre spravodlivost, citoval Ludovit Stur na bratislavskom sneme takto: - Zomrel kral Matej, zomrela i spravodlivost. Matej kral zomrel zaciatkom aprila 1490.

Matej, meno frekventovane, oblubene. Nielen rodne, ale od neho odvodene aj priezviska (Matejcik, Matejkov, Matejovce...), primenia (J. Dekret - Matejovie, Matejkovci...), literarne postavy robotne, pomaly zabudlive, ako: - Iseu Macek do Malacek sosovicku muacic...

Matej, pohnes lady k lepsiemu alebo ich narobis hrubsie ako su v januari. Prvu verziu si zober za svoje.

S. Giertli

Jazykoveda - laska celozivotna

Narodil sa 25. februara 1919 v Halici, okres Lucenec. Ucitelsky ustav absolvoval v Lucenci a v Banskej Bystrici, vysokoskolske studia - slovensky jazyk a filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1939 obhajil dizertacnu pracu a ziskal titul doktora filozofie a v roku 1958 vedecku hodnost kandidata filozofickych vied. V rokoch 1939-48 ucil na ludovej skole v Detve, v Pohorelej a v Bratislave, 1948-84 bol pracovnikom jazykovedneho pracoviska SAV. Od roku 1984 zije v Bratislave na dochodku. Z jeho bohatej vedeckej tvorby spomenme aspon individualne monograficke prace - Narecie Pohorelej (1955), Slovesne kategorie osoby, casu, sposobu a ich vyuzitia (1993), Jazykove prechadzky prozou (1989) a spoluatorstvo na Morfologii slovenskeho jazyka z roku 1966. Dr. Gejza Horak stale publikuje mnozstvo studii o sucasnom spisovnom jazyku v roznych periodikach.

Ako sam hovoril, jeho upriamenie zaujmu na rec a potom na spravnu slovencinu mali korene v jeho pocetnej rodine, kde sa dorazne uplatnovalo velmi zretelne a hlasne slovo jeho prisnej matky. V rodine sa rozpravalo, spievalo, a pritom sa zdoraznovalo, ze treba riadne otvarat usta, ale i cusat, neodvravat a pocuvat, ked hovoria starsi. O svojom dvojrocnom pobyte v Pohorelej hovori: "... na ziadost svojho starsieho brata Alexandra, spravcu rimskokatolickej fary som presiel na Pohorelu, kde som potom nielen ucil i obstojne spieval, no nie dost muzikantsky prirpaveny, vyhraval v kostole - priam ma tam ohromilo slovensko-polske narecie. Vniknut don, porozumiet mu v beznej vrave bola prva uloha pri vstupe pri praci s detmi. Razovitost tejto dediny pod nizkotatranskym kridlom Kralovej hole (pod Orlovou) ma vabila do folkloru a cezen do narodopisu. Zaumienil som si zostavit a na maticny subeh poslat narodopisnu monografiu. Nechcel som v nej obist ani narecie, no neopovazil som sa podat jeho charakterisku. Poziadal som preto Dr. Jozefa Orlovskeho, gemerskeho rodaka, aby doplnil moj rukopis kapitolkou o miestnom nareci. V Matici krutili nad cudnym zapisom narecia hlavou a nedoverovali mu, vahali nad transkripciou jeho samohlasok... Vtedy som si povedal: "Ved je raz tuto cudnu pohorelcinu aj odborne zvladnem a podam."

Podla slov Dr. Horaka bola praca na monografii Narecie Pohorelej "prikrou ulohou, ale mala aj sladke ucinky - znamenita skola fonetiky a fonologie... bola vdacnou odbornou danou mojej druhej domovskej obci. Tato robota ma definitivne priviedla do jazykovedy a zatial do jej narodopisne ladenej casti dialektologie..." Do spolocneho diela Morfologia slovenskeho jazyka (spoluatori J. Ruzicka, J. Oravec, M. Urbcancok, Mistrik, Miko, Dvonc) skoncipoval Dr. Horak kapitoly o pridavnych menach, cislovkach a podkapitoly o predikativnych slovesnych kategoriach (osoba, cas, sposob). I. Masar prisudil Horakovmu zaujmu o sloveso atribut zivotnej temy a jeho neprestajnemu zivemu zaujmu o jazykovu kulturu atribut lasky - lasky starej, stalej a celozivotnej.

A este citujme G. Horaka: "V style mojich glos... su stopy celozivotneho povodneho povolania, popudov z ciest za krajovymi nareciami, z citania krasnej slovesnosti a napokon zretel na citatela so zakladnym skolskym vzdelanim... Slovencina dostava zaucha aj v ustnych prajavoch daktorych nasich ludi, ktori by mali davat dobry priklad... Som presvedceny, ze iba ozdravene narodne povedomie v samostanom state a zobudene zodpovedne svedomie kazdeho z nas pomoze zdvihnut slovencinu v nasich ustach i v pisanych prejavoch. Slovencinu liecit netreba, ta je tu - bohata a vedecky spracovana. Liecit i ozdravovat treba nas postoj k nej."

Pred piatimi rokmi, 4. marca 1994, prijal Gejza Horak od Pohorelej cestne obcianstvo za rozvoj kulturnych a folklornych tradicii obce.

Zelame Dr. Horakovi aj my, Horehronci, este vela pevneho zdravia, aby sme sa s jeho radami a pouceniami o nasej rodnej slovencine mohli este dlho stretavat prostrednictvom rozhlasu a tlace.

(Spracovane podla rozhovoru Ivana Husara s Gejzom Horakom, ktory vysiel pod nazvom Laska celozivotna v Literarnom tyzdenniku v roku 1994, c. 15).

A. Prepletana

Kratke stretnutie

"C - c - c," krutil hlavou. "My dvaja sa nemame o com dohadovat. Nedopustim, aby sa o mojej neveste rozpravalo, ze..."

"Nie je vasa nevesta," povedal tvrdo Marko. "Ostane tu."

Galtugera Markovo spravanie trocha zarazilo. Nebol zvyknuty, aby niekto mal tu odvahu a vzoprel sa jeho rozkazom. Pohrdavo si premeral mladeho muza.

"Zbytocne sa namahate, chlapce. Simona dobre vie, koho ma posluchat. Dostane dobre zaplatene a ma vsetko, co si zela. Vsak, zlatko?" uskrnul sa.

"Preco to robite?"

"Pridlho debatujeme," skonstatoval. "Tvoj manzel caka, Simona. Zbohom, pan Velecky, vyhybajte sa mi."

"Ak jej ublizite, zavolam policiu."

Galtuger ho neuznal za hodneho odpovede.

Nasledujuce dni nepocul Marko z vedlajsej izby ziadne zvuky. Peter chodil cely skluceny, pretoze ho k nevlastnej sestre nechceli pustit. Marko sa pokusal ziskat nejake informacie od personalu, bol ochotny podplacat, no Galtuger zrejme platil viac. Kazdy odmietol bavit sa o muzovi na invalidnom voziku a jeho krasnej manzelke. Ani Markov buduci svagor, doktor Brestonsky o nich nic nevedel. Den pred odchodom z kupelov ho navstivil.

"Mame pre teba odkaz, Marko," povedal doktor. "Netusim sice, odkial sa dozvedel, ze chodim s tvojou sestrou. Prisiel za mnou s istotou, na nic sa nepytal. Jednoducho mi oznamil: - Urcite vam zalezi na Anete, takze dohliadnete na to, aby pan Velecky dal ruky prec od nasej rodiny. Zdoraznujem "od nasej rodiny" cize aj od Simony. Asi nechcete, aby sa vam stala nejaka nehoda. Dakujem. - A odisiel. Marko, vie o nas vsetko."

"Ta svina!"

Oliver prekvapene civel na Marka. Pozna ho uz peknych par rockov a vulgarne slova nepatrili do jeho slovnika. Vo vrecku mu zaznelo pipatko. Doktor Brestonsky vstal.

"Verim, ze nevykonas nic nerozvazneho. Zideme sa u vas v nedelu."

(Pokracovanie) Jarka Nuterova z Jasenia

Jeden cihi, druhy hota...

Snimka: Viktor Sajgalik