| Z
vrtochov pocasia maju hlavy v smutku mnohi z nas. Nielenze nas bolia z vykyvov tlaku a
teplot, nevieme, ako sa obliect, pretoze raz snezi, potom svieti slnko a nakoniec zacne
prsat, ale aj priroda ma toho uz dost. Nespamatali sme sa zo snehovej kalamity a hrozia
nam vylievajuce sa rieky. Ale nie o tom je dnesna anketa. Chceli sme vediet, pretoze prave
sa zacal rozpustat sneh, co vsetko poodkryvala snehova perina. Tu su odpovede niekolkych z
vas: |
S anketovym mikrofonom
Co vsetko
zakryvala snehova perina |
|
Elena Repkova, dochodkyna, Brezno:
- Vsetko by bolo treba pozametat, poriadit. Na nasej ulici
byvaju vacsinou stari ludia, takze nema to kto robit. Ked idete na mestsky urad, tak vam
povedia, ze nieto na to korun. Rozkopali ulicu, volaco tam robili, ale kedy to daju do
poriadku, neviem. Ci si to sami budeme musiet urobit, ci to oni urobia...
Manzelia Zuzana a Jozef Kamarasovci z Valaskej:
- Byvame v cinziaku a tam je dost spiny vzdy, ale vsetci, co
tam byvame, dame si to aj do poriadku. Tu v meste je tiez dost spiny. Pamatam si casy,
kedy ludia chodili s palickami a zbierali smeti. Teraz je aj kolko nezamestnanych a
niekomu sa nic nechce. Je to na figu.
Anna Hurtecakova, zdravotna sestra, Pohorela:
- Som z Horehronia a mozem povedat, ze u nas je dost spiny a
tolko snehu, co napadlo toho roku, nebolo uz davno, taka kalamita. Zo striech padaju krhy
a da sa povedat, ze niet ani sluzby, ktora by ho odpratala. Neviem, co robia. Ako keby
zaspali na vavrinoch. A cesty? Hotove krkahaje. Sneh pada stale, spustila sa taka
chumelica, akoby druha zima prichadzala.
Darina Svantnerova, dochodkyna, Bravacovo:
- V dedine je este sneh. Vyzeralo to tak, ze sa zacne pustat,
a novy napadol. V Brezne na namesti nie je az taky neporiadok, ale po cestach je vela
skaliek, tym sa kazi obuv a na novu nemame. Z Benusa do Bravacova chodi dva - tri razy
autobus, preto chodime aj pesi. Derieme topanky a nemame na to.
Denisa Longauerova, nezamestnana, Podbrezova:
- Sneh sa roztopil, to je pravda. Ludia si mysleli, ze je to
skryte pod snehom a ked sa roztopil, je tam strasny nepriadok. Vyzera to tak, ze jarne
upratovanie bude velmi pestre.
(ria, ng)
Stalo by to zato!
Po niekolkych zimach chudobnejsich na sneh ta tohtorocna nam
ukazala, ze aj v okoli mesta by sa tie najmensie ratolesti mohli co-to priucit lyziarskemu
sportu pod dozorom svojich rodicov.
Zial len mohli. Smutny bol pohlad, ked sa pri novom cintorine
miesali desiatky malych sankarov, lopatarov i lyziarov dohromady na plytkej luke. Iste
boli namieste poznamky niektorych rodicov, ze nemozu ist s detmi na vleky, ked vsade su
bud drahe denne listky alebo permanentky a deti to nedokazu vyuzit. Tu sa natiska otazka:
Preco by vlastne mali chodit niekde na vleky, ked mali vlek priamo v meste na Jamach? Vsak
tu bol priamo v meste pekny areal, na ktorom boli odpracovane stovky brigadnickych hodin a
bol aj osvetleny. Mesto dokonca zakupilo dva vleky typu Poma, ked jeden L-2000 bol
zabudovany na jamach a L-200 predlzeny na L-400 bol umiestneny na diele pri chate TJ.
Ked som sa pred piatimi rokmi ako poslanec mestskeho
zastupitelstva opytal vtedajsieho pana primatora, kto a preco demontoval vlek na Jamach,
po presetreni mi bolo oznamene, ze vlek je ulozeny na futbalovom stadione a demontoval sa
vraj preto, aby sa postavil namiesto stareho vleku na Certovici. A aka je situacia dnes?
Na Certovici uz nemame ziadny vlek, ale udajne uz nie ziadny ani na stadione. Ba co viac,
chata TJ na Diele je udajne zdemolovana a rozkradnuta a v akom stave sa nachadza vlek na
Diele to asi nevie nik.
Stalo by hadam zato, keby nam kompetentni zopodvedali aspon
na to, co sa stalo s vlekom, ktory bol na Jamach, co sa stalo so snehovymi delami a v akom
stave su chata a vlek na Diele, do ktorych zariadeni mesto investovalo nemale peniaze. A
ak je pravdou, ze chata na Diele je zdemolovana a rozkradnuta, nestalo by zato demontovat
vlek na Diele a postavit ho detom niekde v blizkosti mesta?
J. Samel
| Zavacan v Polsku Pozvanie od folklorneho suboru Hyrni z Noweho Targu z Polskej republiky na
hostovanie prijal subor Zavacan spolu s detskym folklornym suborom Radost zo Zavadky nad
Hronom.
Aj v nevyhovujucich poveternostnych podmienkach sa vybrali
nasi clenovia suboru reprezentovat nasu vlast za hranice. Trinasteho februara subor
vystupil so svojim programom v Nowom Targu a hned v ten isty den sa zucastnil festivalu v
Bukowine Tatrzanskej, kde zozal velky uspech. Pasmom horehronskych spevov a tancov, ak aj
hry na fujarach si podmanili srdcia pritomnych divakov, ktori nesetrili potleskom a
organizatori festivalu zasa slovami vdaky a uznania. Nedelu prezili clenovia suboru
prehliadkou historickych pamiatok, navstivili kostol v Zakopanom a domov sa vracali s
plnym priehrstim zazitkov a dojmov. Uz v lete chcu opatovat navstevu polskemu suboru Hyrni
z Noweho Targu v Zavadke nad Hronom.
Darina Zubakova |
Preco by mali oslavovat len zeny? Chcela by som sa vyjadrit ku kratkemu clanku z cisla 9 (2. marec) pod nazvom
MDZ. Priatelka, uvadza, ze sa na 8. marec - Medzinarodny den zien zabuda a slavi sa len
Den matiek. Ja si vsak myslim, ze by sme si mali pripominat aj Den otcov alebo Den
rodicov. Preco by mali oslavovat len zeny? Na svete je menej muzov ako zien, preto by sme
si ich mali vazit viac. Na vyznam otca v rodine sa zabuda, aj ked v mnohych pripadoch sa
vzornejsie stara o svoje deti ako matka. Vacsinou sa vina hadze na muzov, ale povod nezhod
treba velakrat hladat u zien. Myslim si, ze vobec nie je minulostou, ked deti v skolach
pripravovali pre matky pekny program. Pripravuju ho aj teraz, len by mal byt venovany obom
rodicom, pretoze matka je len jedna polovica - druha je otec. Celok tvoria len spolu.
Mozno mnohi nebudu so mnou suhlasit, ale je to moj nazor.
Michaela Krajciova
|
Pomoz si, clovece...
Ak si ma udrzat svoju krasu i funkcnost, musi byt historicka
budova, akou je nasa Zakladna skola na Skolskej ulici v Brezne, permanentne zveladovana.
Na to sa nam vsak v poslednych rokoch nedostavalo financii.
Rozhodli sme sa pomoct si vlatnymi silami a aktivitami tych,
ktorym je tato skola blizka, chapu jej potreby a dokazu jej venovat sily a schopnosti bez
naroku na odmenu.
Popri chatrajucich muroch velkym hendikepom bola aj chybajuca
skolska jedalen. Uvedomila si to tiez nova riaditelka skoly Mgr. Danka Jarabova. Zvazila
najvhodnejsie umiestnenie a postup realizacie. Zabezpecila v prvom rade vypracovanie
projektovej dokumentacie. Jej stavebnu cast vypracovali Ing. Milan Macula a Ing. Ivan
Jaraba. Projek elektroinstalacie urobil Jaroslav Pauco a rozpoctovu dokumentaciu Ing.
Pavol Kubis. Vsetci styria bezplatne, cim usetrili skolstvu niekolko desiatok tisic korun.
Toto ich ludske gesto si vedenie skoly hlboko vazi, ved boli prvymi, ktori dali podnet k
bezplatnej pomoci i dalsim.
Rada rodicov neostala bokom a zobrala si na starost zacatie
prac formou brigady rodicov. Pani Milan Dovala, Miroslav Gregor, Samuel Hliva viedli
buracske a pripravne prace pre prestavbu. Za vydatnej pomoci tridsiatich rodicov,
predovsetkym oteckov, tieto prace zvladli za tri dni. Za ich pomoc, o ktoru sa i nadalej
budeme opierat, im v mene ich deti - buducich stravnikov i v mene nasom dakujeme.
Teraz nastal cas pre odborne stavebne prace, ktore sa podujal
zabezpecovat podnikatel Milan Palovcik. Bez jeho financneho prispevku by sme toto dielo
sotva mohli zrealizovat.
Caka nas este vela prace, ale verime, ze tu pomyselnu glajchu
zdvihneme a spolocne si podame ruky pri kolaudacii tohto noveho stravovacieho zariadenia.
Mgr. Maria Katreniakova, ZS Karola Raposa v
Brezne
| Nekupujte na jar zlacnenu zimnu obuv
Ten, kto nemusi obracat kazdu
korunu patkrat v dlani, taketo situacie nepozna, ale hovori sa, ze chudobnemu aj hrnca
vykypi a tak je to veru aj pri kupe tovaru za znizene ceny.
Tyzden som chodil okolo vykladu, kde ponukali zlacnene zimne
topanky a hoci uz bol april, po tyzdni som do predajne vosiel a tie topanky som si kupil.
V jesen akoby som ich nasiel!
Cele leto stali topanky pod postelou v krabici a v oktobri,
ked uz zacalo primrzat som si ich cely nateseny obul mysliac si: "Ako dobre, ze som
ich kupil." Sezona sa rozbehla a ceny opat stupli - na moje pomery az prilis! Ani
neviem popisat svoje pocity po mesiaci, lebo viac ako mesiac tie topanky nevydrzali:
prekvapenie, udiv, zlost! Obe podrazky na tych perfektnych topankach sa prelomili uplne na
polovice. A bolo po parade!
Ten z vas, kto uz ma ake-take skusenosti s reklamaciami vie,
ze akakolvek snaha tie topanky vyreklamovat by bolo zbytocne meranie casom, pretoze
reklamacna doba je sest mesiacov a to, ze v lete sa zimna obuv nenosi by sotva niekoho
zaujimalo. Niektore predajne pri kupe zlacneneho tovaru dokonca upozornia, ze reklamacie
na tento druh tovaru neprijimaju.
A tak, hoci som si uz povedal vela raz, ze viac taku hlupost
neurobim a budem kupovat len kvalitne veci, obavam sa, ze opat na tu kvalitu nebudem mat a
zas budem hladat v predajniach nieco lacnejsie a opat na to zas raz doplatim.
(va) |
|
Pri stavbe lesnej skolky na Zbojskach veduci Ing. Ivan Kriska
nas dochodcov, svojho otca Samka Krisku a mna, zamestnal v Lesostave ako lesnych a ci
stavebnych robotnikov.
Najprv sme cistili a palili cecinu a haluzinu po zrubanych a
odvezenych smrekovych stromoch. Neskorsie k nam pridali zeny z Pohronskej Polhory a ked
sme zacali stavat garaze pre obrabacie lesne stroje, zazimujuce ladnice a cesty, pridali k
nam i murarov zase z Pohronskej Polhory. Prace nam isli dobre, lebo to boli skuseni
odbornici. K budovaniu vodnej priehrady, vodovodu a ohrady pribudli zeny a chlapi z
Horehronia. Obcania z roznych casti nasho regionu sa pri praci zblizili, skamaratili a
bolo nam veselo, zvlast cez poludnajsie prestavky. Okrem veselych debat, vymeny nazorov
boli i spevne prejavy, lebo niektori clenovia nasho kolektivu posobili vo folklornych
vystupeniach. Zvlast podpichovacky, hadky a nakoniec i spevy mali hodnotu snad i pre
slovensky rozhlas.
Raz, ked prsalo a obednajsia prestavka sa trochu predlzila,
pri takomto vystupeni majster pustil magnetofon a nasnimal debatu, hadku, krasne
horehronske pesnicky. Tetka Marka Klimkova tusiac, ze sa nieco za jej chrbtom deje,
zvolala: "Ludia, podme do prace, co by nam povedali, keby prisli Ing. Kukula a Ing.
Zvara, a my nepracujeme."
Kedze dalej husto prsalo a nedalo sa pracovat, ostali sme v
maringotke a netrpezlivo sme cakali, kym prestane. Majster spatne pretocil pasku
magnetofonu a pustil nahrany program. Tetka Marka Klimkova sa zapocuvala a na partnera
Dura Sisku zvolala: "Dzuro, ta to ty!" A po chvili, ked sa spoznala: "Dzuro
a to som ja!" Bohdaj by vas vsetkych stislo, ved ste vy z nas urobili paradu!"
Vsetci pritomni sa z chuti a dlho smiali a s nami ako tetka Marka Klimkova tak aj jej
partner Duro Siska.
Tuto nahravku sme chceli pustit na vyrocnej zhodnocovacej
celozavodnej schodzi Lesostavu, lenze sme nemohli, lebo majstrova sestra na nahranu pasku
nahrala svoj program.
Aj ked je praca tazka, pracuje sa s porozumenim a v dobrej
nalade. Robota ide od ruky a ostavaju pekne dojmy.
Rudolf Valent, Tisovec |
