30. MAREC 1999 Strana 7

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Tridsiateho marca si pripominame 60. vyrocie narodenia diplomata Milana Skolouta

Narodil sa v Bystrej, v rodine ucitela Aladara Skolouta, ktory zil a posobil v Brezne, kde aj Milan Skolout stravil detstvo a mladost. Strednu skolu absolvoval v Brezne, v Bratislave studoval na Fakulte spolocenskych vied Vysokej skoly pedagogickej. Po jej ukonceni pracoval az do roku 1970 na SPSS v Brezne, potom na SPS drevarskej vo Zvolene. V roku 1970 po dvojrocnej priprave posobil ako konzul v Buenos Aires, potom studoval Diplomaticku akademiu v Moskve a po jej ukonceni bol od roku 1977 velvyslancom v Madride. Zomrel v Prahe.

Kto ste ho poznali, venujte mu tichu spomienku, ved aj on na dolezitych postoch reprezentoval i nase mesto.

A. Prepletana

Stalo sa ...

Baretka

Mat dobreho priatela, to je ako zit s rodnym bratom, sestrou. Vo chvilach oddychu si vedia pohovorit o vaznych i usmevnych veciach.

Aj pred casom sedeli sme s priatelom v specialnej kaviarnicke. Ku kave tam prilozili i malilinky poharicek moku na tri pismena. Priznavam, moje oci poskocili do cela. Priatel sa usmial a povedal: - Lahsie nam pojde rec. Ak chces, poviem ti prihodu o baretke. Aj zacal.

- Bolo to vari pred polstorocim, mozno skor. V Brezne bol velky mlyn pohanany elektrinou. Stal v tych miestach ako je predajna "Televizor". Bola bieda a pamatam, ze zenicka z Balogu priniesla do mlyna na vymenu tak zo desat-patnast kilogramov zita. Muka v domacnosti je potrebna. Bol s nou i chlapec. Desat-dvanast rokov mohol mat. Na hlave mal modru zanovnu baretku. Majster mlynar si chcel zazartovat, zobral chlapcovi baretku, pomadlil v rukach a pohodil ju pomocnikovi. Ten nabral do baretky otrub a...

Chlapcovi vypadli slzy. Povedal: - Ujo, ved bola nova...

Jeho mama bola bezmocna. Utesovala sa tym, ze domov ponesie muku. Hra s baretkou skoncila. Chlapec ju dostal, ale bielu. Bol z toho smutny, lenze...

Majster sa vynasiel. Zenicke pridal do batozka tri plne varechy muky naviac.

Zenicka humorne podakovala: - Pan majster, o tyzden prideme tiez s novu baretkou.

Aki sme, taki sme - nasi sme!

55 SNP

Spomienka na nedozitych osemdesiat rokov velitela partizanskeho oddielu Jan Katrusina

V Telgarte si 25. marca pripomenuli nedozitych osemdesiat rokov ich cestneho obcana Jana Katrusina, velitela I. oddielu partizanskej brigady Janosik. Siedmeho marca 1944 bol vysadeny na Jacenskej holi na Prasivej v osemclennej partizanskej skupine Ernesta Bielika. Pocas SNP viedol svojich partizanov na roznych bojovych usekoch. Ako velitel si vzdy pocinal zodpovedne a priatelsky. Ked Nemci obsadili aj Telgart, spolu s dalsimi oddielmi brigady a povstaleckych vojsk rozputali 3. az 5. septembra 1944 tvrde boje. Aj vdaka bojovym skusenostiam sa im podarilo Telgart oslobodit.

Po zatlaceni povstania do hor jeho oddiel bojoval v okoli Cierneho Vahu. Pri postupe Sovietskej a Rumunskej armady pomahali oslobodit obec Telgart. Za statocnost obdrzal najvyssie ceskoslovenske a sovietske vyznamenania. Po oslobodeni pracoval ako clen JRD, neskor ako robotnik v Zlatych Moravciach. Pri jubilejnych vyrociach SNP v spojitosti s oslavami v Banskej Bystrici spolu s manzelkou, tiez byvalou prislusnickou partizanskeho oddielu, navstevovali povstalecku obec Telgart. Spomienkami sa vracali na prezite tazke bojove dni. Ak na pozvanie starostu obce pri prilezitosti 55. vyrocia SNP pride pani Katrusinova, tak uz len sama. Manzel Jan Katrusin 17. februara 1996 zomrel vo veku sedemdesiatsedem rokov. Dostojnu rozlucku so svojim cestnym obcanom uskutocnili v miestnom greckokatolickom chrame zaverecnou piesnou Blazeny pokoj - vecna pamiatka.

Aj riaditel bol najskor ucitelom

Spominam si, ked sme detom uz na prvom stupni zakladnej skoly davali otazky, cim chcu byt. Usmev na tvari vyvolala odpoved jedneho siedmaka, ktory odpovedal, ze by chcel byt policajnym inspektorom. Darmo som mu hovoril, ze najskor musi byt policajtom, a to dobrym policajtom, a potom mozno ze bude aj policajnym inspektorom. Nastojil, ze riaditel ma urcite riaditelsku skolu. "Nie", hovoril som mu. "Najskor bol ucitelom a potom sa stal riaditelom."

Na hodinu dejepisu som si pripravil mena tych ucitelov, ktori ucili, spracovali a riadili nasu sumiacku skolu. Do roku 1918 sa deti ucili po madarsky. Dvadsiateho osmeho oktobra 1918 vznika I. CSR. Az 4. aprila 1919 sa objavuje zapisnica pisana po slovensky. V rokoch 1918 - 1933 posobili v sumiackej skole Gabriel Lazar a sestry Andraskove. V roku 1931 vznikla statna ludova skola, jej spravcom bol Andrej Boros, neskor Jozef Vesely. Od roku 1932 do 1937 bol spravcom skoly Pavol Szanto, v rokoch 1937 - 1940 Jan Andrasi, 1940 - 1944 Andrej Alaksa, 1944 - 1945 Andrej Jazovsky, 1945 - 1948 Viliam Cunderlik, medzi tym Jaroslav Javorsky. V roku 1948 nastupil ako riaditel skoly Karol Legath. Vysoky chlap, sportovec, nepriatel alkoholu, priamy cestny clovek, silne nabozensky zalozeny, co sa vsak mnohym cinitelom nepacilo. V rokoch 1950 - 1960 bol riaditelom skoly Frantisek Kreutz, vedel krasne malovat, predovsetkym ucit a teraz je aj spisovatelom. A tak sa mozeme pochvalit, ze v Sumiaci ucil spisovatel. Tridsat rokov (1960 - 1991) bol riaditelom Jan Molent - znamy veduci suboru Sumiacan a Sumiacanik. Od roku 1991 je riaditelkou sumiackej skoly Eleonora Zrakova.

Minister skolstva Milan Vtacnik slubil, ze znova zacneme oslavovat Den ucitelov, ze sa znova tento sviatok obnovi, aby ucitelia boli aspon moralne, ked nie financne oceneni. Nebolo pekne, ze sa Den ucitelov zrusil. Spominam si na jednu oslavu, kde vysoky funkcionar, v prihovore k sovietskemu, teraz ruskemu predstavitelovi povedal: "Vazime si vasho najlepsieho pedagoga - Antona Semionovica Makarenka, ktory bol najlepsi pedagog na svete." Ruskeho vedca tato veta tak rozculila, ze povedal: "Ano A.S. Makarenko, bol dobry pedagog, ale vas, zdoraznujem vas pedagog Jan Amos Komensky bol "samij lucsij" - najvacsi pedagog na svete." My sme si jednoducho prestali J. A. Komenskeho vazit. Preco? Nevieme presne, kde sa Komensky narodil, spomina sa Kyjov, nie Kijev, Uhorsky Brod, Nivnice. Jeho otec bol vsak Slovak. Spomnime si na Komenskeho zasady: aby do skoly chodili nielen bohati, ale aj chudobni, aby sa deti ucili materinskemu jazyku, aby sa deti ucili cudzie jazyky, aby do skoly chodili nielen chlapci, ale aj dievcata, aby sa v skole ucilo nazornym sposobom, atd. Vsetky tieto zasady platia v plnej miere aj dnes. Preto vzdajme J. A. Komenskemu uctu, ktora mu pravom patri.

V. Cupka


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT