7. APRIL 1999 Strana 3

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

"Mnozstvo jarnych poziarov v lesoch a v polnohospodarskej krajine nezodpovednou a protizakonnou cinnostou jedincov sposobuje znacne skody a ujmy nielen hospodarske, ale aj na kvalite ovzdusia a na zivej prirode. Takato cinnost ako porusenie zakona c. 287/94 Z. z. o ochrane prirody a krajiny moze mat za nasledok ulozenie pokuty pre obcana do vysky 5000 korun a pre fyzicku osobu opravnenu na podnikanie a pravnicku osobu do vysky 100 000 korun." Pise sa okrem ineho v upozorneni odboru tvorby a ochrany zivotneho prostredia Okresneho uradu v Brezne. Co si myslite o vypalovani travnych porastov a spalovani odpadu?

S anketovym mikrofonom


Vypalovat ci nevypalovat?

h9914i.jpg (45432 bytes)

Michal Kovacik, nezamestnany, Brezno:

- Myslim si, ze v tomto obdobi by sa nemalo vypalovat, lebo sa moze chytit les, ktory teraz zacina obschynat. Zakazane je to aj nejakym zakonom, a preto by sa to nemalo robit. Podla moznosti by sa mali travniky pohrabat a potom to odviezt na skladky.

Dobroslava Reguliova, dochodkyna, Brezno:

- Nie je to ani esteticke a potom je to aj nebezpecne. Vlani napriklad pri vypalovani zhorel cely detsky park a mali sme s tym iba robotu. Cize s vypalovanim nesuhlasim. Teraz davaju technicke sluzby pre ulice nahradny kontajner a tam mozeme nosit smeti zo zahrad, ktore pozhrabujeme. A na druhej strane to aj skodi, ked je dym na siroko-daleko.

Manzelia Anna a Pavel Orszaghovci zo Zavadky nad Hronom:

Anna: - Tazko povedat. Na jednej strane je dobre, ze sa vycisti priroda, ale na druhej strane hrozi nebezpecie, ze moze nastat poziar. Takze pri dobrom bezpecnom zaobchadzani by to hadam aj mohlo byt.

Pavel: - Ja si tiez myslim, ze je to aj dobre aj zle. Z hladiska vzniku poziarov je to nebezpecne, lebo vznikaju velke skody a niekedy aj na zivotoch. Nedavno sme poculi v rozhlase, ze na vychodnom Slovensku uhorel isty obcan, ktory sa nestacil vzdialit. No a co sa tyka toho, ci to prirode skodi, aj tu je to dvojstranne. Pri divokych porastoch je to dobre, ale tam, kde je nizka trava, by to bolo lepsie pohrabat.

Renata Kacerova, na materskej dovolenke, Brezno:

- Viete co, konkretne vam neviem povedat, lebo byvam v cinziaku. Ale myslim si, ze pre ludi, ktori byvaju na dedinach alebo v okoli, je to dost nebezpecne. Zapricinilo to uz vela poziarov. Myslim si, ze ja by som to nerobila. Nesuhlasim s tym, ohrozuju druhych.

Jana Slivkova, zdravotna sestra, Horna Lehota:

- Nesuhlasim s tym, myslim si, ze ludia nerobia dobre. Je to nebezpecne a stavaju sa vselijake veci a urcite to skodi aj prirode.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Nie je to tak vela

Viete, co je to mat pod oknami obchod? Spite a zrazu Miro Zbirka - pozri co pre teba mam, pozri na ten zazrak... Usmev v spanku, strasna radost. Pretriete si oci a vedla vas manzel (uz dvadsat rokov ten isty "zdielate s nim lzi" a dokonca uz ma aj prelezaniny, na tom boku, co sa obracia v posteli k vam). Ale, kde je Zbirka so svojimi slubmi? Precitnete a tvrdy uder skutocnosti. Doviezli tovar do "nasho" obchodu pod oknami. Poviem vam Zbirka, Rolincova, Hascakova, ked vas budi, to je este krasne. Ale, ak pride sofer mladsieho vzrastu a pusti heavy metal (neviem ako sa to pise) to uz mate otras mozgu a este ste ani nevstali. Najhorsie vsak je, ked necha sofer zapnuty motor pocas vykladania tovaru. To sa citite ako traktoristka z filmu Rodna zem. Aj vas tak trasie. Najzaujimavejsie na tom je, ze navstivite Rakusko, tam vam daju rano cerstve pecivo, mlieko, atd. Im to dovezu rovno k domu a vy o tom vobec neviete. Ti hnusni kapitalisti aj tie auta maju tichsie a lahsie.

Mili vodici, ci uz profesionalni alebo volne sa voziaci, skuste sa raz zamysliet, co sposobujete svojou hudobnou produkciou. Ved to nie je tak vela vypnut radio pred tym ako pridete do obytnej zony. Moze sa stat, ze raz pride den, ked taketo nieco zacne prekazat aj vam.

Kto tazi z nasich citov?

Prislo mi ist na pohreb. Zivot je uz taky. Z ucty k mrtvemu, ale i pozostalym, sla som kupit smutocnu kyticu. Vybrala som si jedno nedaleke kvetinarstvo. Zaujali ma pekne karafiaty, cena relativne prijatelna, za sest kusov osemdesiatstyri korun. Kym predavacka aranzovala kyticu, v duchu som si prepocitala este raz tuto sumu a uvedomujuc si, ze doplnkova zelen nie je zadarmo, pripravila som si do ruky stopatdesiat korun s predpokladom, ze konecna cena neprekroci stodvadsat az stotridsat korun. Po obligatnom "zrachovani" vsetkych nakladov mi predavacka podala kyticu a s profesionalnym usmevom vyriekla konecnu sumu dvestosedem korun slovenskych. Myslela som, ze zle pocujem, ale pohlad na pokladnicny blok ma utvrdil, ze nesnivam. Podala som jej stopatdesiat korun a z penazenky dalsich patdesiatsedem. Ako v mrakotach som vysla z obchodu. Pozorne studujem blocek: kvety 84, doplnkova zelen 2x15, doplnkova zelen 5x10, doplnkova zelen 2x5, celofan, stuha... nemylim sa, za "omacku" okolo sest karafiatov som zaplatila 123 korun! Viem v konecnom dosledku som mohla kyticu neprevziat. Ale do zaciatku obradu chybalo patnast minut.

Je nefer hazardovat s doverou nas, zakaznikov. Podotykam, ze hoci v uvedenom obchode nechybaju pri kazdom druhu kvetov cenovky, ceny tzv. doplnkovej zelene a obaloveho materialu neuvidite nikde. Je to zamer? Bohuzial, vzdy v neprospech nas, kupujucich. Smutne je, ze s touto praxou som sa stretla uz viackrat a aj v inych kvetinarstvach nasho mesta. Ale este nikdy s takym velkym nepomerom medzi cenou kvetin a doplnkovym materialom. Z tychto skusenosti som nadobudla dojem, ze je cenovo vyhodnejsie kupit dve-tri zelene chvojky a dat si ich doplnit slachetnymi kvetmi.

Co na to kontrolne organy? Nie je nahodou povinnostou predavacky vopred upozornit zakaznika o zamyslanom dozdobeni kupenych kvetov a oznamit mu, co ho to bude stat?

Musime len dufat, ze casom v tvrdej konkurencii zostanu naozaj len ti najlepsi a predavajuci sa zacnu riadit tym znamym (ale zatial nezauzivanym) - "Nas zakaznik - nas pan."

P.S. Nebudete verit, ale pamatam dobu, kedy ste pri nakupe kvetov zaplatili len za kvety a asparagus so stuzkou vam k tomu pridali zadarmo.

Ma zaujem vas syn alebo dcera studovat na vysokej skole? Pripravte sa...

Mam syna, ktory tento rok maturuje na strednej skole. Rozhodol sa, ze sa pokusi studovat dalej na vysokej skole. Po vypisani prihlasky si ju isiel potvrdit k svojej lekarke. Velke bolo moje prekvapenie, ked prisiel zo skoly a oznamil mi, ze musel zaplatit sto korun. Predpokladala som, ze nieco bude musiet platit, ale ze taku sumu, to som ani netusila.

Stale sa hovori o velkom administrativnom zatazeni lekarov. Ja sa pytam, co viac zatazuje lekara, dat jednu peciatku za sto korun, alebo vypisovanie bloku o zaplateni? Ja si myslim, ze viac asi to druhe. Takze, na jednej strane kazdy lekar hromzi na velke papierovanie a na strane druhej si to vytvaraju sami lekari. Alebo sa mylim? Vytvara to len uzka skupina nadriadenych?

A preto, mili rodicia, ak mate syna alebo dceru, ktori sa rozhodli studovat dalej na vysokej skole a chcu si podat prihlasku na viac vysokych skol - pripravte sa, ze budete musiet zaplatit za kazde potvrdenie prihlasky sto korun. A ako sa na to pozera taky tazko pracujuci robotnik, ktory musi odviest kus poctivej prace, aby dostal zaplatenych sto korun?

Uz niekolkokrat som sa zamyslala nad tym, v akom state to vlastne zijeme. V socialistickom, komunistickom alebo demokratickom? Nech rozmyslam ako rozmyslam, vzdy si myslim, ze asi v tom prvom bolo lepsie. A preco? Uznam, ze mnoho veci sa robilo aj zle - tie sme mali napravat, a to dobre co bolo, mali sme si chranit ako oko v hlave.a na tom budovat pravny demokraticky stat. Preto drzim palce mnohym dnesnym dobrym politikom, ktori sa o to snazia.

V nasich uradoch
V poslednej dobe som chodila po nasich uradoch viac ako inokedy a poviem vam, nie je to nic prijemne. Vsade postava kopec ludi, kazdy ma naponahlo, kazdy je nervozny, kazdy sa stazuje a hundre.

Napriek tomu v kancelariach som bola milo prekvapena, ake trpezlive su tie nase uradnicky. Ak niecomu nerozumiete, vysvetlia vam to ako sa hovori po lopate, ochotne sa vratia s vami spat a rozoberu problem odznova, neodbiju vas dvoma-troma slovami a dokonca sa aj pousmeju. Ze kde som to bola? Ze vy take uradnicky nepoznate? Zeby som to len ja bola mala vtedy dobry den? Nemyslim. Je to proste v nas. Vacsinou mame sklony stazovat sa a vidime vsetko v tom horsom svetle. Malokto vsak nesetri pochvalou. A prave to si myslim, ze by sme mali obcas pozriet aj na druhu stranu stola a mali by sme si zacat vazit pracu tych zien. Tie zeny v uradoch to veru tiez nemaju lahke a jednoduche, ako si to niekto predstavuje: "Sedia si v kancelarii pri kavicke..." Tie zeny vybavia denne zastupy ludi a kazdemu treba vysvetlovat nieco ine, kazdy pride s inym problemom, niekto s prosikom, niekto s nadavkami. Vari by ste sa vy usmievali, keby vam niekto bryzgal do tvare? A aj takychto zakaznikov tie zeny vybavit musia. A pomysleli ste si niekedy, ze aj ony maju svoje sukromne problemy? Mozno zdravotne, mozno s manzelom, ci detmi... Dnes totiz nepoznam cloveka, ktory by problemy nemal. Tak veru aj tie uradnicky, na ktore sa vela razy aj nepravom hnevate, lebo aj ony musia dodrziavat urcite smernice, prikazy ci nariadenia, tie su tiez len zranitelni ludia a svoju mzdu si mnohe z nich tazko odpracuju.

V zavere si zelam, aby som sa aj ja v buducnosti v nasich uradoch stretavala len s usmevom a aby to tak bolo aj vtedy, ked budete vybavovat nieco aj vy, aby vam nikto nikdy nepovedal: "Dnes na vas nemam cas, pridte inokedy."

Ako to bolo pred sedemdesiatimi rokmi

Pri studovani a prezerani starych archivnych dokumentov ma zaujala vyhlaska Okresneho uradu v Brezne, ktory s platnostou od 14. juna 1929 na zaklade dobrozdania okresnej protidrahotnej komisie stanovil nasledujuce smerne ceny, a to.

" I. Maso a masove vyrobky: hovadzie maso 1 kg - 14 Kcs, telacie maso 1 kg - 13 Kcs, baranina 1 kg - 8 Kcs, mast domaca bravcova 1 kg - 18 Kcs, mast americka 1 kg - 15 Kcs, slanina domaca 1 kg - 16 Kcs.

II. Mlieko, muka, mucne vyrobky a lusteniny: mlieko 1 liter - 1,60 Kcs az 2 Kcs, maslo 1 kg - 20 az 22 Kcs, tvaroh 1 kg - 5 az 6 Kcs, muka chlebova 1 kg - 2,70 Kcs, chlieb biely 1 kg - 2,70 Kcs, cierny 1 kg - 2,70 Kcs, jablka 1 kg - 2,50 Kcs, bryndza 1 kg - 12 az 14 Kcs, kava cierna - 1,80 Kcs, cokolada - 3 Kcs.

III. Palivove drevo: 1km.m tvrdeho dreva s dovozom 48,50 az 50 Kcs, makkeho dreva s dovozom 35 az 40 Kcs.

IV. Byt v hoteloch: 1 izba so svetlom s 2 postelami - 24 Kcs, 1 izba so svetlom a 1 postelou - 14 Kcs, kurenie - 4 Kcs.

V. Ceny v hostincoch a kaviarnach: polievka hovadzia 1,50 Kcs, gulas 6 Kcs, svieckovica 16,50 kcs, viedensky rizek 10,50 Kcs," atd.

Vtedy Okresna protidrahotna komisia povolovala k smernym cenam pre vidieckych obchodnikov prirazku na dovoz tovaru podla vzdialenosti obce od sidla okresu, menovite do 10 km 10 halierov, do 30 km 20 halierov a vyse 30 km 30 halierov. "Proti tomu, kto tieto ceny prekroci ako i proti kazdemu, kto neprimeranym ziskom predava akekolvek predmety dennej potreby, ked by i neboli na ne smerne ceny stanovene, budu zavedene pre uzeru podla -u 7. zak. co. 508/z roku 1919 Sb. z.a.n. sudne trestne pokracovania a vydava sa nebezpecenstvu trestu vazenia od 14 dni do 6 mesiacov a na penazoch az 50 000 Kcs."

Zaujimavy je aj zakon z roku 1920, kde sa hovori, ze "kazdy obchodnik a kazdy, kto zivnostenskym sposobom na tyzdennom alebo vyrocitom trhu v okrese breznianskom potraviny predava, povinny je a to pod nasledkami penaziteho trestu do 50 000 Kcs a trestu vazenia do 3 mesiacov oznacit namieste zretelne viditelnom a pismom dobre citatelnom ceny nie len v tejto vyhlaske uvedene ale i vobec vsetkych nim predavanych potravin."

Pripominam, ze priemerna mzda robotnika v tom case sa pohybovala v priemere 14-16-18 az 20 Kcs na den.

V. Cupka


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT