|
|
Kazdy narod ma svoje dejiny. Vynimkou nie je ani Slovensko. Do jeho dejin, ako velka cira kvapka, zapadlo Slovenske narodne povstanie. Zrodilo ono povstaleckych, partizanskych hrdinov. Vzisli spomedzi ludi so zbranou v ruke, ale aj z tych, ktori tvorili zazemie. Chlapi, zeny, starci, deti. V tu krusnu zimu 1944/45 sa oci casto upierali k horam. Ony sa stali domovom viacerych partizanskych oddielov, brigad. Presli roky, a predsa zrednute lesy, hole hrebene a grune, stale vysielaju pritazlive luce. Ludia pochopia, podvolia sa a idu ta, do hor. Jednotlivci, skupinky, skupiny. V sucasnosti uz menej, ale... Pred rokmi v Telgarte, pri pomniku padlych, zaciname pochod po hrebeni Nizkych Tatier. Cervena turisticka znacka nesie i honosny nazov Cesta hrdinov SNP. V pamati si este aj dnes vybavujem pocute slova, ako chlapci z brigady Janosik, pravda za pomoci obyvatelov dedinky, odolavali nepriatelskej presile. Vtedy sa casto vyslovovali mena Besnik, Vernar, Puste Pole... Casom museli presile ustupit. Z Kralovej hole poduval chladny vetrik. Vlastne, on z tej hole duje skoro pravidelne. Zacali kilometre pochodu. Kralova hola. Vyhlad siroko-daleko. Dobre padla dlhsia prestavka. V nej sme mali povedat jednu, dve, tri... zaujimave vety o sebe, ale aj o tom, preco sme sa dali na put. Bol to zaujimavy napad. Spoznali sme sa. Vari posledny ucastnik, a ci predposledny mal nepremokavy plast prehodeny cez plecia, po zamysleni zacal spievat. Piesen tahavu. Zial... Z nej sa vynara len stebielko. Znie: - Nad Telgartom dym sa vali, v plameni je dedina, uz je dymom zatiahnuta horehronska dolina. Zataz ruksak je na chrbte. Pustame sa krokovat, raz hore, zas dolu na Orlovu, Vapenicu, aby sme v sedle Priehyba ulozili ustate tela na oddych. Tam, pri starom krizi sa lucil Hronskeho Jozef Mak so zenou Julou, ked odchadzal za pracou do sveta. Pocasie nam prialo. Noc bola tepla, hudbou ust spestrena. Rano nam "dobre rano" vinsovali robotnicky, ktore zviezol nakladak do prace na Cierny Vah. Meter za metrom ukrajujeme z trasy a po hodinach sme na Certovici. Druha oddychova noc. Vecer pri ohniku kazdy duma svoje. V mojom pripade, ked sa uz oci zacali zatvarat, a ci uz boli v polospanku, vybavujem si E. Fukasa, ktory s J. Kudelom bojovali pri Cremosnom. Dvaja priatelia, dvaja dostojnici, dvaja ucitelia spolu s muzstvom sa "prekarali" s nepriatelom. Jarko Kudela sa domov, do Brezna, zivy nevratil. Certovica. Deli ona hreben Nizkych Tatier na dve casti: vychodnu a zapadnu. Prave zapadna sa viac spomina v analoch SNP. Kazda hola skryva vela utrpenia. Rano nas budi slnko a pozdravuje Lajstroch. Z neho sa otvara panorama dolin na stranu liptovsku a hronsku. Cesta, ktora ich spaja, si tiez pamata na boje za ludsku slobodu. Este i dnes to povrdzuje kanon pri Maluzinej. Ozaj, kolko ruk a oci ho pohladilo za uplynule roky. Pocasie je ako na objednavku. Prave preto sa minali zasoby tekutin. Nadej obcerstvenia je pred nami. Chata pod Dumbierom (SNP, teraz M. R. Stefanika) a pri nej v zavere Janskej doliny, studnicka s vodou, ktora udajne nevysycha ani za najvacsich horucav. V chate je tiez k zakupeniu bylinkovy caj, vonava kava a... V areali chaty, na kamennom podstavci, vtedy este, ked sme pochod absolvovali, mlkvo spocival tazky gulomet. Dnes treba pomnicek opravit, ale i tak stale pripomina, ze i v oblasti Dumbiera, sa v case SNP bojovalo. "Z verandy" pred chatou pustame uzdu spomienkam. Tie moje sa nesu ponad Bystriansku dolinu, Skalku ku Klenovskemu Vepru. Do doliny Cierneho Hrona, kde Jilemnicky napisal Kroniku, kde ako chlapec som sledoval odchod chlapov do povstania. Dalsie rano. Noc urobila svoje. Z idylickeho vecera, nad hlavami nam trblietali hviezdicky, neprijemna sprava. Odporucanie zostup Halasovou muldou na Trangosku. V polovici cesty sa zacali "certi zenit". Z Trangosky, ako sa hovori, kazdy posiel svojou stranou. Rozhodnutie bolo spravne. "Svadba" trvala dva a poldna. Spomienky zostavaju. S nimi sme aj zostarli. Niet sa co divit. Od SNP ubieha patdesiaty piaty rok a my, skupinka turistov, v ten rok , presli sme len kusok z Cesty hrdinov SNP. S. Giertli Pripominame si April je mesiacom niekolkych "svetovych dni". Niektore si strucne pripomeniem a mestska kniznica vam k nim pridava ponuku vhodnych publikacii za svojho knizneho fondu. Siedmy april je kazdorocne Svetovym dnom zdravia. v tento den roku 1948 nadobudol platnost Dohovor WHO (Svetova zdravotnicka organizacia) a ratifikovalo ho podpisanych dvadsatsest statov. Jej cielom je priviest vsetky narody na co najvyssiu uroven zdravia. Je specializovanou organizaciou OSN a spolupracuje s mnohymi dalsimi medzinarodnymi a narodnymi organizaciami. Podporuje vyskum na ochranu zdravia, zlepsenie vyzivy, hygieny a zivotneho prostredia, byvania a pod. Clenstvo je otvorene pre vsetky staty. Sidlom WHO je Zeneva. V sucasnosti prezivame eru smutnej renesancie chorob, ako su tuberkuloza, zaskrt, cholera a detska obrna. Pribudli epidemie AIDS, horucky zapricinene virusom Ebola, stupajucu tendenciu ma narkomania aj alergicke ochorenia a mnoho dalsich chorob. Kedze kazdy z nas je zodpovedny za vlastne zdravie, za zdravie svojich deti a pribuznych, mal by sa k nemu stavat zodpovedne. A nielen v Den zdravia. (Alternativna medicina. Moznosti a rizika. Praha, Avicenum 1995, 208 s., Anděl, Michal: Zivot s cukrovkou. Praha, Avicenum 1996, 120 s. , d Aboville: AIDS sa nas tyka! Bratislava, S-Aktuell 1995, 166 s., Homeopatia v kocke. Bratislava, Slovart 1997, 58 s. , Pollard, Brian: Eutanazie - ano - ci nie? Praha, Dita 1996, 210 s.) Sviatok nasej planety si pripomenieme ako kazdorocne 22. aprila. Za Den Zeme ho prehlasili v roku 1970 pokrokovi americki ekologovia, ktori demonstrativne pozadovali doslednu transformaciu civilizacie v sulade s principmi trvalej unosnosti zivota a rozvoja. Do polovice osemdesiatich rokov bol tento den viac-menej iba americky, neskor nadobudol celosvetovy rozmach a dnes si ho pripomina vyse stostyridsat statov sveta. Otcom myslienky Dna Zeme bol Denis Hayes. Za stav planety Zem sme zodpovedni vsetci spolocne, aj kazdy osobne za seba, preto k ozdraveniu zivotneho prostredia by mal prispiet kazdy z nas, alebo aspon nemarit usilie tych, co nieco pre to podnikaju. K tejto tematike si u nas mozete pozicat napr.: Cernobyl v nas a dnes. Bratislava, SZOPK 1991, 102 s. , Jakes, Peetr: Planeta Země. Praha, MF 1984, 416 s., Kukal, Zdeněk: Prirodni katastrofy. Praha, Horizont 1982, 256 s., Paturi, F.V.: Kronika Zeme. Bratislava. Fortuna Print 1995, 576 s., Schmollgruberova-Mitterbauerova: Ucit sa - vediet - konat. Metody environmentalnej vychovy 1. Vieden, ARGE 1995 (v slovencine), Vavra, Vladimir: Je Zem pre ludi? Bratislava, Smena 1985, 83 s. A. Prepletana Kratke stretnutie Schytil Andreu do narucia ako neposlusne decko a dlhymi krokmi mieril k dveram, na co sa im ludia s potleskom rozostupovali. Andrea cela cervena nespustala zo spolocnika zrak. Aneta s Oliverom a Edom im boli v patach. Na chodbe postavil Marko Andreu na zem a vzapati Aneta spustila. "Co tu vystrajas, prosim ta?! Ovladaj sa, lebo..." "Nechaj to tak, Aneta," zahriakla ju Andrea so smiechom. "Mne bolo v jeho naruci celkom dobre, bodaj by som tam patrila. Prepacte, Marko, viem, ze je to nerealne." "Dobre sa bavis, vsak Andrea," zavrcal Edo namosurene. "Nedurdi sa, profesor," dobla mu prstom do pleca. "Predsa som sa ti priznala, ze som bola do tvojho brata zalubena." "Dufam, ze uz nie si." "Pokial ty existujes, tak nie," vlepila mu pusu na lice a zasa sa obratila k vyjavenemu Markovi. "Povie mi niekto, co sa tu deje? Co znamena toto sprisahanie?" "Teda," zalozila si Andrea ruky v bok. "V zivote by mi nanapadlo, ze vy traja ste surodenci. Vratane vasich rodicov ste vsetci vyborni a som rada, ze onedlho budem medzi vas patrit." "Coze!" zazmurkal Marko. Skumavym pohladom prechadzal z jedneho na druheho. Napriek tomu, ze ich tvare boli vazne, Marko sa uprimne, uvolnene rozosmial. "Fajn," prikyvla Andrea. "Myslim, ze teraz ste pripraveny na stretnutie so Simonou." "Pockaj, Andrea," zatykal jej buduci svagor. "Nechaj ma stravit tuto necakanu novinu." "Pre teba necakanu," povedal Oliver. "Su to uz dobre styri mesiace, co nam Edo predstavil toto rozkosne stvorenie." "Preco ste mi o tom nepovedali?" Marka taketo tajnostkarenie dost rozladilo. Najmenej to cakal od Anety, lebo s nou bol castejsie v styku ako s bratom a vzdy si povedali viac. "Nepozeraj tak vycitavo," zospulila Aneta pery. "Sam si sa distancoval od diania v rodine. Mal si plnu hlavu Simony a vsetci ti boli ukradnuti. Andrea nam poradila, ako s tebou jednat." "Azda potrebujete poradcu pre rodinne zalezitosti?" spytal sa sarkasticky. "Som podla vas naruseny alebo co?" "Mozno zacinas byt," odvrkla Aneta, zdrapila Olivera za ruku a stratili sa v tanecnej sale. (Pokracovanie) |
