|
"Slovenske velvyslanectvo vo Francuzsku, hlavny organizator podujatia, ponuklo mestu a Slovensku moznost prezentovat sa na tomto podujati aj formou expozicie a vystupeni suborov. Vystava, ktora sa v tychto dnoch instaluje prave v priestore, kde posobil Stefanik, ma nazov Brezno, mesto, ktore Ti podava ruku a predstavuje mesto ako kulturno-spolocenske a hospodarske centrum regionu Horehronie, jeho prirodne, kulturne a historicke hodnoty. Prezentuje doterajsie vysledky spoluprace Slovenska a Francuzska, mesta Brezna a Meudonu," hovori pracovnicka kultury Mestskeho uradu v Brezne PhDr. Anna Stulrajterova. "Poukazuje na vyznam historickeho zeleziarskeho komplexu Hronec - Podbrezova pre hospodarsky, kulturny a socialny vyvoj regionu a jeho miesto v sucasnych ekonomickych pomeroch. Predstavuje i tradicnu ludovu kulturu na Horehroni. Pre realizaciu vystavy je poskytnuty atypicky priestor s rozmermi 60x9 metrov. Pretoze pre tento region je z hladiska hospodarstva najdolezitejsie hutnictvo, tento jav bude nositelom formy aj obsahu vytvarneho navrhu. Dvadsatdevat metrov a sest metrov siroka priehladova konstrukcia je vyrobena z ocelovych rurok. Tato umozni variabilne umiestnenie propagacnych panelov a ostatnych exponatov. Pri realizacii tejto narocnej vystavby je hlavnym sponzorom akciova spolocnost Zeleziarne Podbrezova, ktora konstrukciu vyrobila, zabezpecila jej dopravu aj montaz." V case konania tychto pre Brezno takych vyznamnych podujati budu v Meudone mozno aj stovky Breznanov. Okrem oficialnej delegacie pozvanie dostali aj zastupcovia breznianskej priemyslovky a hotelovej akademie, v tomto case su na praxi v Meudone aj studenti a profesori tychto skol, zajazd na podujatia organizuje aj mestsky urad. Brezno bude reprezentovat aj Spevacky zbor mesta Brezna. "Na slavnostnom akte bude nas zbor spievat slovensku a europsku hymnu Oda na radost vo francuzstine spolu s meudonskym zborom. Pred tymto aktom sa spevokol predstavi i na slavnostnom podpisani protokolu o druzobnych, resp. priatelskych vztahoch medzi Meudonom a Breznom," priblizuje ucinkovanie zboru jeho manazer Daniel Rakyta. "Pocas zajazdu bude mat zbor spolocny koncert aj v kostole Notre - Dame Bellevue, kde sa predstavi i domaci Cheeur de Meudon. Spolocne skladby Aka si mi krasna, Hoj vlast moja a Psallite deo nostro diriguju doc. Dr. Milan Pazurik, CSc. a Andre Robert. V ramci pestreho programu zajazdu absolvuje prehliadku zamku Versailles, Eiffelovej veze a dalsich pamiatok Pariza. Na zaver pobytu vo Francuzsku sa clenovia nasho zboru stretnu s clenmi miesaneho spevackeho zboru Rebais chantant zo Cely en Biere, ktory bol v roku 1995 hostitelom breznianskeho spevokolu a v tom istom roku zavital i do Brezna. Spevacky zbor Choer de Meudon z tohto 46-tisicoveho mesta by mal v ramci reciprocnej vymeny navstivit Brezno zaciatkom novembra tohto roka."
Mesto Brezno v spolupraci s Okresnym uradom v Brezne, Vojenskym utvarom, Slovenskym zvazom protifasistickych bojovnikov, odborovymi zvazmi vas pozyvaju na MAJOVE OSLAVY V BREZNE 30. aprila STAVIAME MY MAJE Tradicne stavanie maja za ucasti folklornych suborov Mostar a Stastne detstvo 15.30 Mazornikovo 1. maja PRVOMAJOVE OSLAVY 9.00 Pochod Dychoveho orchestra mesta Brezna ulicami
mesta 1. az 2. maja MEDZINARODNE MAJSTROVSTVA SLOVENSKA ENDURO - COUNTRY CROSS, SLOVNAFT CUP 99 Brezno - Podkorenova, start 1. maja o 11 h, start 2. maja o 10. h, vyhlasenie vysledkov 2. maja o 15. az 16 h 7. maja 15.00, SPOMIENKOVE OSLAVY Nam. gen. M. R. Stefanika, oslavy vitazstva nad fasizmom a ukoncenia II. svetovej vojny 8. maja, 29. ROCNIK VYSTUPU NA DUMBIER podujatie organizovane KST - OT MSK Brezno, zraz na Namesti gen. M. R. Stefanika o 8. h. odchod autobusu o 8.30 h NA VSETKYCH PODUJATIACH BUDETE SRDECNE VITANI!
- Na konferencii sa zucastnili financni, obchodni, uzivatelski a vyrobni predstavitelia tychto krajin: Rakuska, Francuzska, Madarska, Rumunska, Talianska, Polska, Slovinska a Slovenska. Skutocne konferncia bola medzinarodna. Pocas dvoch narocnych dni odznelo celkom dvadsatdevat prednasok na temy zivotneho prostredia v oblasti dodrziavania europskych noriem v cistote ovzdusia, vod, podneho fondu, ale aj budovania vodovodnych, kanalizacnych sieti, cisticiek odpadovych vod, budovania skladok tuhych domovych odpadov a separacie odpadov. Zaujimave boli aj prednasky o prezentacii vyrobcov jednotlivych stavebnych prvkov. Skor, ako spomeniem pre nas najzaujimavejsiu problematiku - financovania, podotknem jednu velmi dolezitu vec. Vsetky krajiny zaujimajuce sa o vstup do Europskeho spolocenstva musia prejst dolezitou pripravnou etapou - pripravou noriem splnajucich prisne kriteria europskych noriem, co predstavuje len prvu etapu. Druha etapa nasleduje vo vybudovani zariadeni pre tvorbu a ochranu zivotneho prostredia, v prevedeni, aby splnali minimalne prisnost europskych noriem. Kedze prednasky boli velmi narocne, doplnovane faktami a aktualnymi parametrami jednotlivych zariadeni, nebudem nasich citatelov zatazovat odbornymi hodnotami. Co sa tyka priameho financovania, svoj program predstavovala o. i. Rakuska komunalna banka, zalozena v roku 1958. Jej akcionarmi su rakuske komercne banky, ktore podporuju strednu a vychodnu Europu v oblasti zivotneho prostredia. Pri projetke predkladanom obcou v oblasti znecistovania zivotneho prostredia moze obec pozadovat 65 percent prostriedkov ak pozna znecistovatela, 90 percent ak nepozna znecistovatela, 95 percent ak ide o pozostatky vojny. Vo Francuzsku, a nakoniec v celej Europe, je velky tlak na zlepsovanie zivotneho prostredia sprisnovanim legislativy a ekologickymi normami. V sucasnosti, ale aj v buducnosti, bude stupat pocet objektov na sanovanie. To su vsetko tlaky na trh odpadu, ktoremu sa musi venovat vsemozna pozornost. Dalsou castou bola sustava prednasok o znizovani CO2, vyuzivanie biomasy cez prirodzenu a priemyselnu recylkulaciu. Prednasatelia neobisli ani moznosti obnovitelnosti zdrojov energie podnikatelmi a obcami. Snad najzaujimavejsia bola prednaska o financovani vo vychodnej Europe, ktoru predniesol Otto Huesken, veduci projektov vod z Europskej investicnej banky v Luxembursku, Financovanie vo vychodnej Europe. Patnast europskych statov Europskej unie vlozilo 100 miliard euro do financovania institutov Europskej unie. Tieto prostriedky sa otocia dva-trikrat na trhu. Su schopni ponukat lepsie podmienky uverovania ako vacsina komunalnych bank. Podporuju rozvoj energii, zivotne prostredie, vzdelavanie, zdravotnictvo, manazment. Specialnym kriteriom podpory je posudenie projektov. Komu poskytnu uver? Statu, verejnej institucii, zdruzeniam obci. Patdesiat percent prostriedkov vsak zaujemca musi mat vlastnych. Pre zaujemcov poskytnem dalsie informacie. Tolko teda v kratkosti o obsahu velmi vysoko odbornej konferencie. Ucast zastupcu Brezna je zasluhou rozvijajucej sa spoluprace s Francuzskom. A to je dobre prave teraz, v predvecer podpisania zmluvy o priatelstve a rozvoji vztahov medzi mestami Meudon a Brezno. V mysliach nam uz viria myslienky na napady projektov rieseni s vyuzitim financovania cez Europsku investicnu banku.
Konferenciu otvoril 20. aprila doc. Ing. T. Kvackaj, veduci katedry tvarnenia kovov z HF TU Kosice a privital vyse sto ucastnikov z Ukrajiny, Ruska, Nemecka, Madarska, Polska, Ciech a Slovenska. Na pode hotela Stupka sa k hostom prihovoril aj generalny riaditel ZP, a.s., Ing. V. Sotak. Rektor TU Kosice doc. Ing. M. Somora, CSc., uvodom navodil problematiku profilu absolventa vysokej skoly na prahu 21. storocia, co bolo sucastou zamerania tem v A-sekcii Trendy rozvoja skolstva, vyskumu a vyrobnych hutnickych technologii. Generalny riaditel ZP, a.s., vystupil k tejto oblasti s problematikou strategie vyroby ocele a rur v ZP, a.s., pre 21. storocie. Pocas troch dni odznelo sedemdesiatsedem odbornych prispevkov zameranych na teoreticko-technologicke problemy v tvarneni oceli a nezeleznych kovov. V zaverecny den sme sa opytali predsedu organizacneho vyboru doc. Ing. T. Kvackaja, ci splnila konferencia ocakavane poslanie: - Cielom konferencie bolo dat momentalny stav rozvoja vedy v oblasti tvarnenia kovov a jej aplikacii do technologickych disciplin a technologickych vyrobnych procesov, zaroven posudit stav poznania vo vede na prelome 20. az 21. storocia. Boli naznacene tendencie a trendy rozvoja vedy, aplikovanej vedy a implementacie poznatkov z vedy priamo do vyrobnych technologii. Ako vyplynulo zo zaverecnych hodnoteni, prof. Ing. Karol Polak, DrSc. a Ing. Vladimir Zvarik, vyrobny riaditel ZP, a.s., zrhnuli v kratkosti cely priebeh konferencie, pricom jednoznacne potvrdil naplnenie jej cielov. |