|
Stalo sa pred sestdesiatimi
siedmimi rokmi Prijimanie a prepustanie a nespokojnost robotnictva v Cervenej Skale Zemske cetnicke velitelstvo v Bratislave dostalo dna 3. maja 1932 z Cetnickej stanice v Sumiaci tento oznam: "Oznamujem, ze kazdy pondelok prichadza do Cervenej Skaly spusta nezamestnaneho robotnictva z obci okresu Brezno, ale aj z inych okresov v pocte 600 az 700 osob, vsetci sa zhromazdia pred kancelariou I. useku u firmy bratov Spackovcov a nasilim sa domahaju, aby boli prijati do prace. Nakolko menovana firma ma uz plny stav robotnictva, t.j. 400 osob, stavba I. useku je rozdelena este i na buduci rok, nemoze menovana firma vsetkych robotnikov do prace prijat ako bolo v roku 1931, kde na stavbe trate Cervena Skala - Margecany pracovalo 1000 robotnikov. Kazdy pondelok sumiacki cetnici su nuteni byt skoro cely den u menovane frimy, chranit uradnikov pred pripadnym lincovanim, mimo toho i v ine dobe musime zakrocovat. Doposial sa podarilo robotnikov slovami a slubmi ukludnit, ale teraz uz nebude mozne tunajsej cetnickej stanici robotnictvo v poriadku udrzat. Na dalsi pondelok znovu prislo k firme Spacek asi 600 -700
nezamestnanych robotnikov zo Sumiaca, Pohorelej, Helpy, Polomky a aj z inych okresov a
domahali sa vstupu do kancelarie firmy. Veduci firmy Ing. Vozihnoj nevediac uz ine
vychodisko prislubil nezamestnanym robotnikom, ze ich ziadosti vyhovie a sice tak, ze sa
robotnici v pracu budu striedat. Robotnictvo, ktore bude mesiac zamestnane, prepusti a na
druhy mesiac prijme do prace opat druhe nezamestnane. Behom leta by vyhovel vsetkym
nezamestnanym. Ako sme sa presvedcili, s tymto rozhodnutim nie su spokojni uz zamestnani
robotnici, ktori prehlasili, ze kazdopadne z prace nevystupia, pretoze boli vsetci celu
zimu nezamestnani a teraz pracuju pri nizkej mzde 14 dni, pripadne malo z nich 1 mesiac. P.S. Mzda robotnikov sa pohybovala v rozpati 12-16-18-20 korun. Vladimir Cupka
Patri sa spominat V roku 1944 bola v Banskej Bystrici vedecka konferencia na temu: Literatura a SNP. Znalci literatury vyjadrili viacero myslienok na problematiku Povstania. Okrem ineho vyslovili novy pohlad na ozveny SNP v dielach Dominika Tatarku (Prvy a druhy uder...), J. C. Hronskeho (Svet na Trasovisku), J. Horaka (Hory mlcia), atd. Konferencia potvrdila, ze idey SNP su aj v sucasnosti zive a tvarne. Alexander Matuska v knihe Za a proti k SNP napisal: ... "Nebolo nijako tazke podporit revolucneho ducha nasou minulostou - ideologmi, basnikmi, spisovatelmi (Kollar, Stur, S. Chalupka, J. Kral, Botto, Hviezdoslav...) Zdenko Kasac vo svoje praci Slovenska poezia protifasistickeho odboja 1938 - 1945 zas potvrdil, ze..." aj v obdobi trvania SNP muza nemlcala. Priami ucastnici bojov tvorili basne, reportaze, piesne... A vsetky burcovali do boja, vyzdvihovali hrdinske ciny, bojove uspechy..." A po vojne? Zrodilo sa na spominane obdobie vela knih, basni, viacero filmov, divadelnych hier. Niet co tajit. Zili sme s hrdinami knih, recitovali verse, filmy nam pripominali krusne dni... Hrdinovia boli a su skutocni... Niektori hrozy povstalecke, i vojnove prezili, ini sa ocitli v masovych hroboch, ale aj v ojedinelych kopcekoch s krizikom pri hlave. Hrdinstvo pripominaju spomienky na chvile zasobovania, osetrovanie ranenych, ukryvanie povstaleckych vojakov, prenasanie sprav - partizanske spojky... Hrdinsky sa zachovali obcania dedin, miest, mesteciek, najma vsak ludia zijuci po laznickych samotach... A to je pravda, ze priamych ucastnikov SNP je z roka na rok menej. Zomieraju vekom, aj na nasledky zraneni. Odchadzaju so svojimi zazitkami, tajomstvami, utrpeniami. Co sa este da, aspon slovne, zachranme pre archivy. Pre tych neskor narodenych, nech posluzia literarne diela spisovatelov nasho regionu. Mam na mysli P. Kovacika (Jablka nasho detstva), F. Kreutza (Ozveny v nas), B. Bobakovu (Balada o horach), J. Pohronskeho (Neobycajne horuca jesen), L. Tazkeho (Marie a Magdaleny), L. Ondrejova (Rozpravka z Velkej doliny), P. Jilemnickeho (Kronika), V.Minaca (Smrt chodi po horach), N. Radula (Blciace rudohorie)... Povstanie. Do povstaleckej tlace prispievali i nadejni basnici K. Bezek, J. Brocko, M. Herz, B. Kocur (udajne z Brezna, zajaty Nemcami). Do versov vkladali dedinky Horehrona. Najma Telgart. Okrem nich sa objavovalo i meno Janko Srsen (pseudonym sumiackeho ucitela Mikulasa Fillu). Povstalecku basen vytvoril i aktivny ucastnik bojov o Telgart, Slovak povodom z Juhoslavie Samo Malach-Petrovsky. Jej nazov "Hor sa , junac, chop sa zbrani..." Verse s povstaleckym nadychom napisal i Juraj Bosko z Brezna. Pisal ich nie v nasom kraji, ale v Jasenovej na Orave. Vyse tristo versov sa zrodilo v case od roku 1940 do 1945. Stredobodom je bajny Choc a dedinky okolo neho. Povstalecka piesen je tiez zaujimava. Zname su dve od O. Laurinca z Telgartu: Ticha noc je, rosa pada... a Dedinka, ty moja rodna, krasna... Skoncime tieto riadky slovami L. Tazkeho: - Patri sa spominat, vzdavat cest tym este zivym, najma vsak mrtvym, ktorych bolo na maly slovensky narod v jeho malej vojne po velkej vojne privela. Ale v buducnosti radsej nijake povstanie! S. Giertli
|