Pavla Kolesarova, dochodkyna, Brezno:
- Tazko povedat, ani ja som v detstve nemala nejaky extra zivot, boli starosti. Myslim, ze teraz je to takisto. Teda moje detstvo a terajsie detstvo je tak na jedna - jedna. Deti nemaju dobre podmienky, sposobuje ich hlavne financna situacia, veci pre deti su velmi drahe. Nemaju to lahke a v dohladnej dobe ani nebudu mat, podla mojej mienky.

Jozefa Halamova, vychovavatelka, Brezno:
-  Hned na prvy pohlad by sa zdalo, ze dnesne deti sa maju lepsie ako volakedy, pretoze pulty s hrackami sa prehybaju od vymyslu sveta. V dnesnej dobe maju vsak ich rodicia velke starosti so svojou existenciou. Domnievam sa, ze nezalezi na tom, kolko hraciek ma to-ktore dieta, dolezitejsia je laska a komunikacia s detmi. Prajem vsetkym detom, aby vyrastali v milujucej rodine.

Jozef Medved, nezamestnany, Cierny Balog - Kram:
- Ja sice deti nemam, ale myslim si, ze dnesnym detom sa lepsie zije. Maju sa s cim hrat, maju viacej hraciek, cukroviniek, doma pocitace, televizory a mozu pocuvat co chcu.

Jana Hebenova, pracovnicka na verejno-prospesnych pracach, Zavadka nad Hronom:
- My sme vyrastali skromnejsie a dnesne deti su narocnejsie, vsetko ich laka. Asi maju toho viacej, nez sme mali my. Ale rodicia maju tazsie podmienky na zarobenie penazi. Lahsie je tym, ktori sa zamestnani obidvaja, nezamestnanym je horsie, najma na Horehroni.

Marta Petrova, referentka, Brezno:
- Niektore deti sa maju lepsie, zalezi na tom, z akej rodiny pochadzaju, ci rodicia maju dostatocny prijem alebo nie. Takze zavisi to od financii, moznosti vsak maju viac ako sme mali my.

Zuzana Gregusova, studentka, Prievidza:
- Viete co, myslim si, ze maju lepsie podmienky a tym padom, ze sa maju lepsie, zneuzivaju to, su rozmaznanejsie, mozu si dovolit viac, ako sme si mohli my. Napriklad vsimla som si, ako chodia teraz obleceni v gymnaziu, kde som studovala a nas kritizovali kvoli nalakovanym nechtom alebo vlasom. To sa neda ani porovnat.

Ludia, co sa to s nami deje?

Akoby nas uz prestali nadchynat veci krasne obycajne, veci, ktore sa nepredavaju, a predsa su najdrahsie. Niet divu. Zivot sme si urobili tazsim, pretoze sme pohrdli tym, co bolo lahke. Ved k radostnemu zivotu nam stacil cisty vzduch, priezracny pramen vody, stebot vtakov, belase nebo, zapad ci vychod slnka. Ale my sme chceli viac. Bazili sme po moci, peniazoch a slave. Vytvorili sme si svet chemickych tovarni, atomovych bomb, hladujucich deti, krvavych vojen, korupcii, vrazd, rasizmu, tyranych zvierat, klcovanych lesov, skandalov.

Ludstvo si potrebuje ocistit svedomie, a tak hlasno vykrikuje, ako chce koniec nasilia. Ale v pozadi velkych a uslachtilych myslienok sa navzajom zabijame vo vojnach, kde sa krv miesa so slzami. Ale nasilie sa neda odstranit nasilim. Svet je uz chory z nasej neohladuplnosti, lahostajnosti, nevsimavosti a predovsetkym sebeckosti. Ako dlho to este vydrzime? Ved zabijame sami seba! A preto uvedomme si, ze je par sekund pred dvanastou. A ak chceme zit na tomto svete este vela stastnych dni a pokojnych noci, nemozeme kritizovat najvyssich politikov a ziadat, aby sa dohodli mierovou cestou, ked my sami nie sme dennodenne schopni dohodnut sa ani len s vlastnou rodinou, kolegom, sefom, susedom, ci ucitelom. Vedieme medzi sebou male vojny pre malicherne spory, mracime sa na seba, ohovarame sa, navzajom si ublizujeme. V dnesnej spolocnosti sa uz clovek dokonca hanbi byt dobrym. Pomoct starenke na priechode, natiahnut si rukavice a pozbierat rozsypane smeti okolo kontajnera, poziadat sprejerov, aby "nezdokonalovali" mur skoly. Povie si: "Co ma je do toho? Preco by som sa prave ja mal o to starat?" Ale moze to byt aj zo strachu z ohrozenia vlastneho zivota. Nemozeme si byt totiz stopercentne isti, ze dotycny na nas nevytiahne zbran alebo nas napadne. Kraca po ulici a vidi starkeho lezat na chodniku. Pomysli si: "Co ma po nom? Urcite daky opilec!" A pritom to moze byt clovek, ktory dostal infarkt ci epilepticky zachvat. Nepomysli na to, ze nezodpoveda len za svoj zivot, ze je tu nato, aby zil aj pre inych, pretoze ako povedal Fontenelle: "Zit pre inych nie je len zakon povinnosti, ale aj zakon stastia."

Skoncime s nahananim sa za peniazmi, ktore sa v poslednych desatrociach stali svatymi obrazkami. Obzrime sa radsej dozadu, aku spust za sebou zanechavame. Naco su dobre vsetky vojny? Dokey bude trvat nelutostna vojna v Kosove? Ludia si kladu otazku: "Nevznikne tretia svetova vojna? Nie sme uz na zaciatku konca?" Denne stretavame na ulici namosurenych ludi, ktori nestihli autobus, nevybavili objednavku, neuzavreli vyhodnu zmluvu, ludi, ktori sa stale niekde ponahlaju, neuvedomujuc si, ze vchadzaju stale blizsie v ustrety vlastnej zahube. Skuste sa na nich usmiat, povedat mile slovo a postrachy rodin, kolektivov a spolocenske - konfliktne typy jednotlivcov, ktore otravuju prostredie, radsej ignorujte. Lebo tak, ako usmev, nakazliva je aj vrazivost a zla nalada. Cim skor takychto ludi odhalime, tym skor sa proti nim budeme moct branit. A preto zapamatajme si: Dobro treba hladat najprv v nas. Kazdy nech ho hlada v sebe samom.

Katarina Nemcova

Splnil polmaraton Sokolov Hronec svoje poslanie?

Pretekari prveho rocnika Sokolov Hronec si tymto krasnym sportom uctili pamiatku nasho prveho olympionika Alojza Sokola. Bezci maju na tento druh sportu jednotny nazor, upevnovat svoje zdravie a ich predsavzatia su zucastnit sa pretekov, dobehnut do ciela s tym, ze ti najlepsi vitazia. Trat Podbrezova, nova Valaska, Hronec, Osrblie, Hronec bola narocna. Pretekari si jej clenitost pochvalovali a co je dolezite, obcania obci Osrblia a Hronca im vytvorili vyborne prostredie.

Organizacne zabezpecenie usporiadatelov po trati bolo na patricnej urovni, ale aj napriek tomu organizacny vybor nesplnil ocakavania pretekarov, vyplyvajuce z propagacie tohto behu. Taky velky stab organizatorov a sponzorov na cele s podpredsedom vlady pre ludske a mensinove prave mal mat dokladnejsie rozpracovanu koncepciu vyhodnotenia kategorii muzov a zien. Predstavme si, ze pan Sokol, prvy slovensky olympionik, ktory v tom case reprezentoval Uhorsko a ziskal za tretie miesto bronzovu medailu, by ju nedostal len preto, ze tretie miesto nevyhodnocovali? Takyto neziaduci sa vyskytol prave na prvom rocniku Sokolovho Hronca. V hlavnej kategorii do 40 rokov muzov vyhodnotili az desiatich pretekarov, v zenskej hlavnej kategorii tri pretekarky a v ostatnych kategoriach len prve miesta. Stupen vitazov bol pripraveny pre jedneho pretekara a ti, ktori obsadili druhe a tretie miesto, stupen iba obdivovali. Neboli splnene sluby publikovane v propoziciach i v tlaci, ze vsetci pretekari obdrzia pamatne predmety a suveniry, co je na skodu propagacie tohto behu. Uvedene kriticke pripomienky nesmeruju k tomu, ze ucastnici polmaratonu prisli na preteky kvoli pamatnym predmetom, ale pre sportove vyzitie, pre podporu olympijskej myslienky.

Zaverom treba povedat, ze organizatori sa poucia z nedostatkov a na druhy rocnik sa dokladnejsie pripravia. Prikladov, ako sa usporaduvaju cestne behy je dost, napr. v Pohronskej Polhore a v Michalovej aj bez bohatych sponzorov.

Vojtech Ridzon

Neucme deti zavisti

Zamyslime sa sami nad sebou, kolkokrat sme zavideli susedovi nove auto, inemu dovolenku pri mori, niekto zasa preraba za obrovske peniaze dom, atd. A pocuvajme svoje deti. Nehovoria nahodou, ze Peto ide cez prazdniny k moru, ze Hanka ma novy kozak za pat tisic, ze Misko dostal novy bicykel...?

Kde sa podela povestna skromnost Slovakov? Preco nepovieme detom, aby pozerali viac na tych, co nemaju ani to, co ony sami? Preco nevidime utrpenie vojen, zemetraseni a povodni? Preco sa uz nevieme tesit z malickosti? Z toho, ze svieti slnko, ze spievaju vtaci, ze mame zdravie. Ale to vsetko berieme ako samozrejmost a kazdeho z nas zaujimaju len hmotne statky. A tak vacsinou na nekonecne mnozstvo otazok nasich deti: "Preco on ma a ja nemam?" odpovedame: "Neboj sa, aj tebe kupime." Aby nahodou nase dieta nebolo horsie ako to susedovie. Je to spravne?

V skolach (neviem ci vo vsetkych, ale tam kde chodia moje deti je to tak) sa na MDD nevyucuje, ale kazde dieta si ma priniest svoju najoblubenejsiu hracku a deti s najkrajsou (alebo najdrahsou) hrackou odmenia sladkostou. A co tie deti, kde v rodinach na hracky akosi nevychadzaju financie? Ved je to hrozne! Dieta prosperujuceho pana podnikatela prinesie uzasne auto, na ktore by mne bol potrebny snad cely mesacny plat a este ho aj odmenia a ostatne deti idu puknut zavistou a nejedno aj slzicku vyroni, pretoze o takej hracke moze iba snivat. Nie je krajsie, ked deti obdarujeme usmevom, peknym slovom, svojou pritomnostou pri ich hrach ci vychadzkou do prirody?

Mnohi z nas vsak kupuju novu hracku a hovoria: "To ti budu zas deti zavidiet."

Iniciativa dochodcov z Myta

Myslienka navstivit Kosice, metropolu vychodneho Slovenska, vznikla v klube dochodcov a Obecny urad v Myte pod Dumbierom na cele so starostom Jurajom Misanim a kulturnou referentkou Elenou Bacusanovou ju promptne podporil, ba rozhodol sa hradit aj vacsiu cast financnej ciastky za objednany autobus SAD.

Podpredseda zakladnej organizacie Jednoty dochodcov Slovenska Pavol Pastorek sa odusevnene pustil do organizovania zajazdu. Osobne ponavstevoval starsich - mladsich obyvatelov a podarilo sa mu ziskat potrebny pocet zaujemcov. Vyletnici z Myta venovali pol dna prehliadke Kosic a kulturnych pamiatok tohto mesta, poprechadzali sa po krasnej pesej zone v centre, osviezili sa posedenim pri fontane, postretali sa s priatelmi a pribuznymi byvajucimi v Kosiciach. Par hodin stravili tiez na rozlahlom blsom trhu. Prijemne unaveni, plni peknych dojmov, viaceri obtazkani roznymi nakupmi opustali o 16. hodine popoludni toto mesto, o ktorom sa v poslednych tyzdnoch dost hovori jednak v suvislosti s VSZ, jednak s kulturnymi aktivitami, ktore sa tu casto vyskytuju,. jednak v suvislosti s primatorom.

Zajazd uskutocneny vo stvrtok 20. maja sa vydaril k spokojnosti vsetkych zucastnenych. Prispela k tomu nielen dobra organizacna praca P. Pastoreka, moralna aj materialna podpora obecneho uradu, spolahlivost vodica Dusana Demiana, ale aj nadherne, slnecne majove pocasie. Kto zavahal a neprihlasil sa vcas, moze veru banovat.