Ziaci 7. az 9. rocnika pohorelskej zakladnej skoly odpovedali v ankete na styri otazky. Anonymnej ankety sa zucastnilo sedemdesiattri divecat a chlapcov. Prva otazka znela aky odpad produkuje vasa domacnost? Z odpovedi vyplyva, ze je to hlavne papier (100%), plasty (78%), sklo (66%), kovy (55%) a organicky odpad (26%). Siedmi, cize 9,6% respondentov uvadza este popol, "nepotrebne veci" a hracky.

Ako nase domacnosti tento odpad likviduju? Sestdesiatpat percent z opytanych cast odpadu spaluje, 85% uklada do kuka-nadob a kontajnerov. V tridsiatich osmich pripadoch (52%) mozno vybadat prejavy ekologickeho uvazovania. Su to odpovede typu: "davame do zberu, vraciame flase do obchodu, opravujeme pokazene hracky, zvyskami krmime zvierata, kompostujeme." Styria z nich (5,7%) sa vedome ci nevedome priznali k priestupkovemu spravaniu: "vyvazame na smetisko (na ake?), zahrabavame do zeme, sypeme do jam".

Odpovede na tretiu otazku potvrdili znamu skutocnost. Deti menovali miesta vyskytu divokych skladok. V odpovediach figuruje asi dvadsattri miest v katastri obce, kde sa vo vacsom alebo mensom mnozstve hromadia pokutne vyvazane odpady. Su to okraje lesov, priekopy pri polnych a lesnych cestach, potoky, rieka Hron a ich okolie, ale aj rozne zakutia pri zeleznicnej trati, pod mostikmi a za hospodarskymi budovami.

Ako by ste postupovali pri rieseni problemu likvidacie odpadov v nasej obci? V odpovediach sa zrkadli postoj deti k uvedenemu problemu. Spomedzi sedemdesiatich troch opytanych len jeden odpovedal - neviem, nerozmyslal som o tom. Ostatne odpovede su ovplyvnene vekom, zivotnou skusenostou, urovnou myslenia, ale aj prevladajucim nazorom v rodinnom prostredi ziaka. Patdesiatsest percent z nich je za zber, triedenie, recyklovanie, priblizne rovnaky pocet opytanych navrhuje cast odpadu alebo vsetok odpad vyvazat na skladky. Nazory na umiestnenie skladok su rozne. Vozit odpad do Brezna, vyvazat ho na sladku v inej obci, na smetisko, ktore by neskodilo zivotnemu prostrediu (?), kazda obec by mala mat smetisko, vybudovat skladku u nas. Osemnasti (25%) pripustaju, ze cast odpadu by bolo vhodne spalovat (doma, v spalovni).

Trinasti (18%) vidia vychodisko vo vyzvach k obcanom, aby prestali obec znecistovat a v pravidelne sa opakujucich brigadach, zameranych na zbieranie odpadkov v obci a jej okoli. Navrhuju zacat s napravou "u seba". Desiati (14%) naopak, navrhuju zakazat, pokutovat, strazit. Jedenasti (15%) pripominaju, ze odpad by sa mal pravidelne a v kratsich intervaloch odvazat lebo sa hromadi, tiez by bolo treba v obci rozmiestnit viac velkych kontajnerov a pravidelne ich vyprazdnovat. Objavil sa navrh na verejnych priestranstvach instalovat kose na odpadky.

Unik od reality predstavuju odpovede typu: "Vozit na nejake miesto, urcit jedno miesto, kazdy by mal mat, obec by mala dat alebo navrh - znizit cenu za odvoz odpadu a postavit skladku." Prave tento typ odpovedi najviac pripomina reakcie niektorych dospelych. Anketove odpovede korunuje navrh, aby sme odpadky, ktore sa nedaju spalit, vyvazali do vesmiru na kozmickej lodi.

V tychto dnoch sa nam vracaju anketove odpovede dospelych - rodicov, veducich pracovnikov obecnych institucii, podnikatelov. Presvedcit ludi, aby zacali o veci uvazovat, mozno to je ten spravny prvy krok k rieseniu problemu.

Peter Navoy

Vitajte v Helpe

V tomto roku sa rozospieva a roztancuje Horehronie na 34. rocniku Horehronskych dni spevu a tanca v dnoch 25. az 27. juna. V krasnom, razovitom prostredi, kde este stale ziju ludove zvyky, kde nezanikli kroje, kde slovenska piesen znie cisto a lahodne, kde folklorna tematika je spojena so zivotom a pracou ludu, davame zaklady k uchovaniu ludoveho umenia.

Brany prirodneho amfiteatra sa otvoria v piatok o 20. hodine. Pod taktovkou PhDr. Jana Palovica sa rozochveju struny ludovych hudieb z Cierneho Balogu, Hrochote, Ponik a rozozvucia hrdla spevakov Barbory Palovicovej, Jana Mocku, Jana Dubravu a Martina Skamlu na Prezentacii CD vrcharskej muziky. O 21. hodine budu patrit dosky amfiteatra popularnym spevakom Petrovi Vaskovi, Helene Vrtichovej, Zdenkovi Sychrovi, Eve Marii Uhrikovej, Miroslavovi Svabovi a Gite Sebovej, aby vsetkych mohli pobavit so svojim programom Spievame vam repete. V sobotu o 15. hodine Na dobru naladu sa roztancuje namestie obce, kde na malom podiu budu ucinkovat folklorny subor Mostar, folklorne skupiny zo Zavadky nad Hronom, Pohorelej, Polomky a z Helpy. O 19. hodine privitankou Vitajte v Helpe otvoria vecerny program zakladna umelecka skola, Helpancok, Helpan a Priehyba. Program venovany Horehroniu pod nazvom Horicka horarom sa zacne o 20. hodine a v nom budu ucinkovat folklorne skupiny z Telgartu, Cierneho Balogu, Sumiaca, Pohorelej, Zavadky nad Hronom, Polomky, Priechoda a folklorny subor Mostar. Velky tanecny program popredneho folklorneho suboru Ponitran z Nitry, ktory sa predstavuje v Helpe prvykrat, uzavrie sobotny vecer. O 23. hodine sa mozu navstevnici zabavit na ludovych zabavach, ktore budu poriadane v prirodnom amfiteatri a v miestnych pohostinstvach. Nedela privita detske folklorne subory. O 13.30 hodine pod nazvom Deti Pohronia v tanci a hrach sa predstavia subory Maticiarik z Banskej Bystrice, Telgartcok, Helpancok, Brezinky z Polomky, Mala Kycera z Cierneho Balogu a solisti spevaci. O 14.45 hodine vam na dobru naladu zahra jubilant Usvit z Pohorelej.

IX. rocnik Eurofolkloru sa zacne o 15. hodine. Pod nazvom Galaprogram sa vam predstavia zahranicne folklorne subory z Ceskej republiky, Macedonska, Talianska, Ukrajiny a domaci folklorny subor Urpin z Banskej Bystrice.

Program 34. rocnika je pestry a urcite si bude moct vybrat kazdy divak. Obec Helpa pozyva vsetkych ludovo-umeleckych vyrobcov, ktori maju zaujem prezentovat svoje vyrobky na tradicnom ludovo-umeleckom jarmoku.

Maria Kemkova

V stredu 26.maja v odpoludnajsich hodinach na osobne pozvanie sa zucastnili primator mesta Brezna Ing. Vladimir Fasko, starostovia Hronca a Osrblia Igor Nemky a Ladislav Pancik a riaditel Mestskeho kulturneho strediska v Brezne Mgr. Jaroslav Surina na slavnostnom odovzdavani Ceny Ludovita Stura I. triedy hercovi Slovenskeho narodneho divadla a nasmu krajanovi Ladislavovi Chudikovi. Tato slavnost sa konala v Prezidentskom palaci v Bratislave za pritomnosti mnohych vyznamnych osobnosti. Cenu majstrovi L. Chudikovi pri prilezitosti 75. vyrocia jeho narodenia odovzdal predseda vlady Slovenskej republiky Mikulas Dzurinda. Bola to moznost prezitia velkolepej chvile plnej citov i vyjadrenia vdacnosti L. Chudikovi za jeho herecky ale aj ludsky rozmer. Naopak z jeho slov znelo podakovanie rodine, kolegom i vsetkym ludom, ktori mu v jeho praci, v jeho zivote pomahali. Pozdravy a blahozelania z Horehronia 75-rocnemu L. Chudikovi vyjadrovali prianie vsetkeho najlepsieho, zdravia do dalsich rokov plnych optimizmu a chuti do tvorivej prace.