|
Problem nas vsetkych Su tu medzi nami. S otvorenim hranic prisla k nam nielen sloboda a demokracia, zapadna a americka kultura (alebo aj nekultura), ale aj problemy, ktorych pricinou su drogy. Popri alkohole a tabaku, lebo aj to su drogy, hoci legalne, prichadzaju dalsie nove drogy a casto po nich siahaju prave deti. Je pravda, ze cast deti nema o drogy vobec zaujem, ale su aj take, ktore su od prvej chvile kontaktu s drogou touto priam posadnuti. Podla vyskumu Ustavu zdravotnej vychovy asi 70 percent deti nema k drogam vyhraneny nazor, su najohrozovanejsou skupinou, pretoze su lahko ovplyvnitelni. Ak si myslite, ze vas sa tento problem netyka, ste na omyle. Prieskumy v zakladnych skolach (aj v Brezne) dokazuju, ze 60 az 70 percent deti ma skusenosti s alkoholom a cigaretami a pocet deti experimentujucich aj s inymi drogami (marihuana, heroin) stupa. Problem tu teda je a treba ho riesit. Centrum vychovnej a psychologickej prevencie pri Okresnom urade v Brezne pripravilo pri prilezitosti Svetoveho dna boja proti drogam (26. juna) podujatie pod nazvom Problem nas vsetkych. V synagoge mesta Brezna si v dnoch 21. az 25. juna budete moct pozriet vytvarne prace ziakov zakladnych skol okresu Brezno venovane drogovej problematike, oboznamite sa s nazormi a postojmi mladych ludi k drogam, ale aj k moznostiam vyuzivania volneho casu, poskytneme zakladne informacie k problematike drogovych zavislosti, poradime "Co s tym, ked..." Najdete tu aj rozne zaujimave aktivity z oblasti prevencie drogovych zavislosti a socialno-patalogickych javov. Je to skutocne problem nas vsetkych. Ako bolo v maji v Helpe Tohorocny maj oznacili meteorologovia za normalny. Svoju zlu povest nepotvrdili ani traja zamrznuti Pankrac, Servac, Bonifac (12. az 14. maja) ani Zofia (15. maja) a ani Urban (25. maja). Teplota pod nulu klesla iba 6. maja v noci. Priemerna teplota za mesiac maj bola +12,42 stupnov, co je priemerne oteplenie v porovnani s aprilom o +3,22 stupna. Najnizsia priemerna teplota bola 5. maja +7 stupnov, najvyssia 31. maja 18,25 stupnov. Rano najnizsia namerana hodnota bola 19. maja +2 stupne, najvyssia 31. maja +16 stupnov. Popoludni sme namerali najnizsiu hodnotu 5. a 7. maja +10 stupnov a najvyssiu 28. a 31. maja +25 stupnov. Vecer sme najnizsiu hodnotu namerali 6. maja +6 stupnov, najvyssiu 27. maja +17 stupnov. Mgr. Jozef Pupis Krajina nadeje - sutaz postihnutych deti V poslednu majovu sobotu sa v Divadle SNP v Martine uskutocnilo velmi mile podujatie. Bolo to vyhodnotenie celoslovenskej sutaze II. rocnika Krajina nadeje, ktoru organizoval Ustredny vybor Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych v Martine. V tejto sutazi sa prezentovalo tristopatdesiat deti s roznym postihnutim z celeho Slovenska s vyse patsto vykresmi, na ktorych kreslili svoju vysnivanu krajinu. Z Okresneho vyboru Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych v Brezne boli do Martina vybrate dve deti, ktore sa zucastnili na vyhodnoteni aj so svojimi rodicmi. Boli to Katka Kachnicova a Zuzka Supalova a clenky vyboru OV SZZP Brezno MUDr. Zuzana Dalakova a pracovnicka OV SZZP Jarmila Turnova. Nad touto sutazou prevzal zastitu minister prace, socialnych veci a rodiny Peter Magvasi, ktory osobne odovzdal vsetkym ocenenym detom vecne dary. Ti, ktori nevyhrali, si so sebou odniesli tasku plnu sladkosti, farbiciek, fixiek a farebnych papierov. Kazdemu sa dostalo z obrovskej torty v tvare znaku Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych, ktoru sponzori upiekli ako dar. Vsetkym zucastnenym sa toto podujatie velmi pacilo a uz sa tesia na III. rocnik, ktory vyhlasili na rok 2000. OV SZZP Brezno
Pre pedagogickych pracovnikov a vedenie Hotelovej akademie v Brezne je najlepsim vysvedcenim, ked z hotelovych stredisk, kde jej studenti praxuju, prichadzaju tie najlepsie referencie. Znamena to ocenenie prace ucitelov, ktori nepozeraju na cas, na financnu stranku, pretoze pripravit svojich zverencov na zahranicnu prax, rozbehnut ju, vyslat na nu stastne typy, reprezentujuce nielen skolu, ale i stat, je narocna uloha. Studenti musia prejst sitom vyberoveho konania, musia vyhovovat po jazykovej, po odbornej i po moralnej stranke. Su to prisne kriteria, ale vedia, preco sa ucia, je to pre nich velmi dobra motivacia. Uz po niekolkykrat medzi studentami hotelovych akademii a vysokych skol zameranych na cestovny ruch zo Slovenska, z Ceska, z Madarska a z Lotysska, ktorych konkurzom vybrali na stvormesacnu prax vo Svajciarsku, boli v zimnom turnuse aj siesti studenti Hotelovej akademie z Brezna. Od decembra minuleho roka do tohtorocneho aprila patdesiatsest mladych ludi z tychto styroch statov absolvovalo dvojtyzdenny kurz v hotelovej skole v Chure, v hlavnom meste najvacsieho svajciarskeho kantonu (ako u nas kraj) Graubünden. Okrem nemciny sa tu zdokonalovali aj vo svajciarskej obsluhe a po dvoch spolocnych tyzdnoch sa cesty mnohych z nich rozdelili. Pracovali v hoteloch vzdialenych niekolko desiatok kilometrov od seba, cize ostali odkazani viac-menej sami na seba. Ze sa v cudzom svete nestratili, potvrdili aj traja stvrtaci z breznianskej hotelovej akademie. V typickej svajciarskej dedine Vella v mensom rodinnom hoteli pracovala Martina Fedorova z Podbrezovej. "Zo zaciatku si odo mna majitelia zachovavali odstup, chceli si ma "obtukat", ci to naozaj zvladnem, ale potom bolo vsetko v poriadku," spomina Martina. "Aj ked mi chybala rodina, dalo sa to vydrzat. Myslim si, ze skusenosti, ktore som tu ziskala, vyuzijeme aj u nas na Slovensku. Vo Svajciarsku je ovela vyssia zivotna uroven, zivot je tam iny, spontanejsi. U nas je neistota, ludia nevedia, co bude zajtra." Do sestclennej pracovnej skupiny, ktora tvorila personal hotela v rekreacnej oblasti Valbella, sa dostal Jan Marko z Kremnice. "Takisto aj nas si museli overit, ci sme schopni pracovat samostatne, ci dokonale ovladame ich rec. Potom sme vykonavali funkciu plnohodnotnych casnikov, mali sme vlastnu stanicu, obsluhovali sme svojich hosti a uctovali sme. Pracovali sme doobeda a po dvoch-troch hodinach volna poobede az do noci." Michal Kralik z Brezna praxoval v trojhviezdickovom hoteli rodinneho charakteru. "Co sa tyka oblsuhy, mal som aj zlozitejsiu formu - pripravu a dokoncievanie jedal pred hostom. Co sa tyka klientely, bola vacsinou nemecka a boli to hostia, ktori patria k stalym navstevnikom. Dostavali sme mesacnu mzdu ako normalni svajciarski zamestnanci a z toho sme si zaplatili aj dvojtyzdenny pobyt v skole. Zarobene peniaze nam pokryli vsetky naklady na tunajsi zivot." Spomienok, zazitkov a skusenosti ma Martina, Jan, Michal a dalsi ucastnici praxe velmi vela, preto bodku za putavym rozpravanim nechame na nich: "Ak niekto ma podobnu moznost dostat sa na zahranicnu prax, urcite sa to oplati. Je to velka skusenost do zivota, pretoze sme mali prilezitost vidiet, ako to funguje v normalnom realnom zivote. Ak je clovek mlady, aktivny, ma dostatocne jazykove znalosti, chce sa niekde dostat, nic mu nestoji v ceste." Ich slova potvrdzuje i fakt, ze v tychto dnoch odchadzaju na zahranicnu prax do Svajciarska, do Nemecka, do Francuzska a do Ameriky dalsi studenti Hotelovej akademie v Brezne. Jun - mesiac polovnictva a ochrany prirody Po prebudeni sa zo zimneho spanku na jar oziva a oblieka sa do zeleneho satu cela priroda. Roznoroda vona kvetin, stromov, lucin je popretkavana spievajucimi hlasmi vtactva, ktore vrcholi najdolezitejsim mesiacom junom - Mesiacom polovnictva a ochrany prirody. Tento krasny mesiac patri uz podla mnohorocnej tradicie polovnictvu, cinnosti cloveka, ktory nehladiac na mnozstvo odpracovanych hodin prirodu starostlivo opatruje a zveladuje. V tento cas prichadza na svet v prirode nove pokolenie. Lesy, luky i polia stavaju sa novym pribytkom pre mladata a to je pre nas polovnikov prioritne, tento zivot chranit ci uz pred negativnymi vplyvmi nezodpovednych ludi pohybujucich sa v prirode nie za ucelom ochrany, oddychu, nacepania dusevnych i fyzickych sil, ale skor za znicenim prirodneho bohatstva, rusenim a prehananim zveri za spoluucasti ich volne pustenych psov, dalej proti predatorom najma vlkom i medvedom, ktori decimuju a robia skody na novovyliahnutom pokoleni uzitkovej zveri. Polovnictvo ma i celospolocensky vyznam, ktory mnohymi nasimi obcanmi nie je doceneny. V polovnikovi vidia iba lovca a nie ochrancu. Preto je velmi dolezite propagovat vysledky prace polovnickeho zdruzenia ci uz formou vystaviek polovnickych trofeji vo vykladoch, vo vhodnych kulturnych miestnostiach, prednaskami v miestnych rozhlasoch, alebo s najmladsimi zaujemcami so ziakmi zakladnych skol a v kruzkoch mladych priatelov polovnictva. Poznat a vniknut do tajov prirody je neodolatelnou tuzbou kazdeho mladeho cloveka. Mladi ludia maju vztah k prirode, a preto je potrebne ho v nich prehlbovat a premenit na trvaly zaujem, pretoze je to zaruka i do buducna zachovat vysoku uroven slovenskeho polovnictva. Okresna organizacia SPZ Brezno rozvija tuto cinnost formou kruzku mladych priatelov polovnictva a polovnickych zdruzeni v okrese. Minulu sobotu uskutocnila okresne kolo kruzku mladych priatelov polovnictva v chate Vrsky za Zavadkou, kde zo siedmich patclennych druzstiev zvitazilo druzstvo polovnickeho zdruzenia Kolesarova, Zavadka (381 bodov), pred PZ Certovica Brezno (377 b), PZ Gajdoska Hronec (369 b), Korytarskou Cierny Balog (363 b), Helpou I. (345 b), Helpou II. (338 b), Ciernym Dielom Raztoka (306 b). Z tridsiatich styroch jednotlivcov zvitazili: Peter Kukula (Kolesarova, Zavadka, 315 b) pred Tomasom Sycom (Korytarska, Cierny Balog 129 b), Radoslavom Belkom (Certovica, Brezno, 126 b), Bozenou Daxnerovou (Gajdoska, Hronec, 126 b), Janom Koziakom (Certovica, Brezno, 126 b). Sutazili v nasledovnych disciplinach: poznavanie zivocichov, vtakov, stop a trusu zveri, poznavacie casti parozia jelen, srnec, daniel, urcenie stromov a krov, urcovanie azimutu a odhadu vzdialenosti, strelba zo vzduchovky, chod na choduloch a testov. Vsetci sutaziaci preukazali velmi dobre vedomosti a volu po vitazstve, ale najdolezitejsie bolo bezprostredne nadvazovanie priatelstiev medzi clenmi kruzkov mladych priatelov polovnictva. Na uspechu tejto sutaze v peknom prostredi chaty Vrsky sa podielal cely stab skusobnych komisarov, ale i obetavych miestnych clenov polovnickeho zdruzenia Kolesarova, Zavadka spolu s personalom chaty Vrsky, za co im patri vdaka a uznanie.
|