15. JUN 1999 Strana 7

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Siesty v kalendari

Je to mesiac jun. Ma len tri pismena, ale je akymsi "panom" v roku. Rozdeluje totiz ten rok na dve polovice. Spada do prvej, v ktorej zo zimy vchadzame postupne do tepla, a preto...

Moje oci pre siesty v kalendari - jun (lipen) i mesiac Bozieho tela vyhladali len tieto naj...

Jun ma tiez svojske mena, ktore si vymohli prve priecky. Su to Medard (casto uplakany), Jan (ohnom ohrievany, piesnami a roznymi zvykmi ospevovany, uctievany) a dvojicky Peter - Pavol (prve hribiky seju...). Za cias J. Dekreta - Matejovie ciernobalocki drevorubaci - dingovnici dostali v den Jana Krstitela po dve merice (125 l) zrna a po cente soli... No a okolo Marie, co lastovicky z lona vypusta, dostali konecne vyuctovanie (J. Horak: Horou piesen sumi).

V mudrych knihach, ktore hovoria o Horehroni, su i riadky potvrdzujuce, ze na tento mesiac pripada najviac burok, ale i slnecne dni dobre prikuruju. Teploty sa pohybuju od 20 do 28 stupnov Celzia. Na horach pocitujeme solarne ziarenie. Turistom vnucuje bronz a unavu. V tych knihach su i taketo vety, ze... " v tomto mesiaci veju vetry rano od 9. hodiny az do zapadu slnka hore Hronom, v noci a rano opacnym smerom - do udolia prichadza chlad."

Vacsinu mesiaca obhospodaruju Blizenci (21. maja az 21. juna). Ich vladcom je Merkur. Ludia narodeni v tomto znameni udajne maju dvojaku povahu, vzdy nieco hladaju, su schopni, zvedavi...

V juni zacina aj senokosba. Milan Kraus ju oslovil takto: -Kosia kosci na upati / mladu travu, polne kvety/ kosy divo tnu... Stinali travu zelenu, aby pripravili dostatok sena na zimu pre kravicky, ovecky... Vysusili ho hrabacky, ktore ked trava schla na hrabliach si aj zanotili: - Hrabaj dievca hrabaj...

V sucasnosti koscov nahradzaju moderne kosacky, obracacky, hrabacky. Len traktor si odfukuje: paf, paf, paf. Aj zvoz ususeneho je mobilnejsi.

A este perlicky. Prvym Slovakom na Mont Blancu (Biely vrch) bol gen. M. R. Stefanik (17. jun - 4. jul 1905).

Aj Chalupkovo Brezno (zaujmovo-umelecka tvorivost pedagogickych pracovnikov) sa devat rocnikov (1977-84 a 1989) uskutocnilo v juni. Na tom, pred desiatimi rokmi, hostami boli spisovatelia K. Jarunkova a L. Tazky.

Pred tridsiatimi rokmi bratislavski vodaci splavili po prvykrat Cierny Hron. Pocasie im prialo. Vody mali dost.

Matica slovenska pri vzniku (1863) i v dalsich rokoch mala aj financne problemy (ma ich asi aj dnes), preto ludia robili zbierky. Horehronie k 30. junu 1874 prispelo so sumou 17 576 zlatych. Davna minulost. Potvrdzuje nam nase ostarievanie v cinziakovom murovanci, ale... Pritomnost je nadejna. Je len siesty v kalendari.

Seminar ucitelov k 55. vyrociu SNP
V spolupraci s odborom skolstva Okresneho uradu v Brezne, Muzea SNP a historicko-osvetovej komisii pri OV SZPB usporiadali 20. maja v Brezne historicky seminar pre ucitelov dejepisnej etickej a obcianskej vychovy. Prednasky predniesli a na otazky odpovedali odborne pracovnicky Muzea SNP z Banskej Bystrice. V prednaske na temu Slovenska republika 1939-45 Mgr. Viera Kovacova zdoraznila:

- Ludacky rezim nastoleny v rokoch 1939-45 politicky reprezentovala diktatura HSLS. Dna 14. marca 1939 vznikol Slovensky stat (SS). Dr. Tiso si rychlo osvojil myslienku, ze on a narod si zvolili cestu samostatneho statu. Bola to vsak ina moc, ktora rozhodla o vtedajsom usporiadani Europy. HSLS subezne s likvidovanim politickej opozicie zasahovala do vsetkych oblasti statnej moci a spravy a tym aj do zivota celej spolocnosti. Vnutropoliticky rezim SS vyrastal zo zakladov polozenych pocas autonomie. Zahranicna politika, armada a snem boli budovane nanovo. Snem sa utvoril z autonomneho snemu uz 14. marca 1939. Volby don sa uz neuskutocnili, poslancov menoval Dr. J. Tiso. Ustava prijata snemom 21. jula 1939 dala Slovenskemu statu nazov Slovenska republika. Zakotvila vladu jednej strany. Obyvatelia Slovenska po cely cas rokov 1939-45 nemali moznost volit. SS teda nemohol byt republikou, kedze sa po jeho vyhlaseni neuskutocnili volby a jeho obcania sa nezucastnovali na jeho riadeni.

V roku 1942 vrcholil mocensky zapas v HSLS, kde sa vyrazne diferencovali dva politicke tabory. Radikalne kridlo reprezentovane V. Tukom a A. Machom sa snazilo o nacifikaciu politickeho systemu a chcelo sa opierat o nemecku pomoc, proti predstavitelom umierneneho kridla. Boj vo vnutri HSLS vrcholil prave v rieseni zidovskej otazky a moznostou do vojny proti ZSSR. Za danej situacie Tiso neposkytol ziadnu zachranu Zidom, ktorych deportacie sa zacali z Tukovej a Machovej iniciativy. Po Stalingrade potom aj tieto momenty viedli ku krize ludackeho rezimu a prerastli do antifasistickeho odboja, ktory vyvrcholil v SNP.

SS v roku 1939 vznikol z vole Nemecka a bolo logicke, ze jeho porazkou aj zanikol. Je nesporne, ze SS znamenal pozdvihnutie narodneho a politickeho sebavedomia a tym padom i celej slovenskej spolocnosti. Objektivna historiografia neodsudzuje samotny vznik SS, ale jeho totalitny rezim s fasistickymi prvkami a jeho kolaboraciou s Nemeckom.

Kedze staty protihitlerovskej koalicie uznali pravnu kontinuitu Ceskoslovenska, SR 1939-45 nebola zaradena ani medzi porazene staty v 2. svetovej vojne.

V druhej prednaske na temu SNP vyznamna etapa Slovenskych novodobych dejin Mgr. Katarina Kovacikova zdoraznila:

- 55. vyrocie SNP sa stava v tychto dnoch prilezitostou pre historikov, politologov, publicistov, priamych ci nepriamych svedkov, ucitelov a dalsich zainteresovanych zhodnotit tuto nepochybne vyznamnu etapu slovenskych novodobych dejin po polstoroci, bez akychkolvek predsudkov, vecne, triezvo, bez nazorovych klise. Okolo SNP sa nakopilo nemalo legiend, mytov a ucelovych klamstiev.

Problematika SNP sa zaraduje do oblasti novodobych modernych dejin Slovenska a svojou podstatou sa pevne zaclenila do sirokeho kontextu odporu v Europe. K jeho oziveniu prispeli vojenske vitazstva Cervenej armady a spojeneckych armad v roku 1943 a v prvom polroku roka 1944. V "horucom europskom lete" v roku 1944 pod naporom spojeneckych vojsk na vychode, vo Francuzsku a v Taliansku sa nacisticky rezim rucal na vsetkych stranach. Za takejto situacie sa v auguste a zaciatkom septembra 1944 zdvihla vlna ozbrojenych protifasistickych povstani. Povstania 1. augusta vo Varsave, 19. augusta v Parizi, 23. augusta v Rumunsku, 29. augusta na Slovensku, 9. septembra v Bulharsku mali spolocny ciel - porazku nacistickeho agresora a zvrhnutie fasistickej nadvlady v Europe.

Slovenskym narodnym povstanim sa Slovensko jednoznacne postavilo na stranu spojencov a tym sa zaradilo do celoeuropskej antifasistickej rezistencie. Slovensky narod vystupenim v SNP dokazal vyspele vlastenectvo a solidaritu s antifasistami inych narodov. SNP svojim obsahom, rozsahom a medzinarodnym vyznamom sa radi k najvacsim vojensko-politickym cinom nasho naroda vo svojej historii. Nim prevazna vacsina obyvatelstva so zbranou v ruke sa rozhodne postavila proti nemeckym okupantom. Prva ceskoslovenska armada na Slovensku bola rozhodnutim spojeneckych sil zaradena medzi armady protihitlerovskej koalicie. Slovensko sa tymto cinom vratilo medzi demokraticke krajiny sveta.

Nic na tom nezmenia ani sucasne uvahy odporcov povstania, v ktorych spochybnuju ci bolo povstanie narodne, ci bolo slovenske a ci to bolo vobec povstanie. Po revolucii v roku 1989 sa nasledny politicky a spolocensky vyvoj zasadne dotykal vyucovana najnovsich dejin Slovenska, ktore sa ocitli pod "drobnohladom" roznych vedeckych pracovnikov v oblasti historie aj politiky, ktori sa usiluju presadit "svojskym" sposobom fakty o protifasistickom odboji na Slovensku a SNP. V novych pracach historikov dochadza k trabeniu, vymene nazorov a stanovist k problematike odboja a SNP. Preto sa pred nami vynara otazka, ako tento usek nasich dejin treba interpretovat tym, ktori sa len po prvykrat stretaju s touto problematikou v skole - ziakmi. Liberalizacia vyucovacieho procesu bez pomoci historikov nedosiahne efektivitu a prave historicky seminar v Brezne pre ucitelov dejepisu chce prispiet k dosiahnutiu tejto spoluprace. K dejepisnemu vyucovaniu treba pristupovat ako k modelovaniu prace historika pri vysvetlovani faktov na zaklade historickych pramenov. Ziakov treba viest k chapaniu vztahov a suvislosti jednotlivych procesov.

Ak chceme, aby nasa mladez pochopila problemy sucasneho sveta a vedela odpovedat na zlozite otazky, musi dobre a pravdivo poznat dejiny vlastneho naroda.


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT