|
|
Ekologicka havaria V nedelu 29. augusta sa v rieke Hron na useku od Baldovskeho mosta po zeleznicny most vyskytli ropne latky. Ako nas informovala veduca odboru ochrany a tvorby zivotneho prostredia Okresneho uradu v Brezne Ing. Elena Gregorova, zistili tu vysoku kontaminaciu podlozia pozemkov Zeleznic Slovenskej republiky ropnymi latkami. Vyhlasili havarijny stav v zmysle zakona o vodach a pristupli k sanacii a ozdraveniu tejto lokality. Naklady odhaduju radovo na niekolko desiatok milionov korun. Clovek cloveku V tomto roku prebiehal uz deviaty rocnik humannej akcie Clovek cloveku. Cielom tohto uz tradicneho podujatia Slovenskeho Cerveneho kriza je pomoct zabezpecit pre zdravotnictvo dostatok krvi pocas letnych dovolenkovych mesiacov. Organizuje sa na zaklade zaujmu a potreby hematologicko-transfuziologickych oddeleni pri nemocniciach s poliklinikou. Ako nas informovala zdravotna laborantka Anna Blazeckova, v breznianskom okrese zaznamenali v tomto obdobi stotridsatsedem bezprispevkovych darcov, z toho dvadsattri prvodarcov. Kto vyhral? V 34. cisle sme uverejnili citatelsku sutaz, ktoru pri prilezitosti podujatia Na divokom Balogu (4. a 5. septembra) pre citatelov Horehronia pripravili pracovnici Ciernohronskej zeleznice. Zo spravnych odpovedi sme vyzrebovali listok s menom Marie Brvenikovej z Brezna. Ako ste mali odpovedat na tri sutazne otazky? 1. Ciernohronska zeleznica ma rozchod 760 mm. 2. S pravidelnou prevadzkou sa zacalo v roku 1909. 3. Trasa z Cierneho Balogu do Hronca meria 10,4 km. Sestdesiat rokov spolocneho zivota Vyznamne zivotne jubilea nas sprevadzaju pocas zivota. Nie je vela tych, ktori vo zvazku manzelskom zotrvaju viac ako polstorocie. V nedelu 5. septembra na svatej omsi vo farskom rimskokatolickom kostole v Polomke dakovali za sestdesiat rokov spolocneho manzelstva Stefan a Anna Molcanovci z Polomky.
riaditela Technickych sluzieb mesta Brezna Ing. Tomasa Gabona: V sucasnosti v ramci uprav parkovych ploch kosime travu. Vsetky plochy su rozdelene do skupin podla intenzity udrzby. Plochy ako Namestie gen. M. R. Stefanika, Ulica CSA, Svermova, B. Nemcovej, Razusova kosime castejsie, sidliska a ostatne plochy aspon raz v sezone. Plochu pri Hrone pri velkej zeleznicnej stanici mal zaujem pokosit jeden obyvatel mesta. Mal vsak ine starosti, preto od tohto zaujmu odstupil, a tak plochu kosime teraz sami. Dalsie upravy parkovych ploch, ako osadzanie a opravy laviciek detskych zariadeni, atd. v sucasnosti nerobime z financnych a kapacitnych dovodov. Su to tie iste priciny, pre ktore nemozeme opravit rozbite cesty, dokupit ulicne smetne kose, opravit chodniky, opravit vsetky svietidla verejneho osvetlenia. Pokial v roku 1997 sme mali v ramci verejno-prospesnych prac z uradu prace na sezonu od aprila do novembra styridsat pracovnikov, v roku 1998 uz len desat a v tomto roku ani jedneho. Okrem toho sme znizili v porovnani s vlanajskom stav kmenovych pracovnikov o devatnast, ale vsetky zakladne prace, ako odvoz odpadu, cistenie mesta, udrzba verejneho osvetlenia, parkov, cintorinske sluzby, zimna udrzba musime zabezpecovat. Preco nezatravnite plochy na juznej strane namestia? Nie tak davno, co tieto plochy zatravnoval este Ing. J. Kandera prave za pomoci pracovnikov z uradu prace. Ze v sucasnosti tieto plochy vyzeraju tak, ako vyzeraju, je "zasluha" obyvatelov nasho mesta. Ze tito "nasinci" maju k prirode takyto vztah, ze ani ten kus zelene im nie je luto, to je problem, ktory stoji mesto znacne financne prostriedky. Len v prvom polroku sme vysadili viac ako styridsatjedentisic kusov sadenic letniciek, sestosedemdesiatdva kusov drevin. Na mnohych miestach vsak maju velmi malu zivotnost prave "vdaka" tymto nasim spoluobcanom. V minulosti bola snaha chranit zelen vysadbou pichlavych krikov - nepomohlo, ostnatym drotom - nepomohlo. V sucasnosti na miestach, kde obyvatelia za ziadnu cenu nechcu zachovat travnik, robime z betonu imitaciu kameninovych chodnikov. Ak to takto pojde dalej, caka nas betonova era. O vztahu k prirode vieme zrejme len vela rozpravat, a len pokial sa to tyka tych ostatnych. My sami sme dokonali, akurat sa nam potom nepaci vysledok nasho vlastneho spravania.
Po predbeznom prieskume o zaujem pracovat v Klube 179 par nadsencov pod vedenim Mgr. Jana Demanka zvolilo pripravny vybor, spracovalo stanovy, poziadalo o registraciu na ministerstve vnutra a 7. jula zacalo svoju oficialnu cinnost. Blizsie o cinnosti nam porozpraval konatel Klubu 179 Ivan Stulajter: "Klub 179 - cize zdruzenie priatelov zeleznicnej trate Margecany - Banska Bystrica zdruzuje obcanov, ktori maju zaujem o historiu dopravy, zberatelsku cinnost, zeleznicne modelarstvo, ako aj ine pribuzne cinnosti, ktore maju suvislost s tratou Margecany - Banska Bystrica. Cislica 179 vyjadruje pocet kilometrov tejto trate. Z toho v okrese Brezno prechadza trat priblizne v useku 72 kilometrov. Ake su nase hlavne ciele? Propagovat zeleznicnu dopravu na tejto trati a roznorodou cinnostou napomahat rozvoju turistickeho ruchu, dbat o zachovanie dopravnych pamiatok a na tento ucel vytvorit v zeleznicnej stanici Podbrezova muzealnu zbierku, spolupracovat s vedenim ZSR a organizovat prilezitostne historicke oslavy - jazdy historickych vlakov, organizovat prednasky a besedy pre zaujemcov o problematike zeleznicnej dopravy na tejto trati, poriadat tematicke vystavy z vlastnych zbierok i zo zapozicanych exponatov, vydavat propagacne materialy, metodicke publikacie a vsemozne dbat o zviditelnenie trate Margecany - Banska Bystrica. Zaujemcovia o cinnosti v Klube 179 sa mozu informovat na zeleznicnej stanici v Brezne, kde je aj jeho sidlo."
|
