Stodvarocna Maria Simkova z Brezna hovori:

Na tvoju tvar stara mama klzu sa pomalinky ako zavoj strieborne vrasky - pavucinky. Aj na kvety v jeseni pavucinka sada a ty si ju stara mama stale mala rada... Nech ti v teple uplyva dlha jesen zlata, to ti praju zo srdca tvoje vnucata a pravnucata...

Mat viac ako desat krizikov na pleciach nie je ziadny zart. Mat k tomu este dobru kondiciu, to uz cosi znamena. "Moj zivot je v bozich rukach," hovori Maria Simkova, ktora 24. novembra oslavi uz stotri rokov. Stale je natolko vitalna, ze svoju energiu by mohla este rozdavat aj inym, hoci i ju zivot casto skusal. Niet vacsieho stastia, ked sa pride starkej ukazat trinast vnucat, dvadsatjeden pravnucat a pat prapravnucat. "Vsetky su jej oblubene," dodava sedemdesiatsedemrocna dcera Milka Bukovinova, ktora sa o svoju mamu stara.

Jestvuju ludia, ktori nenarobia vela hluku, takze neuputaju pozornost ani najblizsieho okolia. Su v tieni vacsich. A taka je pani Simkova. Zivot ju presvedcil, ze rychle rozhodnutia nebyvaju vzdy dobre. Nechala plynut cas....

Maria Simkova, rodena Sokolova, ma v rodnom liste datum narodenia 24. november 1896. Narodila sa v Medzibrode a sudicky jej do vienka "pribalili" pracovitost, dobrotu, laskavost, skromnost. Jej zivot je ako putava kniha. S manzelom Michalom Simkom z Raztoky v roku 1919 uzavreli manzelstvo. Manzel Michal bol tri roky vo Francuzsku a cele hospodarstvo bolo na nej. Postavili rodinny dom a narodili sa im dve dievcata a dvaja chlapci. Rodicia im vravievali: "Pocuvajte mamicku, ona je srdce," ona im opakovala, "posluchajte otca, on je rozum, lepsieho by som pre vas nenasla..."

Jej vraskami zbrazdena, ale privetiva tvar dokaze zamestnat mysel pozorovatela. Ved clovek v zivote padne mnohokrat a ublizi si nielen na tele. Ani pani Mariu to neobislo... Ich oblubenym jednom bola fazula, hrach, kapusta. "Viete, ze to bolo dobre. Dnes sa to este varieva," dosvedcuje pani Simkova. Mala velku radost, ked vecer nadojila cerstve mlieko, ked za dlhych zimnych vecerov sedela na priadkach, kde si pracu sprijemnovali piesnou. Ak sa niekto vyhne chorobe, nevyhne sa starobe. Preto do dalsich rokov pani Simkovej zelame pevne zdravie, aby jej kazdy novy den priniesol radost zo zivota.

Milan Skladny

Deviaty v kalendari

Pranostika zdoraznuje, ze co august nedopecie, september nedovari. V uvedenej myslienke je dost pravdy, ved september - maly rujen - mesiac anjelsky, nepriklada do "pece" tak intenzivne ako jeho predchodca. Noc byva chladnejsia, aj dni dazdivych sa nazbiera, ba i vetrik severacik si cesticky skusa.

September ma tiez svoje tromfy. Dokonca sa dostal i do poezie. Jan Smrek ho ospieval takto: - September listy na stromoch prefarbi do ruda, do topolov si vietor sada a na husliach vyhuda. (Z basne Poludnie)

V septembri kvitne astra jesenna, dozrieva vinic, zem sa znovu otvara, mozeme sadit, siat... Ranne huby maleho rujena su neprijemne, ale su aspon biele ako mlieko drahe. Pridava sa babie leto osnovane trblietavymi nitkami jemnych pavuciniek.

Z nich spomenme Mariu, Ludmilu, Cypriana, Matusa. Prave Matus si narokuje cely tyzden na siatie zita. V roku 1931, v den Matusa, stalo sa, ze sa stretlo leto so zimou. Na strednom Slovensku padal sneh.

Kazdy den ma svoje trapenie. Z neho si vzdy nieco odnasame. Bud je to zial, radost, ako zohnat pracu, co lacnejsie nakupit, alebo vychutnavame pohodu, lustime necitatelne slova, piseme... Zapisom vdacime, ze si mozeme teraz pripomenut priemerne septembrove zrazky za roky 1901-12. V Brezne to bolo sestdesiatdevat, v Polomke a na Dobroci sedemdesiatdva, v Jaseni osemdesiatjeden a na Sihle osemdesiatpat milimetrov. Prevahu maju vetry juhozapadne. Z perliciek uvedme, ze v roku 1779 vznikol v Brezne cech murarov a tesarov. Stalo sa to po velkom poziari - zhorelo vyse sto domov.

Desiatka je znakom rozvijajucej sa buducnosti. Posledny rok tisicrocia ma tri deviatky. Dosiahnut by sa mali pekne uspechy, ak nie v ekonomike, tak aspon vo viere, v nadej a v laske laskavej.

Tuzi po nich aj deviaty mesiac v kalendari. A my?