7. SEPTEMBER 1999 Strana 3

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

V pondelok 30. augusta patnast minut pred tretou nad ranom po breznianskych uliciach pobehoval asi stokilovy medved. Tuto nezvycajnu navstevu si vsimla policajna hliadka, ktora v aute sledovala stvornoheho maca z Hradieb az po cintorin, kde sa v hustine stratil. Ako by ste sa zachovali vy, keby ste na ulici stretli medveda? Tak znela nasa anketova otazka, s ktorou sme pristavili niekolkych okoloiducich.

S anketovym mikrofonom


Medved v uliciach Brezna

Emilia Saksova, nezamestnana, Polomka:

- Medveda? Tak to by som sa asi velmi zlakla a utekala by som prec. Skor by som verila, ze medved prisiel do dediny, ale do mesta?

Vladimir Javorcik, dochodca, Benus:

- Nedychat a ostat stat. To bol medved na dvoch nohach, nejaky Jano, nie? Alebo bol zo zoologickej zahrady? Ak bol stvrnohy, mohol prist z hory, tam su medvede, asi bol hladny. Maliny, cucoriedky im pooberali, preto si hladaju potravu v kontajneroch.

Juraj Benko, nezamestnany, Podbrezova:

- Co by som mohol robit? Len utekat. Clovek by sa mu tazko ubranil, keby nebol vyzbrojeny a pripraveny na taketo stretnutie. Je to dost nezvycajne, ze prisiel az do Brezna. Pocujem to prvykrat, ze po meste chodil medved.

Mariana Kupcokova, nezamestnana, Benus:

- Hovori sa, ze medved sa pri stretnuti stiahne, ak nie je nejaky drsny, zlakne sa a ide prec. Treba sa asi pomaly niekde do kutika ukryt a tisko sa pozerat, kym neodide. Urcite to nie je sranda stretnut medveda. Som z Horehronia a lesaci, ktori chodia po okoli, hovoria, ze casto stretavaju medvede. Podla nich by clovek mal byt ticho a stiahnut sa.

Ladislav Ridzon, rusnovodic, Brezno:

- Tazko povedat, co by som robil, lebo v zivote som medveda nestretol. Neviem. Snad to zalezi od vzdialenosti, v akej by bol odo mna. V kazdom pripade by som najskor zahresil, kde sa tu berie a potom by som uz reagoval, pravdepodobne zaradil spiatocku a zdrhol, ak by sa to este dalo. Ak by bol zaujaty niecim inym, tak clovek vie, ze ma cas, ale ak uz by vnimal mna, tak je to tazko. Taketo stretnutia koncia aj tragicky. Medved nema licne svaly, nevidis mu na ksichte, ako psovi, ako bude reagovat, preto su nebezpecne, preto aj v cikruse nosia nahubky. V dnesnej dobe to nie je nic vynimocne, ze sa medved prechadza aj po meste, lebo ich je dost. Ako vravia druhi ludia, co sa vyznaju, pokial je medved stary, nedokaze si ulovit zver, nema dostatok potravy, ked sa nauci lahko ziskat potravu z odpadu, jednoducho chodi tam, kde je cesta mensieho odporu, zozerie to, co mu ponuka kontajner. Jemu je to jedno, ze sa ho ludia boja, mozno nema umysel ublizit, ide sa nazrat. Ak by vznikla situacia, ze by bol ohrozeny, tak svoju silu vyuzije proti clovekovi.

Milan Longauer, technik, Brezno:

- Tazko povedat, co by som urobil. Podla toho, ci by bol dvojnohy, tak by som s nim postal, ak by bol stvornohy, tak by som zavolal... Myslim si, ze v meste by som medveda nestretol. Neverim, ze bol v Brezne, jedine taky, co bol na dvoch nohach a potom padol na styri a tak isiel.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Otvoreny list prirody ludom

Ludia, dlho som sa odhodlavala napisat vam niekolko viet, no pracovne povinnosti mi to nedovolovali. A tak az teraz, po prvykrat, vyuzivam jednu z vasich vymozenosti (postu) a posielam tento list.

Bolo to uz velmi davno, ked som vsetkym zivym tvorom vysvetlovala zasady spolunazivania a rovnovahy v prirode, aby mohli vedla seba existovat. Vsetci ho pochopili velmi rychlo, vtedy dokonca aj vy. A tak medved sice zerie maso a nie kapustu, ale ulovi len tolko, kolko potrebuje. A krava sa zasa zivy len rastlinami, ale ked sa jej narodi teliatko, olize ho, aj ked je krvave, len aby mu pomohla nadychnut sa. Kazdemu som urcila "hranice", v ktorych moze jestvovat a v ktorych som ochotna pomoct.

Musim sa priznat, ze zo zaciatku som vas mala velmi rada, dokonca som vas rozmaznavala prehnanou starostlivostou. Plnym priehrstim som rozdavala vsetko, po com prahlo vase srdce a mysel. Dufala som, ze ked budem ja davat, budete menej suzovani hladom, nepriaznou pocasia, chorobami a trapeniami a viac casu vam zostane na to, aby ste sa o mna postarali. Urobili ste vsak to, s cim som neratala. Mna ako staru nepotrebnu ste odsunuli nabok vyuzivajuc moj "dochodok" pre vlastne dobro. Zacali ste sa medzi sebou hadat, dokonca zabijat, len aby ste si dokazali svoju nadradenost a, co je paradox, moralnost.

Neviem, preco ste vy ludia taki zvlastni. Jedni ste prilis horlivi ochranari, druhi zasa vasnivi konzumenti. Coraz viac sa odklanate od vytyceneho smeru a "tapate" z extremu do extremu. Som uz stara, mam predsa niekolko milionov rokov, a preto som rada, ked mi obcas niekto urobi tu "pedikuru" alebo "manikuru". Musi to vsak byt na odbornej urovni, nie len tak ledabolo.

Ked rodic potresta za prehresok dieta, to si zvycajne uvedomi svoju vinu a snazi sa ju napravit. Aj ja, napriek svojmu vysokemu veku, som vas parkrat jemne napomenula, ale vy nadalej bez rozmyslu nicite rastliny, zvierata a seba. Tyrate a zabijate prislusnikov vlastneho druhu, co sa vyskytuje len medzi malo druhmi (aj tie vsak maju ovela mensi mozog).

Urcite ste si vsimli, ze vas v uvode listu oslovujem velmi stroho - ludia, to preto, lebo uz davno nie ste v mojom srdci ani milymi a bohuzial uz ani vazenymi. Priala by som si, aby sa to zmenilo. Tak ako sa vsetci s radostou a uctou vraciate ku svojim rodicom, aby ste sa vracali aj ku mne, aby ste nezabudali na staru, vycerpanu, ale este vzdy cinorodu a potrebnu matku - prirodu.

S pozdravom (aj vasa) PRIRODA

PS: Prestante si uz konecne mysliet, ze priroda je nieco, z coho ste uz vyrastli.
Peter Morong

 

Este raz o vatrach zvrchovanosti

Ak mi citatelia Horehronia dovolia, budem reagovat na clanok pana Milana Kovacika, ktory bol napisany ako reakcia na odpoved Ing. Marie Betakovej, starostky Sumiaca. Ide o nam vsetkym znamu vatru zvrchovanosti v roznych obmenach i regionoch Slovenska. Tak to dufam pisatel prispevku myslel a nenaraza z nejakych mne neznamych osobnych dovodov na iniciativu spominanej obce a jej starostky.

Vatru zvrchovanosti sme palili aj v Pohronskej Polhore. Tato akcia prebieha u nas pravidelne par rokov a mozem vam zodpovedne potvrdit, ze sa na nej nepalia kvanta dreva, ani sa neznecistuje zivotne prostredie a uz vobec na to nepotrebujeme nejake statne dotacie ci sponzorov. Budem konkretna. Tento rok pripravili oslavy vyrocia Deklaracie o zvrchovanosti Slovenskej republiky vsetky politicke kluby v obci. To znamena HZDS, ZRS, KSS a SDL oslovili Obecny urad a Miestne kulturne stredisko v Pohronskej Polhore, aby sa na priprave podielali spolu s nimi. Vatra sa rozhorela bez zbytocne dlhych prejavov. Svojim kratkym prihovorom privital svojich obcanov starosta obce Dusan Adamek a priblizne jeden a pol hodiny na verejnom priestranstve hrala miestna hudobna skupina. O obcerstvenie sa musel postarat kazdy sam podla stareho dobreho (aspon u nas zauzivaneho) zvyku, kto co pije, kto co zje, so sebou prinesie, alebo si to kupi za vlastne peniaze v miestnych pohostinskych podnikoch. Priblizne okolo dvadsiatej prvej hodiny sa cela akcia ukoncila. Kto chcel, ako vy hovorite, drepcit, mohol tak urobit na miestnej diskoteke a kto chcel spat, odisiel domov. Mimochodom, drevo pouzite na vatru pochadzalo zo starej, takmer storocnej mastale, tazko by sme ho vyuzili niekde inde, ked obec je uz z vacsej casti splynofikovana. Co sa tyka znecistovania ovzdusia dymom, budme radi, ze mozeme obcas pocitit jeho vonu. Ak sa budeme spravat tak moderne, ze vsetko nahradime elektrinou alebo plynom, velmi tazko sa nam bude vysvetlovat nasim potomkom, kde a kedy sa zrodila prva rozpravka alebo povest. Urcite to bolo pri praskajucom ohni, v drevenej kolibe vonajucej dymom, alebo niekde pri otvorenom ohnisku v lone prirody. Skor by nas mali trapit cierne skladky komunalneho odpadu, ktorymi su zamorene nase rieky, potoky, lesy i polia. Existuju neodskriepitelne vo vacsine nasich miest ci dedin. Alebo by bolo vhodnejsie nariekat nad znecistenymi vodnymi tokmi, v ktorych hynu ryby, a to len vdaka tomu, ze sa do nich vypustaju rozne skodlive splodiny? Da sa tomu zabranit? Ako? Aj ten vas zakon je tu v mnohych pripadoch bezmocny.

Nejde mi v mojom prispevku o to, aby som vyvolavala zbytocne polemiky o vhodnosti ci nevhodnosti palenia vatier zvrchovanosti. Pisatela spominaneho fejtonu nepoznam. Ing. Mariu Betakovu sice poznam, ale stretli sme sa vzdy len sluzobne pocas mojho doterajsieho posobenia v samosprave. Tak ako vacsina starostov nasich obci ma urcite omnoho dolezitejsie starosti, ako davat odpovede na nejake fejtony v novinach. Ten, kto nezastaval tuto funkciu, alebo nemal moznost byt dlhsi cas v blizkosti starostu ci obecneho zastupitelstva, to asi tazko moze chapat. Predpokladam, ze ani vy vazeny pan Kovacik ste nemali tu moznost, inaksie by ste si nikdy nedovolili prirovnat obcana k odpadu. Miestne samospravy sa nachadzaju v neutesenych pomeroch, mozno omnoho tazsich, ako bolo tomu pred patdesiatimi rokmi. Financnych prostriedkov je cim dalej tym menej, tych par kusov dreva, aj keby bolo kvalitnejsie, nez bolo to nase, im nepomoze. Vyznam nasej obecnej vatry vidim v tom, ze napriklad bezplatny kulturny program na verejnych priestranstvach prilaka obcanov do ulic. Stretnu sa znami, susedia, pribuzni, prehodia par slov, pospominaju na casy davno zabudnute a podobne. Rozhodne, ze mate pravo na svoj nazor, ale mozno si neuvedomujete, kolkych ludi svojim clankom negativne ovplyvnite. Ta cast nasich obcanov, ktora sa na obecnej vatre nezucastnila a precita si vas prispevok, si moze mysliet, ze vatraparada (ako ste ju nazvali) bola pre tych, ktori ju pracne pripravili, alebo sa na nej zucastnili, len prilezitostou ako sa zadarmo napit, pripadne najest. Urcite sa so mnou nestotoznite, kazdy clovek na svete je jedinecny a neopakovatelny. Ja napriklad miesto toho vasho "bohudik" by som pouzila pekny slovensky vyraz "vdaka Bohu", a to pri vsetkej ucte k ceskemu narodu.

Mgr. Hyacinta Tyciakova,
riaditelka Miestneho kulturneho strediska v Pohronskej Polhore

 

h9936d.jpg (19168 bytes)

 

Od skorej jari do neskorej jesene skrasluje exterier rodinneho domu rodiny Rolkovcov na Moyzesovej ulici v Brezne takato nadherna kvetinova vyzdoba. Nahodni chodci ocenuju tuto "podivanu" a mnohych urcite inspiruje. Na Moyzesovej ulici je viacero takychto dekoracii. Bolo by prospesne, aby sa kazdorocne taketo aktivity vyhodnocovali. Ved v sidliskach nasho mesta (v cinziakoch) su nadherne priklady starostlivosti, ci uz pred blokmi, alebo na balkonoch a v oknach.

Spominam si tiez, ze zahradkarske osady vystavovali svoje pozoruhodne vypestky vo vykladoch "zelevocov" a verim, ze i teraz by ochotne prepozicali svoje vyklady.

 

Stefan Miklovic

 


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT