Posedenie pri heligonke
Prveho oktobra sa v kinosale v Pohronskej Polhore stretli na posedeni pri heligonke znami heligonkari z okolia Brezna a Hrinovej, ktore pripravilo miestne kulturne stredisko. Ti, ktori sa na programe zucastnili, nan urcite tak rychlo nezabudnu. Bezprostredna a prijemna atmosfera vladla pocas celeho vecera, a to najma zasluhou MUDr. Martina Tesaka, jedneho z organizatorov, jeho neopakovatelneho sposobu konferovania i samotneho vyborne spolupracujuceho obecenstva

Monografia Helpy
Prave na oslavy 450. vyrocia prvej pisomnej zmienky o Helpe, ktore budu 24. oktobra, je nacasovane vydanie Monografie Helpy. Publikacia vysla v naklade 2500 kusov a vypoveda o osidleni, vyvoji, prirodnych a kulturnych pomeroch jednej z najstarsich a najvacsich horehronskych obci. Knihu zostavil Jan Podolak a Obecny urad v Helpe ju vydal v spolupraci s vydavatelstvom Matice slovenskej s prispenim statneho fondu kultury Pro Slovakia a sponzorov.

Vystava mladeho vytvarnika
Od 25. septembra je vo vystavnej sieni Obecneho uradu v Pohronskej Polhore spristupnena vystava mladeho vytvarnika, absolventa Skoly uzitkoveho vytvarnictva v Kremnici, obyvatela Pohronskej Polhory Dusana Veverku. Vysoky pocet navstevnikov svedci o tom, ze mlady autor oslovil svojou tvorbou nielen rovesnikov, ale vsetky vekove kategorie. Zelame mu mnoho tvorivych sil a uspesne absolvovanie studia socharstva na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Skonci zakladna umelecka skola na dlazbe?
Rodicia, ktorych deti navstevuju Zakladnu umelecku skolu v Brezne, sa vo stvrtok 7. oktobra na rodicovskom zdruzeni z ust riaditelky Gabriely Pravotiakovej dozvedeli zarazajucu spravu. Kedze skola sa nachadza v prenajatych priestoroch, moze sa stat, ze po vyprsani zmluvy sa ocitne na dlazbe. Najvyssi cas, aby sa kompetentni konecne rozhybali a hladali sposob, ako vyriesit tuto situaciu.

Nametom bola havaria dopravneho prostriedku, pri ktorej doslo k uniku nebezpecnej latky (NL) z cisterny na komunikaciu. Cielom vykonaneho cvicenia bolo precvicit cinnost zdravotnickej, vyslobodzovacej jednotky, ako aj jednotky na dekontaminaciu terenu pri likvidacii nasledkov mimoriadnej udalosti. Preverit sucinnost jednotiek CO pri vykonavani zachrannych, lokalizacnych a likvidacnych prac (ZLLP) v priestore mimoriadnej udalosti.

Riadiaci za vyuzitia spojovacich porstriedkov vysiela na miesto dopravnej nehody vyslobodzovaciu jednotku. V kabine simulovaneho havarovaneho vozidla bol zraneny vodic. Po vyslobodeni a predbeznom zisteni rozsahu je mu poskytnuta predlekarska prva pomoc. Osetreneho vodica odnasaju clenovia zdravotnickej jednotky do vozidla, ktore ho dopravi na odbornu lekarsku pomoc. Clenovia jednotky na dekontaminaciu terenu (rucna, strojna) pod vedenim svojich velitelov zacinaju odbornu cinnost. Za pouzitia absorbcnych latok a specialnej techniky likviduju nebezpecnu latku z komunikacie. V zavere ostalo uz len nalozit a odviezt na bezpecne miesto kontaminovany odpad z miesta mimoriadnej udalosti za ucelom jeho likvidacie, dat komunikaciu do povodneho stavu. Cely kolektiv tejto jednotky predviedol vzornu ukazku, co a ako treba robit v pripade uniku nebezpecnej latky.

Cvicenie skoncilo. Riadiaci zhodnotil klady i nedostatky, ktore sa vyskytli v jeho priebehu. Ak sa vyskytli nejake chybicky, tie sa po vykonanom rozbore uz urcite nebudu opakovat. Cvicenie splnilo ocakavanie. Co dodat na zaver? Aj napriek financnym problemom riaditel Technickych sluzieb mesta Brezna Ing. Tomas Gabon dokazal vytvorit priestor, dobre podmienky a poskytnut poptrebnu techniku na vykonanie cvicenia. To vsetko preto, lebo ulohy na useku civilnej ochrany obyvatelstva v zmysle platnej legislativy nie su mu lahostajne. Podakovanie patri vsetkym ucastnikom cvicenia, no najma riadiacemu Juliusovi Roskovi za cvicenie pripravene a vykonane na vysokej urovni.

Vladimir Mesiarkin, odbor CO obyvatelstva a obrany Okresneho uradu v Brezne

Ako bolo v Helpe v septembri

Koniec leta a zaciatok jesene bol teply a suchy. Priemerna teplota za september bola 15,17 co je v porovnani s augustom pokles iba o 0,45 stupna Celzia. Najchladnejsim dnom bol 29. september s priemerom 11,25 stupna Celzia, nejteplejsim 17. a 20. september, kedy sme namerali zhodne 17,25 stupna. Priemerna teplota rano o 8. hodine Letneho stredoeropskeho casu (LSEC) bola 9,96 stupna Celzia. Najchladnejsie rano bolo 2. septembra, iba 6 stupnov, najteplejsie rano 21. septembra 15 stupnov Celzia. Priemerna telota v popoludnajsich hodinach o 15. hodine (LSEC) bola 22,45 stupna Celzia. Najchladnejsie popoludnie bolo 8. septembra 16 stupnov, najteplejsie 15. septembra 27 stupnov. Priemerna teplota vecer o 22. hodine (LSEC) bola 14,13 stupna Celzia. Najchladnejsi vecer bol 1. a 30. septembra zhodne 11 stupnov, najteplejsie 26. septembra 18. stupnov Celzia.

Mgr. Jozef Pupis

architekta mesta Brezna Ing. Jana Kralika:

* Ako chce mesto riesit neradostnu bytovu situaciu v Brezne?
- Mesto Brezno v septembri pripravilo treti seminar o rozvoji byvania s cielom poskytnut maximalne mnozstvo informacii pre zaujemcov o vystavbu rodinnych a bytovych domov. Zakladne informacie boli rozdelene do troch casti. V prvej bola zodpovedana otazka moznosti vystavby rodinnych domov. Druha cast sa tykala moznosti vystavby obytnych domov, ktore su viac-menej situovane na dostavbu sidliska Mazornikovo a podkrovnych bytov v samotnom meste. V spolupraci s fakultou architektury sme spracovali studie, ktore riesia bytove domy ineho standardu, t. j. objekty su menej podlazne, maju vlastne garaze, byty su variabilne - jedno, dvoj, trojizbove, viacgeneracne. Tretia cast sa tykala moznosti financovania. Na otazky odpovedali pracovnici okresneho uradu, ktory zastupuje Statny fond rozvoja byvania, stavebnych sporitelni a bank, ktore dostali licenciu na poskytovanie hypotekarnych uverov. Zaujem obcanov na tomto tretom seminari bol podstatne vacsi, zrejme tym, ze sme osobne pozyvali ludi, ktori maju ziadosti na pridelenie bytov a ktori chcu stavat rodinne domy.

Prispevok mesta Brezna pre zlepsenie byvania spociva v tom, ze mesto sa snazi vysporiadat pozemky, aby buduci stavebnik nemal majetko-pravne problemy, pripravit projetkovu dokumentaciu na vybavenie pozemkov inzinierskymi sietami az po stavebne povolenie a bude sa snazit zastresovat cele investorstvo inzinierskych sieti. Nadstavby na Ulici Frana Krala boli pre obcana vyhodne, pretoze su to najomne byty, pri ktorych mesto ziskalo nenavratnu pozicku zo Statneho fondu rozvoja byvania a asi 60 percent mesto doplatilo z vlastnych financnych zdrojov, ziskanych formou uveru. Byty sa nesmu patnast rokov predat do vlastnictva, pretoze bola na ne dana nenavratna dotacia zo statu. Takyto sposob je pre mesto velmi financne narocny, lebo mesto musi z inych zdrojov ziskat financie na zaplatenie uveru. Regulovane najomne nedovoli zvysit najom do takej miery, aby bolo mozne z neho zaplatit investicie dane do bytov. Cize kym nedojde k zmene legislativy, je problem z hladiska mesta aj z hladiska sukromnych osob stavat najomne domy, lebo jednoducho z najomneho nie je mozne zaplatit investicie vlozene do tychto bytov. Mesto bude pripravovat byty do osobneho vlastnictva s tym, ze financovanie bude rozdelelne na mesto, ktore vlozi pozemok, vybavene siete, projektovu dokumentaciu, celu inziniersku cinnost a nejake priame investicie do vystavby, dalej na stavebnu sporitelnu, ktora v prvej etape poskytne dodavatelovi a mestu financne prostriedky, zrealizuje sa vystavba a az po kolaudacii splacanie uveru prejde na jednotlivych vlastnikov bytov sposobom stavebneho sporenia. Tu je najvacsi kamen urazu, v nasom regione je obrovska nezamestnanost, nizke platy, nesolventnost ludi. Aj zaver zo seminara bol taky, ze je pekne, ze mesto ma pozemky s technickou vybavenostou, ma pripravene urcite projektove riesenia, z dodavatelskej strany nie je ziadny problem, z hladiska financovania to, co ponukaju stavbene sporitelne a hypotekarne banky je relativne vyhodne, ale v nasom regione je velky problem zohnat dostatocny pocet obyvatelov na vystavbu jednej bytovky, kde sa ako najnizsia hranica uvadza sest bytov. Najst sest zaujemcov na vystavbu jednej bytovky, ktora vyjde lacnejsie ako vystavba rodinneho domu, je v Brezne v dosledku velkej nezamestnanosti a nesolventnosti obcanov okresu skoro nemozne, ale riesenim tohto problemu by sa mal zaoberat niekto iny, a nie samosprava.

Pocas styridsiateho tyzdna pracovnici Inspektoratu Slovenskej obchodnej inspekcie pre Banskobystricky kraj skontrolovali dovedna sestdesiatsedem prevadzkovych jednotiek, v ktorych vykonali patdesiatosem kontrolnych nakupov. Predrazenych bolo tridsatsedem, co je 63, 8 percenta. Vyska predrazenia na sto korun z hodnoty vsetkych nakupov predstavuje dve koruny devatdesiat halierov.

Pre kvalitativne chyby, nedodrzanie doby spotreby a informacnych povinnosti inspektori pozastavili tovar v tridsiatich troch prevadzkach pri 161 druhoch tovaru za 324 312 korun. Tovar nevhodny na konzum, resp. suroviny nevhodne na pripravu jedal zlikvidovali v siedmich prevadzkovych jednotkach pri osmich druhoch tovaru za 1262 korun. Na mieste ulozili patdesiatstyri blokovych pokut za 37 400 korun a spisali trinast oznameni o zacati spravneho konania.

V Breznianskom okrese vo Vieche na Namesti gen. M. R. Stefanika v Brezne z troch druhov odobranych sudovych vin dva druhy, a to vino sladke a vino polosladke, nezodpovedali kvalitativnym poziadavkam pre vyssi obsah prchavych kyselin.