Julia Carachova, na ciastocnom invalidnom dochodku, Sumiac:
- Je to tazka a zakerna choroba. Mali sme ju aj v nasej rodine, svagor zomrel na rakovinu hrdla. Mozno to sposobilo aj jeho zamestnanie, fajcenie. Prosto, clovek nevie. Mozno, ze aj neodlezane choroby, je to zla moderna choroba. Myslim si, ze musi byt velmi v zaciatkoch, aby sme sa jej ubranili, posobi tu vela faktorov, aj stresy.

Tibor Longauer, nezamestnany, Brezno:
- Este som sa nestretol s nikym, kto by mal rakovinu. Akurat viem povedat, co som sa doteraz docital. Rakovina je asi jedina choroba, na ktoru este nie je liek. Myslim si, ze je to velka skoda. Clovek by mal asi k zivotu pristupovat tak, aby predchadzal tejto chorobe. To znamena zivotospravou, nefajcit, nepit alkohol. Samozrejme, ze vela narobi ten stres dnesneho zivota.

Manzelia Maria a Lubomir Vraniakovci z Jasenia:
- Zatial sme sa nastastie s touto chorobou nestretli. V rodine nikto nefajci a ani to nikomu nedovolime. Ked pride navsteva, fajcia vonku. Myslime si, ze dolezita je spravna zivotosprava, ale v dnesnej dobe chorobam napomaha aj zhon a vselijake stresove situacie.

Sarka Blazova, nezamestnana, Nemecka:
- Chvalabohu, este som sa s nou nestretla, ale je to zakerna choroba, myslim. No a prevencia? Ludia by asi nemali tolko fajcit a pit a mozno by sa to zlepsilo. Ja som zdravy clovek, nefajcim ani nepijem.

Jan Kolarovic, dochodca, Zavadka nad Hronom:
- Netreba fajcit, ani ja to nerobim. Nam sa rakovina vyhyba, sme zdrava rodina.

Deti nasa buducnost

Aj ked uz deti mesiac po prazdninach opat maju svoje povinnosti a prazdniny ostali peknou spomienkou, neda mi, aby som sa s citatelmi Horehronia nepodelil o poznanie, ktoreho korene su v minulom skolskom roku.

Na zaciatku vlanajsieho skolskeho roka som navstivil riaditela Zakladnej skoly Mazornikovo Milosa Brodskeho, rozpravali sme sa o potrebe pochopenia medzi telesne postihnutymi ludmi a zdravou populaciou. Kedze pan riaditel ihned pochopil potrebu vychovavat k tomu hlavne mladez, navrhol mi a hned sme aj zacali realizovat stretnutia na hodinach etickej vychovy. Detom som porozpraval o zivote nevidiacich o obcianskom zdruzeni o UNN SS o tom, ako mozu pomoct zrakovo postihnutym a ako sa k nim treba spravat. Hovorili sme o kompenzacnych pomockach a samozrejme o vodiacom psikovi ako o vynikajucom pomocnikovi, ktory nam nevidiacim ulahcuje zivot. Zvedave otazky ma mnohokrat prekvapili a potesili, pretoze z nich bolo citit, ze deti ho velmi zaujali. Po cely rok, co som navstevoval tuto skolu, s pomocou uciteliek Evy Repovej a Evy Urbanovej som sa stretol postupne so vsetkymi ziakmi. Skoncil sa skolsky rok a pre deti prisli vytuzene prazdniny, nase stretnutia vsak ostali hlboko zapisane v mysliach deti. Svedci o tom pomoc, ktoru mi deti pocas prazdnin preukazali. Navstevovali ma doma z vlastnej vole a pomocou ako predcitatelska sluzba, nakupmi, alebo vyvencenim psika mi ulahcovali zivot. Nielen fyzicky mi tymto pomahali, ale aj psychicky mi dodavali chut lahsie kracat zivotom so svojim hendikepom. Moja vdaka nepatri len detom, ale aj pedagogom a hlavne panovi riaditelovi Brodskemu, ktory tak citlivo a predvidavo zareagoval.

V tomto roku som zacal spolupracovat s Gemou 93, ktora je obcianskym zdruzenim a formou Slovenska bez barier, podobnymi stretnutiami so studentami a verejnostou rozbehli akciu, ktora ma zrusit bariery medzi telesne postihnutymi ludmi, narodnostami, nabozenskym a politickym presvedcenim, ale aj fyzicke bariery, s ktorymi sa na kazdom kroku stretavame. Som rad, ze vdaka ludom, ako je pan riaditel Brodsky, som do akcie Slovensko bez barier vstupil pripraveny prave vdaka detom, ktore su nasou buducnostou.

Aldo Daxner

Z rekondicneho pobytu

V case od 16. do 25. septembra Okresny vybor Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych Lubochna sprostredkoval rekondicny pobyt pre diabetikov vo Vysnych Ruzbachoch v chate Doskolovacieho strediska Jana Budzaka. V prekrasnom tichom lesnom prostredi chaty sa nas zislo zo vsetkych kutov nasho Slovenka styridsatjeden ucastnikov. Za OV SZZP Brezno sme boli dvaja.

Za horami dolami na vrsku vo Vysnych Ruzbachoch na kopci chata stoji, do nej sa 16. septembra styridsatjeden ucastnikov stroji. Stroji sa stroji, trochu sa boji, co to za ucastnikov bude, ci to desat dni vydrzi. V prvy vecer sme sa zoznamili. V druhy vecer pri hudbe pobavili. V sobotu vecer sme jednemu mlademu parovi symbolicky i so svadobnymi zvykmi svadbu vystrojili. V nedelu pri hudbe svadbu zhodnotili. V pondelok sme sa spolocenskymi hrami pobavili. Utorok vecer pri vatre dobrym grogom s vybornymi spekackami pri speve "pobastili." Dopoludnia v stredu sme prekrasne okolie krizom-krazom brazdili a este liecive bylinky nazbierali. Stvrtok celodennym vyletom na Luboviansky hrad, Pieniny a Litmanovu odobrali, na plti sa povozili. Kym niektori cakali, aj nervy povolili. Prosime, aby vinnikom odpustili. Vecer sa s dobrou partiou rozlucili. Tiez sme kamenne sochove sympozium navstivili pri kupeloch vo Vysnych Ruzbachoch. Sme povdacni, ze sme rekondicny pobyt absolvovali a zdravie si opravili. Mozeme navstevu tejto chatky s kvalitnym ubytovanim a vybornou stravou vsetkym odporucit. Srdecne dakujeme OV SZZP Brezno, ze sme sa mohli na rekondicnom pobyte zucastnit.

Herman Trnik s manzelkou

Spomienka na Vaclava Vraneho

V tyzdni od 6. do 10. septembra sa v Zakladnej skole v Tisovci a v meste uskutocnili spomienkove dni pri prilezitosti 70. vyrocia umrtia Vaclava Vraneho, ucitela, ktory koncom minuleho a zaciatkom tohto storocia prispel k rozvoju prirodnych vied, najma v odbore botaniky.

O zivote a diele Vaclava Vraneho boli ziaci i obcania mesta oboznameni prostrednictvom rozhlasovych relacii, Pamatnej izby Vaclava Vraneho zriadenej v skole a vystavky v Mestskom muzeu v Mestskom urade v Tisovci. Siedmeho septembra na hrob Vaclava Vraneho v mestskom cintorine polozili kytice ucty zastupcovia mesta, primator, vedenie Zakladnej skoly Dr. Vl. Clementisa, riaditelstvo mestskeho kulturneho strediska a ziaci. V den umrtia Vaclava Vraneho 8. septembra sa uskutocnil vystup na Trstie s cielom absolvovat trasu poslednej botanickej vychadzky Vaclava Vraneho a navstivit miesto jeho umrtia. Na vystupe sa zucastnilo styridsatsest ucastnikov: ziaci a pedagogovia zakladnej skoly, studenti Evanjelickeho gymnazia v Tisovci, clenovia spravy Narodneho parku Muranska planina, riaditelstvo mestskeho kulturneho strediska, mestskych lesov, turisti z Tisovca a okolia. Po trojhodinovom vystupe v dazdi, kratkom prihovore o Vaclavovi Vranom a minute ticha venovanej spomienke Vranemu, ucastnici polozili kvety na jeho mohylu. Potom sa odobrali do chaty na obcerstvenie, ktore pripravili clenovia KST zo sponzorskych dotacii Softipu, ktore zabezpecilo riaditelstvo mestskeho kulturneho strediska. Stretnutie pokracovalo hrami ziakov, oboznamovanim sa ucastnikov s okolitou prirodou a rozhovormi o praci a zivote Vaclava Vraneho, co bolo i predpripravou k vedomostnemu kvizu o Vaclavovi Vranom. Kviz sa uskutocnil 10. septembra v klubovni skoly. Pripravila ho pani ucitelka I. Satarova a pani zastupkyna Mgr. M. Strbova. Zucastnilo sa na nom dvadsatosem deti, ziakov zakladnej skoly a evanjelickeho gymnazia. Kazdu triedu reprezentovali dvaja ziaci v troch kategoriach. V prvej kategorii sutazili ziaci 3. a 4. rocnika, v druhej kategorii 5., 6., 7. rocnika a evanjelickeho gymnazia a v tretej kategorii ziaci 8. a 9. rocnika. Ziaci preukazali bohate vedomosti o zivote a diele V. Vraneho, o com svedcia velmi vyrovnane vysledky. Vyhercovia a kazdy sutaziaci bol odmeneny vecnymi cenami, ktore poskytlo riaditelstvo Mestskeho kulturneho strediska v Tisovci.

Vsetci ucastnici, organizatori a sponzori prispeli tak k dostojnej spomienke na vzacnu osobnost dejin nasho kraja i naroda.

Mgr. Mahuliena Strbova