Regionalne noviny obcanov Brezna, Horehronia a Stredneho rudohoria
ROCNIK 10

CISLO

15

16. APRIL  2002 6-Sk

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Chalupkovci v Krcmarskom kralovi omladli

h0215d.jpg (14328 bytes)Po predpremierach v Brezne a v Revucej, kde predstavitelia mesta a Gemersko-malohontskeho osvetoveho strediska Rimavska sobota v piatok 12. aprila odovzdali Dakovny list mestu Breznu za dlhodobe vytvaranie optimalnych podmienok pre rozvoj ochotnickeho divadelnictva, prisiel sobotnajsi vecer a s nim v zaplnenej kinosale mestskeho domu kultury premiera dramatizacie romanu Martina Razusa Krcmarsky kral.
Reziser Matus Olha sa s omladenym Divadelnym suborom Jana Chalupku podujal na narocny projekt, v ktorom tridsatdva ucinkujucich zaujimavym sposobom prenieslo divaka do atmosfery charakteristickych negativnych prejavov spolocenskeho diania v Uhorsku (volebne cachre, korupcia, pozivacnost slachty). Chalupkovci siahli po romane M. Razusa hlavne preto, ze tento vyznamny dejatel, basnik, prozaik, dramatik, publicista i politik niekolko rokov posobil v Brezne a v tomto roku si pripominame 65. vyrocie jeho umrtia.
Aj ked sa dej romanu odohrava pred sedemdesiatimi rokmi, tema diela M. Razusa je stale aktualna a ziva. Stoji za to vidiet tuto dramatizaciu M. Olhu. Ak ste nestihli premieru, repriza bude v sobotu 20. aprila o 19.30 opat v mestskom dome kultury.

Radi sa k nam vracaju

h0215a.jpg (16427 bytes)Ako sme vas uz informovali, Brezno a Horehronie opat navstivili clenovia francuzskeho Spolku rodakov a priatelov Slovenska a ceskych krajin z Pariza (A. O. T. S.).
Ich prichod v sobotu vecer sprevadzalo vystupenie detskeho folklorneho suboru Stastne detstvo v hoteli Bystra. O pohostinnosti nasho kraja svedci aj ich nedelne prijatie v Helpe, v Polomke a v Bravacove. Pondelok patril navsteve Pieninskeho narodneho parku, Cerveneho Klastora a plavbe na pltiach po Dunajci. V utorok je na programe navsteva miest bojov francuzskych partizanov v oblasti Valaskej a Osrblia, stretnutie s prezidentom Slovenskeho zvazu biatlonu Benjaminom Leitnerom a prehliadka biatlonoveho arealu. V stredu ich cakaju prirodne krasy Nizkych Tatier, vo stvrtok Krasnej horky a jaskyne Domica. Exkurzia do Zeleziarni Podbrezova a. s., navsteva oceliarne a muzea s pokracovanim cesty do Banskej Bystrice vyplnia ich piatocny program. Zaujimava bude aj sobota: Ciernohronska zeleznicka, prepad vlaku folklornou skupinou Kycera, hudba Juliusa Bartosa Suka, vecer s Vodopadom ... Za zmienku stoji, ze kazdy vecer pre nich pripravili program umelecke subory a skupiny z Brezna a okolia. S ich odchodom v nedelu 21. aprila sa urcite budu spajat prijemne spomienky, ktore ich zase o rok privedu do nasho regionu. 

Tri otazky primatorovi Brezna Ing. Vladimirovi Faskovi

o V utorok 9. aprila bol v Bratislave dalsi z HN clubov, na ktory pozvali aj vas. Ake dojmy ste si priniesli?
- HN club pravidelne zasada niekolkokrat do roka na urcite temy, tento bol venovany plneniu Programoveho vyhlasenia vlady. Okrem primatorov pozvanie prijali aj niektori podnikatelia, pracovnici statnej spravy, velvyslanci republik, predstavitelia priemyslu. Premier Mikulas Dzurinda zhodnotil plnenie vladneho programu hlavne v makroekonomickych ukazovateloch. Najzaujimavejsia bola diskusia najma na temy: cierna praca, naplnanie negativnych prognoz vyvoja ekonomiky, zaclenenie Romov do spolocnosti formou likvidacie osad, rozvoj priemyslu, zdravotnictvo, kde sa hovorilo o transformacii nemocnic, o vytvarani neziskovych organizacii, pricom premier spochybnil schopnost samofinancovania nemocnic, z coho plynie poucenie aj pre nas: musime dosiahnut, aby breznianska nemocnica svojimi schopnostami a technikou plne sluzila nielen obcanom Brezna a okresu, ale aj sirokeho okolia. Mal som stastie osobne hovorit s M. Dzurindom a dohodli sme sa, ze v rozhovore budeme pokracovat na XII. sneme ZMOSu. Odovzdam mu list, v ktorom som sa zameral na rozvoj nasho regionu, specialne na cestu z Bratislavy do Kosic, ktora je na hony vzdialena od Horehronia, prosto Horehronie na mape predstavuje biele miesto.
o V stredu 10. aprila ste sa v Detve zucastnili na rokovani spolocnosti Za cisty Hron. Ako pokracuju jej aktivity?
- Pred rokovanim v Detve som s primatorom Kremnice navstivil riaditela Stredoslovenskych vodarni a kanalizacii s cielom poziadat ho o vstup STVaKu do tejto spolocnosti, aby uz v pripravnej faze zobrali na seba (podobne aj Zapadoslovenske vodarne a kanalizacie) bremeno prevadzkovania a nasledneho splacania uveru, ktory si budu musiet zobrat obce. Vychadzame z toho, ze asi 50 percent investicnych nakladov na tento projekt by sme mali dostat z Europskej komisie, ktora ma na starosti program ISPA, vladna dotacia je 12,5 percenta, zvysok by mali obce vyfinancovat same. Samozrejme, ze ak obec nebude mat z tejto akcie prijem, nemoze splacat uvery. Preto vznikla myslienka, aby toto bremeno na seba zobrala buduca statna akciova spolocnost a nasledne obecna akciova spolocnost. Druhou pohnutkou, ktora nas po breznianskom rokovani viedla k opatovnemu stretnutiu, boli vyhrady STVaKu k technickej a ekonomickej casti projektu. Zastupca STVaKu vyhlasil, ze do tychto spolocnosti vzhladom na paragraf 45 zakona c. 91/92 nemozu vstupovat, co pravne nie je celkom ciste. Dohodli sme si preto dalsie stretnutie s riaditelom STVaKu, aby sme nasli spravne pravne postupy. Nasa zasada je, ze zivotne prostredie v oblasti zasobovania vodou a riesenia odpadovych vod potrebuje velke investicie. Bola by skoda polovicu z najnutnejsich investicii nedostat darom. Termin predlozenia projektu v anglickom jazyku je stanoveny na polovicu maja, aby vladni uradnici mohli pokracovat v rokovani s europskymi fondami v Bruseli.
o V minulom cisle sme mapovali nazory horehronskych starostov na Zakonnik prace, co si o nom myslite vy?
- Je to tazka otazka uz aj vzhladom na to, ze od nadobudnutia platnosti Zakonnika prace nastali niektore zmeny. Zakonnik prace sam o sebe neriesi zmenu verejnej sluzby, je tu zakon o verejnej sluzbe, zakon o strete zaujmov, katalog pracovnych cinnosti, ktory samosprave nic nehovori, cize vsetko je v stadiu rozpracovanosti. Naviac zakon o verejnej sluzbe nam uklada "novum" v podobe zlozenia slubu, vypisov z registra trestov. Myslim si, ze v obdobi pripravy volieb je to velky tlak na vsetkych uradnikov. Podla noveho zakonnika a zakona o verejnej sluzbe je potrebne vypracovat novy pracovny poriadok, s tym suvisi aj nas zakon o samosprave c. 369/90 v zneni poslednych zmien, co si vyziada zmenu rokovacieho poriadku zastupitelstva, organizacneho poriadku, statutov miest a obci. Kym sa vycistia vsetky neduhy prijatych zakonov, chce to trosku trpezlivosti. Problemy su najma v prevadzkach s nepretrzitou sluzbou, u nas je to mestska policia, kde obmedzeny tyzdenny pracovny cas pri nepretrzitej sluzbe vyzaduje zvysenie poctu zamestnancov, co su poziadavky na mzdove fondy a na rozpocet mesta.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT