2. OKTOBER 2007 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Stefan Giertl: Horehronie citam od poslednej strany

   Kazde vyrocie je svojske, jedinecne. Redakcnonovinarske zvlast. Od ,,narodenia" Horehronia ubehlo patnast rokov. Slovo k vyrociu dostali stalejsi dopisovatelia. Som medzi nimi. Patri sa aspon skromne zaspominat.

   Rok 1992. Redakcne sedenie na Nalepkovej ulici, v budove Gruntstavu. Som na nom. Na otazku, cim a ako by som pomohol pri tvorbe a naplni Horehronia, odpovedam strucne, ze mala by to byt literarno-historicka tematika, tykajuca sa Brezna a jeho okolia. Staci mi na to jedna strana. Nastala chvilka ticha, potom padol suhlas. Spolupraca zacala. Spociatku sa na tej strane objavovali dve – tri mena. Postupne pribudali dalsie. Dnes sa v tejto oblasti objavuju i literarne zname osobnosti. Zaplnili by sme aj stranu dalsiu.
   Postarka mi Horehronie dorucuje v stredu. Citam ho netradicne. Od poslednej strany (a nielen Horehronie). Dovod: futbalovo-turisticke spravodajstvo. Postupne sa dopracujem k strane prvej. Vylustim aj krizovku. Obsahova stranka Horehronia je na velmi dobrej urovni. Citatel pri citani zisti, ze ho robi naslovovzaty kolektiv s jeho sefredaktorkou. Ako som uz spomenul, Brezno a jeho okolie ma bohatu literarno-historicku minulost. Neraz sme o nej hovorili s kolegom a spisovatelom F. Kreutzom. Jeho prozaicke dielo vela zachytava z tejto oblasti, ale nie menej sa este ,,presusa" pod strechami dedinskych a mestskych domov. Len treba ludi pocuvat. Rad listujem v knihach. V niektorych sa objavia i zaujimave zrniecka k spominanej mojej zalube. Tieto potom zverejnujem v Horehroni s titulkami Kniha od profesorky, Kniha krokov... alebo to boli Trojudaje, atd.
   Pisanie pre Horehronie je pre mna akymsi ukludnujucim prostriedkom. Pozabudnem pri nom na culy ruch, na hlucne televizne reklamy, ponuky, ba aj na ... je lacnejsi, ale najlepsie podklady pre clanky, reportaze su zive osobne zazitky. Aspon taky, aky som precitil v polovici jula tohto roka v Driencanoch na Gemeri. Pri ceste z vychodu na Horehron v sobotnom vysielani radio pozyvalo na stretnutie rodakov do uvedenej obce. Osadka auta rozhodla, ze ideme na gemerske gulky, pocut gemerske piesne (aj Bravacovo bolo zastupene) a... pobudnut v starej ev. driencanskej fare, v ktorej zil, tvoril a dokoncil svoju zivotnu put rozpravkar P. Dobsinsky, to nemalo chyby. Dojmy na peknu reportaz, alebo... Pri 70. vyroci umrtia M. Razusa navstivili sme niekolkych obyvatelov mesta, ktori s touto osobnostou prezili cely jeho pobyt v Brezne. Vsetci sa zhodli, ze M. Razus bol statocny, ludsky, slovensky narod v srdci nosiaci, ev. knaz...
   Zelam redakcnemu kolektivu vela trpezlivosti pri spracuvani prispevkov od dopisovatelov, kolporterom prajem, aby sa im Horehronie dobre predavalo. Osobne by som si rad vypil kavicku na spolocnom sretnuti s prispievatelmi. Nepoznani by sa aspon ciastocne spoznali.


 V posledny septembrovy stvrtok sa v Horehronskom muzeu uskutocnilo spomienkove stretnutie k nedozitym osemdesiatym narodeninam vyborneho hokejistu a reprezentanta Cesko-Slovenska, trenera a svetoznameho hokejoveho metodika (v roku 2003 zapisaneho v Sieni slavy IIHF) doc. PhDr. Ladislava Horskeho, CSc., ktore pripravil miestny odbor Matice slovenskej v spolupraci s Horehronskym muzeom. O jeho plodnom zivote najma na sportovom poli putavym sposobom hovorila pracovnicka muzea Ivica Kristofova. Sprievodne slovo bolo obohatene o fotografie a videofilm, ktory na tento ucel s hokejistami Cernickym, Fakom, Starsim a synom L. Horskeho natocil riaditel muzea Jan Weiss. Na podujati boli vystavene aj jeho publikacie, novinove vystrizky a Kronika sportu v Brezne, ktoru dlhe roky viedol Samo Pampurik. Laco Horsky sa narodil 18. septembra 1927 vo Valaskej a zomrel 24. septembra 1983 v Brne.

Foto: F. Hrablay


Divadelna Chalupka 2007 alebo ako Chalupka v hanbe nezostala

   Jesen byva tradicne plna divadelnych podujati. Okrem medzinarodnej Divadelnej Nitry a ochotnickej Scenickej zatvy v Martine sa uz tretim rokom do dialogu zapaja aj brezniansky inspirativny festival Divadelna Chalupka. Tento rok sa Chalupka konala od 19. do 21. septembra vo svojom „rodnom“ meste Brezne, no predstavenia sa konali aj v okolitych obciach Cierny Balog, Podbrezova, Pohronska Polhora a Polomka. Festival sa tak neuzatvaral a neobmedzoval iba na Brezno, naopak sympaticky a velmi spravne sa pokusal oslovovat aj mimobreznianskych divakov.

   V predchadzajucich rocnikoch mal festival ambiciu prinasat do Brezna inscenacie mladych divadiel a tvorcov, inscenacie invencne a moderne. Treti rocnik Divadelnej Chalupky posobil v porovnani s minulymi snahami pokojnejsie a klasickejsie. Viac priestoru sa dostalo inscenaciam klasickej cinohry ako alternativnym a modernym pristupom. Tato zmena pravdepodobne vychadzala z logickej potreby spristupnit festival co najvacsiemu poctu divakov. Netreba vsak zabudat na to, ze prave priklon k alternativnym inscenaciam robil predchadzajuce rocniky specificke a v pravom zmysle slova inspirativne. Bolo by vsak nespravodlive tvrdit, ze Chalupka tento rok nepriniesla aj inscenacie pouzivajuce ine umelecke prostriedky ako je klasicka cinohra. V tomto zmysle najzaujimavejsie boli inscenacie popradskeho Divadla COMMEDIA Malka, prievidzska inscenacia divadiel A a SHANTI Malomestiakova svadba ci inscenacia Presporskeho divadla z Bratislavy Konkurz.
   Malka, ktora bola zaroven otvaracim predstavenim festivalu, je divakovi sledujucemu ochotnicku scenu na Slovensku istotne znama ako drzitel ocenenia Tvorivy cin roka 2004. Divadlo COMMEDIA si za zaklad tejto inscenacie vybralo rovnomennu novelu Frantiska Svantnera, ktoru volne dramatizoval a reziroval Vlado Benko. Posolstvo tejto metaforickej a symbolickej inscenacie je postavene na univerzalnych a vseplatnych moralnych posolstvach desatora. Ich dodrziavanie, ci skor nedodrziavanie hybe ludskymi osudmi a stava sa ich skazou. Hoci je inscenacia poeticka a pouziva minimum slov hlasiac sa tak k svojej podstate lyrizovanej prozy, jej vypoved je bohata a divaka oslovuje na mnohych urovniach vnimania. Vypoveda nielen o laske, ziarlivosti a smrti, ale aj o potrebe univerzalnych hodnot v nasom svete. Z hladiska dramaturgie celeho festivalu bola inscenacia istotne jednym z najsilnejsich divadelnych zazitkov a jej zaradenie do programu hned po slavnostnom otvoreni festivalu bol mimoriadne vhodne zvoleny krok.
   Podnetnou a inspirativnou bola aj inscenacia prievidzskych divadiel A a SHANTI Malomestiakova svadba. Reziser Jozef Krasula si vybral nelahku ulohu uviest a interpretovat dramatika Bertolda Brechta. Nelahku preto, lebo so spominanym autorom maju slovenski divadelnici este stale nevyrovnane ucty. Brechtova dramatika a principy jeho divadla sa vzpieraju slovenskemu herectvu postavenemu na psychologickom zaklade. Reziser Krasula vsak vo svojich inscenaciach vyuziva specificku poetiku zalozenu na hravosti a miernom priklone ku groteske, ktore brechtovskemu divadlu vyhovuju a prospievaju. Inscenacia, ktoru mohli divaci vidiet v priestoroch breznianskej synagogy, tak hravo a lahko hovorila o smutnych a krutych vztahoch odhalujucich sa pocas svadobnej hostiny. Poslednou z trojice spominanych alternativnejsich projektov, ktore mali divaci moznost vidiet, je inscenacia bratislavskeho Presporskeho divadla Konkurz. Inscenacia je smiesnosmutny a predovsetkym uprimny pribeh troch hercov, ktori sa rozhodli nepodlahnut vsadepritomnej komercii, zachovat si vlastnu tvar, nezapredat sa a nevymenit umenie za biznis. Herci Presporskeho divadla tento pribeh odohrali prostrednictvom pestrej zmesi vyrazovych prostriedkov. Inscenacia kombinovala prvky pohybovych etud, klauniady ci kabaretu. Hoci spominane prostriedky posobia ako snaha o lacny varietny program, opak je pravdou. Vo vysledku bola inscenacia smutnym a uprimnym zrkadlom spolocnosti, ktora herectvo a umenie ako take degraduje iba na lacnu trhovu zalezitost.
   Vyrazna uprava Strindbergovej hry Slecna Julia v rezii Eda Sebiana cakala na festivalovych divakov v breznianskej synagoge. Hoci upravy radikalne skratili text a ponechali z neho iba torzo, podarilo sa im zachovat v hre strindbergovsku podstatu suboja pohlavi. Pre dvojicu hercov aj tato skratena a upravena verzia istotne znamenala vyzvu na boj, v ktorom by  nejeden ochotnicky, ale i profesionalny subor pohorel. Nastastie, v pripade levickeho divadla sa tak nestalo a festivalovi divaci videli inscenaciu s vyrovnanymi hereckymi vykonmi, jasne motivovanym konanim a kultivovanou javiskovou recou. 
   Achillovou patou Divadelnej Chalupkysa zial, priam symbolicky, stala inscenacia hry Kocurkovo v prevedeni Spisskeho divadla zo Spisskej Novej Vsi v rezii Miroslava Kosickeho. Je smutne, ze profesionalne divadlo prinieslo inscenaciu, ktora svojou estetickou urovnou visela na chvoste celeho festivalu. O to viac, ze prave profesionalne divadlo by malo byt pre divadla neprofesionalne inspiraciou a impulzom v ich snahach. V pripade tejto inscenacie to vsak bolo naopak. Mnohe inscenacie neprofesionalnych divadiel a tvorcov sa svojou invencnostou a originalitou mohli stat inspiraciou pre Spisske divadlo. Nuz co, ku Kocurkovu to mozno aj patri... V suvislosti s uvedenim Kocurkova zostava este ocistit meno tvorcov festivalu, ktori inscenaciu Spisskeho divadla zaradili iba ako zaskok za srbske divadlo VHV, ktore sa na poslednu chvilu na festivale nezucastnilo. Dobre meno profesionalnych tvorcov na festivale nastastie zachranila inscenacia divadla Jonasa Zaborskeho z Presova Ked zomiera herec. Herecky koncert Kvety a Jozefa Strazanovcov reziroval Michal Vajdicka. Inscenacia bola pre tvorcov ochotnickeho divadla vynikajucou lekciou kultivovaneho, vyrovnaneho a presvedciveho hereckeho prejavu, rovnako ako jasnej rezijnej linie. Pribeh starnucej hereckej hviezdy, ktora dostane prilezitost zahrat si svoju zivotnu ulohu az na doskach neprofesionalneho divadla, bol zaroven poslednou inscenaciou celeho festivalu. Tento krok povazujem z hladiska dramaturgie celeho festivalu za mimoriadne stastny.
   Chalupka naozaj ani tento rok v hanbe nezostala a verim, ze inak tomu nebude aj rokoch nasledujucich. Organizatorom, tvorcom a ucastnikom zelam do dalsich rocnikov mnoho energie pri prekonavani nemaleho mnozstva problemov.  A zelam im aj geometricky narastajuci pocet divakov. 

Sona Smolkova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT