23. OKTOBER  2001 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Predstavujeme vam

Ciechanow - partnerske mesto

Mesto Brezno v juni 2001 uzatvorilo medzinarodnu partnersku zmluvu o priatelstve a spolupraci s polskym mestom Ciechanow. Na zaklade tejto oficialnej zmluvy po prvykrat v novodobej historii mesta zavitala polska delegacia z partnerskeho mesta Ciechanow na cele s prezidentom mesta Marcinom Stryczynskim do Brezna prave pocas Dni mesta. Kedze je zatial toto mesto pre Breznanov nezname, vsetkych zaujemcov pozyvame na prezentacnu vystavu Ciechanowa, ktora je instalovana v Horehronskom muzeu. Dotvorit vasu predstavu o tomto meste vam pomozeme aj prostrednictvom novin Horehronie:

h0143b.jpg (18301 bytes)Ciechanow je hlavne mesto severneho Mazowszka. Lezi v centralnej casti krajiny, na rieke Lydynia, vzdialene 100 km od Varsavy a 130 km od mesta Olsztyn, ma 47 926 obyvatelov (k 31. decembru 1999). Ciechanow je krizovatkou komunikacii z vychodu na zapad a z juhu na sever. Domaci obyvatelia nazyvaju mesto zelenymi plucami. V Ciechanowe sa nachadza mnozstvo prirodnych utvarov, z ktorych najznamejsim je Uparty Mazur (Tvrdohlavy Mazurcan). Zelen v meste pokryva priblizne 37 ha, z toho 2 parky, 4 travnate plochy, stromy a kriky rastu na uliciach na ploche 15 ha, spolu na celkovej ploche 9463 ha, k mestu patri aj 103 ha lesa. Predstavitelia mesta dbaju o zdravie svojich obyvatelov, a preto bol vytvoreny program s nazvom Ciechanow - mesto zdravia. Tiez im velmi zalezi na mladych ludoch a detoch. V meste je znama stredna sportova skola, ktora sa zameriava nielen na fyzicky, ale aj dusevny rozvoj svojich studentov. V poslednych rokoch v Ciechanowe vybudovali moderne zakladne skoly. Je tu pat strednych skol, z toho jedno gymnazium. Je centrom vysokej skoly humanistickej, vysokej skoly zameranej na manazerstvo, vysokej skoly obchodu a marketingu a lekarskej fakulty. Toto mesto ma velke sance stat sa v buducnosti dolezitym akademickym centrom.

Historia:
Hovori sa, ze zakladatelom mesta Ciechanow bol Ciechan - legendarny pohansky grof, rytier, velkostatkar. Dlhu dobu bolo mesto zname hlavne vdaka zbierke minci, ktoru objavili v oblasti mesta. Az v roku 1991, pocas stavebnych prac na trhovisku na namesti, nasli pozostatky Wielbarskej kultury - casti pece na vypalovanie a ulomky jedinecnej keramiky. Kedze mesto bolo krizovatkou dolezitych ciest v stredoveku, v 10. - 11. storoci obyvatelia a velkostatkari ukryli poklad - mince a sperky v Ciechanowe a jeho okoli. Ale len niekolko z nich sa naslo. Prva pisomna zmienka o meste pochadza z roku 1065 za vlady grofa Boleslawa I. (Statocneho), ktory odkazal prijem z miestnych usadlosti Benediktinom z klastora v Mogilne v regione Wielkopolska.

Kulturne pamiatky:
V Ciechanowe je niekolko velmi zaujimavych architektonickych pamiatok: zamok grofa Mazowszkeho - zrucaniny goticky opevnenej stavby zo 14. storocia (na snimke). V sucasnosti sa tu v Muzeu Mazowszkych slachticov usporaduvaju rozne historicke vystavy. Farsky kostol zo 14. storocia. Svatyna je vybornym prikladom tzv. Mazowszkej gotiky. V interieri je renesancny rytiersky hrob a mnozstvo pamatnych tabul. Byvaly Augustinsky kostol postaveny v 16. storoci pri Augustinskom klastore. Mestska radnica - neogoticka budova z 19. storocia postavena podla navrhu Henryho Marconi. V sucasnosti je sidlom mestskeho uradu. Muzeum romantizmu - v nedalekej Opinogore situovane v prekrasnom malom neogotickom zamku, kde sa sobasil predstavitel polskeho romantizmu Zykmunt Krasinski. Muzeum pozitivizmu v Golotzczyznie - teraz sidlo oddelenia muzea Mazowszkych slachticov - kedysi vo vlastnictve Aleksandra Swiechotowskeho a Aleksandry Bakowskej. Polska poetka Maria Konopnicka bola tiez spata s mestom Ciechanow. Je to miesto, kde zil jej syn, kde pisala basen nazvanu Na otvaracej ceremonii Ludoveho domu v Ciechanowe. Dvor zamku v Ciechanowe bol scenou fragmentov povesti Krzyzacy (Kriziacki rytieri) Henryho Sienkiewicza. Historiu Ciechanowa mozno najst v knihe Boleslawa Prusa nazvanej Kratki z podrozy (Poznamky z cesty) a v Dzienniki (Dennik) od Stefana Zeromskeho.

Kultura:
Ciechanow je kulturno-spolocenskym centrom. Usporaduva sa tu mnozstvo festivalov, koncertov a vystav. Najznamejsimi su: medzinarodny festival folklornych suborov Kupalnocka, medzinarodny divadelny festival Dijonizje, Ciechanovska poeticka jesen. V Ciechanowe posobilo vela literarnych osobnosti. Je centrom Literarneho klubu a Asociacie polskych spisovatelov. Obe tieto organizacie usporaduvaju rozne umelecke festivaly a sutaze v poezii. Velmi oblubenymi su koncerty antickej hudby na Zamku grofa Mazowskeho. Muzea zohravaju v meste Ciechanow velku ulohu, konaju sa tu vystavy prezentujuce kulturne dedicstvo Polska. V Galerii C mozno vidiet diela polskych a zahranicnych umelcov. Ciechanowska skola muzickych umeni Stanislava Moniuszkeho pripravila mnoho vynikajucich pianistov, ktori reprezentuju Polsko aj v zahranici.

Sport:
Ciechanow kladie doraz na fyzicku i dusevnu kondiciu a oddych svojich obcanov. Historia sportu sa viaze k roku 1906, kedy bol zalozeny cyklisticky klub v Ciechanowe, ktory bol dlhe roky najlepsim v Polsku, hoci historicky najdolezitejsim druhom sportu je vzpieranie. K tomuto nazoru prispel aj sportovec Ireneusz Palinski, ktory v roku 1960 ziskal zlatu medailu na Olympijskych hrach v Rime. Vyhral sedemnastkrat a vytvoril osem svetovych rekordov.
Schopnosti miestnych sportovcov a dobre podmienky na trenovanie viedli k zalozeniu centra pre trening na olympijske hry. Najoblubenejsimi sportmi su: hadzana, futbal, lahka atletika, stolny tenis, basketbal, volejbal, kickbox, sach, plavanie, cyklistika a tenis. V Ciechanowe sa nachadza sportova hala ocenena v roku 1999 Uradom pre fyzicku zdatnost a turistiku za najlepsi dizajn a kompletnost v Polsku.

PhDr. Anna Stulrajterova,
veduca oddelenia spolocenskych veci a zahranicnych vztahov Mestskeho uradu v Brezne

 

h0143e.jpg (15455 bytes)45. vyrocie zalozenia dychovej hudby vo Valaskej

V tomto roku si pripominame 45. vyrocie vzniku dychovej hudby vo Valaskej. Pri tejto prilezitosti sa v piatok 26. oktobra o 17. hodine v sale Spolocenskeho domu vo Valaskej uskutocni slavnostny koncert. Okrem jubilanta vystupi spevacka skupina s horehronskymi spevmi a Sexteto Zakladnej umeleckej skoly vo Valaskej.
V slovenskom narode sa traduje myslienka, ze je narodom spevavym, spieva si vo chvilach radosti, ale aj pri prekonavani starosti, ktore tiez zivot prinasa, spevom vyjadruje radost a zial. Od spevu je uz len krocik k hudbe, ba mozno povedat, ze k nemu neodmyslitelne patri. Takto sa asi v hlavach a srdciach muzikantskych nadsencov zrodila myslienka v ramci Dobrovolneho poziarneho zboru vo Valaskej zalozit dychovu hudbu. Motivacnou inspiraciou bola ludova hudba, ktoru uz v rokoch 1931 az 1933 zalozil a viedol vtedajsi vypomocny ucitel Stefan Mihala z Predajnej. Snazil sa aj o pozicanie hudobnych nastrojov z Predajnej, kde sa dychova hudba prave v tom case rozpadla. Tuto peknu myslienku sa vsak nepodarilo zrealizovat a kedze financnych prostriedkov na kupenie nastrojov nebolo, zostalo len pri priani a tuzbe, ktora vsak neschadzala z mysle Valastanov.
Pretieklo este vela vody dolu Hronom, kym sa podarilo urobit prvy slubny krok - zalozit pripravny vybor, ktoreho predsedom sa stal Jan Molcan, tajomnikom Julius Svantner a pokladnikom Simon Kupec. Prvy financny vklad bol zo vstupneho z divadla, ktore nacvicili clenovia dobrovolneho poziarneho zboru v novembri 1951. Este narocnejsi bol navrh, aby na zakupenie nastrojov pozical kazdy clen hasicskeho zboru tisic korun. Aj tato, na prvy pohlad tazko realizovatelna poziadavka, bola splnena. Potom vznikli problemy, kto sa podujme ludi, ktori nepoznali noty a nemali v rukach ziadny hudobny nastroj, dostat z hudobneho analfabetizmu na uroven hudobnikov. Veru, vela snahy, casu, odriekania a porozumenia muselo byt v tych ludoch, kym sa vypracovali na taku uroven, aku pozname uz viac rokov a aki su dnes.
Prisiel oktober 1956 a ustanovujuca schodza hudobneho kruzku, ktoreho predsedom sa stal Jozef Urban, hospodarom Anton Oravec a kapelnikom Ludovit Valo, v tom case zaroven aj kapelnik dychovej hudby Strojarni Piesok. Tak sa zacala tvrda robota, zoznamovanie sa s teoriou hudby, s notami, aj boj s casom. Poziarna zbrojnica sa stala dva razy do tyzdna miestom, kde sa stretavalo styridsat buducich hudobnikov. Bolo treba ziskat aj dalsie financne prostriedky na zakupenie hudobnych nastrojov. Tu urobil znacny kus roboty vtedajsi riaditel skoly a predseda osvetovej besedy Vojtech Nezbeda. V kratkom case po ziskani financii bolo treba urychlene kupit nastroje, pretoze sa blizil koniec roka a financie bolo treba cerpat. A tak sa cestovalo a zhanalo. Vela usilia vyvinuli najma uz spominany Vojtech Nezbeda, velitel dobrovolnych poziarnkov Jan Kolenicka a tajomnik Jan Molcan.
Tak prisiel 15. januar 1957, ked v slavnostnej atmosfere v sale osvetovej besedy so znacnou ucastou obcanov po koncerte dychovej hudby Strojarni Piesok prevzalo tridsatsedem clenov dychovky z ruk Jana Molcana nove nastroje a takto ziskany nastroj niektory z nich drzia dodnes. Aj dnes im urcite rezonuju ako ozvena slova slubu, ze prvykrat verejne vystupia 1. maja 1958, co aj cestne splnili. Prispelo k tomu aj odborne vedenie niektorych hudobnikov z piesockej dychovky, ked klarinety cvicil Ludovit Valo, basy Michal Medved a Jan Majercik, trombony Jaroslav Pojar, tenory Jan Javorcik a Stefan Stec, ktory cvicil aj kridlovky, es-trubky Jan Zamykal a bicie Koloman Krutel. Dlhy by bol rad vymenovania dalsich detailov, ktore vsak boli pri vzniku dychovej hudby velmi dolezite, ved niektori zaujemcovia o hru si kupovali hudobne nastroje za vlastne peniaze, lebo financne moznosti boli ohranicene, nepostacovali.
Prislo obdobie prvych vystupeni, dychova hudba sa dostavala do povedomia obcanov, bez nej si miestne oslavy a pamatne vyrocia dlhy rad rokov nevedel uz nikto z Valaskej ani predstavit. Tak ako vo vsetkych oblastiach zivota, aj v dychovke vznikali problemy. Trvalo sa zapasilo s financiami, az dychova hudba presla do posobenia vtedajsej osvetovej besedy, ktora tieto otazky prebrala na seba. Treba poznamenat, ze dotacie tiez neboli najvyssie, tak ako neboli na kulturu celkove, ale uz sa mohol zaplatit kapelnik aj instruktori. Tak ako vsetko v spolocnosti, aj dychova hudba vo Valaskej prechadzala roznymi zmenami. To hlavne, inspirujuce vsak prekonalo aj zmeny, aj roky. Bol to najma elan, snaha a uprimny zaujem o samotnu hudbu a dostojnu reprezentaciu svojej obce. To je stimul, ktory nevyvazia ziadne financne odmeny, iba ak do urcitej miery moralne ohodnotenia. A tie sa stavali po cele roky velkym problemom pre vsetkych, najma stabilnych, starsich clenov. A iste v nemalej miere pritahovali aj mladych, ktori postupne nahradzali starsich a odchadzajucich. Znacny kus prace s mladymi nastavajucimi muzikantmi odviedol Milan Cipciar a ucitel ludovej skoly umenia Karol Sikula. Muzikantsky domov vo valastianskej dychovke nasli aj hudobnici, ktori nie su obyvatelmi Valaskej, ale Valaska a najma jej dychovka im prirastli k srdcu. Stalicou v tomto smere mozno nazvat Jana Kellnera, ktory uz rad rokov dochadza na skusky a vystupenia z Brezna, v ostatnych rokoch so Zolom Poprocim. Kapelnik a teraz klarinetista Robert Melis a kapelnik Bohumil Sedlacek uz tiez rad rokov meraju cestu z Banskej Bystrice.

(Pokracovanie)

Bronislava Balunova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT