Z vysledkov prieskumu verejnej mienky z roku 2000
vyplyva, ze na Slovensku s eutanaziou, usmrtenim tazko trpiaceho a nevyliecitelne choreho
cloveka suhlasi 56 percent obyvatelov a 23 percent nesuhlasi alebo zasadne nesuhlasi s
tym, aby u nas povolili eutanaziu. Vo svete zatial len Belgicko a Holandsko povoluju
usmrcovanie nevyliecitelne chorych pacientov, inde sa o ,,smrti z milosti" len
diskutuje. Nazory na tuto temu nahraval aj nas anketovy diktafon v uliciach Brezna. |
S anketovym mikrofonom
|
Darina Pobisova, administratorka
posty:
- Teraz sa o eutanazii vela hovori. Ja by som to urcite
umoznila, keby si to ziadal sam smrtelne chory, pretoze taky tazko chory clovek sa len
trapi.
Ingrid Medvedova, pomocna pracovnicka v kuchyni:
- Pocula som o tom, lenze tazke je rozhodnut sa. Myslim si,
ze keby ten clovek bol naozaj velmi chory, velmi sa trapil a sam by sa rozhodol, asi by
som suhlasila s takouto milosrdnou smrtou.
Samuel Vetrak, podnikatel, Slovenska Lupca:
- Ak je clovek nevyliecitelne chory a ma vela rokov, povedzme
nad tych devatdesiat, musi to zvazit rodina a lekari, samozrejme s jeho suhlasom. U
mladsich ludi je to problem, je to na diskusiu, zalezi aj od choroby. Su na to zmiesane
nazory. V zaciatkoch ma prekvapilo, ked som o tom pocul, ale napriklad v Holandsku uz
prijali zakon, ktory povoluje smrt nevyliecitelne chorych.
Neznama pani:
- Niektory clovek bojuje o svoj zivot az do poslednej chvile,
chce zit, ale ak by sa sam rozhodol, mozno by som suhlasila. Lenze moze sa objavit nejaky
novy liek, ktory chorym pomoze, alebo sposob, ktory zlepsi kvalitu zivota. Dnes je vela
liekov, ktore bolest zmiernuju. Ja sa na to pozeram aj z etickeho hladiska, ved kazdy ma
pravo dozit svoj zivot.
Maria Dvorska, predavacka, Brezno:
- Ja si myslim, ze na Slovensku by eutanaziu nemali povolit.
Ale zase na druhej strane, ak by islo o velmi tazko choreho cloveka, asi by to bolo
lepsie, aby netrpel. Je to dost tazke rozhodnutie.
Tatiana, sukromna podnikatelka, Nemecka:
- S eutanazoiu suhlasim, pretoze si myslim, ze clovek by sa
nemal trapit, ak je na tom velmi zle a okolie mu nie je schopne pomoct. Je to dobra
moznost nevyliecitelne choremu pomoct.
Jan Kovacik, predak, Brezno:
- Myslim si, ze ak je chory v takom stave, ked uz skutocne
niet pomoci, ze by som suhlasil s takouto smrtou.
Dozvuky hokejoveho zlata
V zamori ma hokej svoje nezastupitelne miesto v spolocnosti,
zije nim cela severna Amerika pocas desiatich mesiacov v roku. Hoci vrcholia zapasy NHL,
aj majstrovstvam sveta sa venovala pozornost. Po fiasku slovenskych hokejistov na
olympiade slovenski chlapci dokazali napravit svoje renome. Dostali sa do finale a stali
sa majstrami sveta!
Samozrejme, ze som sledoval zapasy a verim, ze aj vsetci nasi krajania v Kanade a v
USA. Uz pocas rozhodujuceho zapasu mi telefonovali ci uz povodni Kanadania alebo
emigranti. Nakoniac Kanada nelahko znasala, ze ju vyradili Slovaci. Po zapase vyzdvihovali
kvalitu, vysku slovenskych hokejistov. Komentator zapasu objektivne predstavil Slovensko a
nezabudol konstatovat, ze na Slovensku je len patnast krytych stadionov. Divil sa nad
malym cislom pri takej hokejovej zakladni. Spomenulo sa, ze je to prva zlata medaila po
rozdeleni federacie. Ja dodavam, ze za federacie stavali nove stadiony len v Cechach,
stavalo sa metro v Prahe. Slovensko a Tatry vzdy reprezentovali pod znackou CZECHIA.
Komentator hovoril o Slovensku v srdci Europy so 6 milionmi obyvatelov. Pridal. No
Slovensko predstavil kladne, pravdivo.
Zlata medaila ma obrovsku hodnotu o to viac, ze je vysledkom timovej prace. Slovaci
to dokazali a svet to kvituje. Ma sa co ucit. Politici by si mali zobrat ponaucenie. Znami
mi pri stretnuti na ulici gratuluju s dodatkami: Ti slovenski chlapci su O. K., su
kvalita. Slovensko sa pekne zviditelnilo. Zlatom. To ma len utvrdilo dalej sa hrdo hlasit
k narodu, z ktoreho pochadzam. Slovensko dokazalo, ze patri medzi najlepsich,
ferovo-sportovo porazilo ovela vacsie krajiny so stovkami zimnych stadionov. Patri sa
chlapcom podakovat a urcite to bude ziva voda pre najmladsich, zacinajucich adeptov
hokeja.
Pavol Datko, Kanada
Turisticky prechod seniorov
Novozalozena Zakladna organizacia Jednoty dochodcov
v Bacuchu v spolupraci s obcami mikroregionu obcianskeho zdruzenia Ramza
pripravila horsky prechod Bacuch Vysna Boca. A tak sa v sobotu 18. maja zislo
51 dochodcov z Bacucha, Brezna, Michalovej, Podbrezovej a z Pohronskej Polhory pred
Obecnym uradom v Bacuchu, kde nas privitali predseda ZO JDS Bacuch Jozef Kan,
starosta Jan Turosik a predseda OO JDS Brezno a podpredseda KO JDS v B. Bystrici
Tibor Gilla. Na prijemnu cestu vyhravala reprodukovana hudba z miestneho rozhlasu a
heligonkar Matej Kan.
Prva kratka zastavka bola pri Prameni Bozeny Nemcovej, druha pri priehrade, ktora
kedysi sluzila na zachytavanie vody na podporu splavovania dreva dolu Hronom na pltiach.
Tretia zastavka bola na zaciatku vystupu horskym chodnikom, kde nas lesny inzinier
oboznamil so skladbou lesa, s prirodou a so zivocichmi a zverinou zijucimi
v tomto prostredi. Potom uz nastal vystup do vytyceneho ciela prekrasnou prirodou
Nizkych Tatier. Asi po dvojhodinovom vystupe nasledovala dlhsia prestavka
s obcerstvenim. Pri vystupe na vrchol Certovica sme obdivovali krasnu panoramu
Nizkych Tatier s castou Muranskej Planiny a Slovenskeho rudohoria.
Spievajuc v sprievode heligonky sme prisli pred Obecny urad vo Vysnej Boci, kde nas
cakalo mile prekvapenie. Vyhraval miestny rozhlas a dostalo sa nam srdecneho privitania.
Kazdy ucastnik obdrzal obalku s pohladnicami obci a basnou Certovica od Andreja
Plavku. Ziaci nam zaspievali a zatancovali. Privitala nas starostka Niznej Boce a po nej
starosta Vysnej Boce. Piesen Slovenske mamicky sme po niekolkych taktoch spievali vsetci.
Najstarsi ucastnici pochodu pani Kucbelova z Podbrezovej a pan Treger z Bacucha
dostali darceky, ktore im budu pripominat toto podujatie. V miestnom pohostinstve U Betara
sme sa obcerstvili a zabavili a veru po 12-kilometrovej ture ture nebolo vidiet a citit
unavu.
Cela akcia bola pripravena na velmi dobrej urovni, za co patri podakovanie ZO JDS
v Bacuchu, obecnym uradom v Bacuchu, Vysnej a Niznej Boci, ich starostom a
vsetkym sponzorom, ktori akymkolvek sposobom podporili tuto akciu. Ucastnici okrem toho,
ze videli krasnu prirodu, nadviazali nove priatelstva. To, co sme videli, v idealnom
pocasi zazili a urobili pre svoje zdravie sa veru opisat neda. Prial by som si takychto
dochodcovskych stretnuti viacej a este s vacsou ucastou.
Moj postreh
Uz davnejsie som chcela napisat svoj postreh na uzitocnost
semaforov v nasom meste. Teraz, ked v Horehroni c. 18 bola anketa k tejto
problematike, pripajam sa i ja so svojim postrehom.
Semafor je velmi uzitocne a potrebne zariadenie pre bezpecnost premavky i pre
chodcov. Navyse bol to velmi dobry napad namontovat zvukove zariadenie pre nevidiacich.
Jednoducho niet o com diskutovat. Lenze laik hovori, ze je malo casu pre chodcov, ked maju
zelenu. Staci sa pozerat, ako sa menej mobilni chodci snazia prejst cez cestu.
V polovici sa rozsvieti cervena a nedockavi soferi s nadavkami cakaju, kym sa
chodec presuchta s barlickami na opacnu stranu. Ci sa riadime pokynmi
nasho barda literatury Sama Chalupku a jeho Turcina Ponicana: ... a co mlade
zutekalo a co stare nevladalo...?!
Nepatrim nastastie k tym, ktori maju tento problem, je to len moj postreh.
Nedalo by sa nastavit semafory o trocha viac pre chodcov tak, aby ked nie pokojne, aspon
v ramci zdravotnych moznosti, by mohol prejst bezpecne cez cestnu komunikaciu? Ved
v konecnom dosledku na to sluzia semafory.
Dakujem...
Chcela by som sa podakovat vsetkym, ktori pomahali mojmu
otcovi Viliamovi Zajakovi z Pohronskej Polhory zmiernit jeho utrpenie
v chorobe. Moje dakujem patri obvodnemu lekarovi MUDr. Martinovi Tesakovi
z Pohronskej Polhory, primarovi neurologickeho oddelenia Nemocnice
s poliklinikou v Brezne MUDr. Stefanovi Cifrovi, primarovi interneho oddelenia
MUDr. Dusanovi Maruskinovi a celemu zdravotnickemu personalu za ludsky pristup
k pacientovi a za to, ze mu pomahali v jeho tazkej chorobe, cim mu sprijemnili
posledne dni zivota.
Bozena Popperova
Hudobny darcek
Aj v najkrajsom mesiaci roka 15. maja usporiadala
Zakladna umelecka skola v Brezne vo svojej sale dalsi zo serie verejnych koncertov.
Svojim najdrahsim mamickam k sviatku uvili kyticku ich talentovane ratolesti
z tonov hudby roznych autorov a stylov. Niektore sa predstavili obecenstvu vycibrenou
hrou, ine preukazali nadsenie pre suborovu hru.
Medzi ucinkujucimi nechybali napriklad ziaci husloveho oddelenia, ktori robia dobre
meno nasej skole v uspesnom ucinkovani na roznych sutaziach. Okrem husli tvorili
zostavu programu pestro sa striedajuce solove nastroje akordeon, klavir, flauta,
gitara, spev i cimbal, ale aj akordeonovy subor.
Svieze tony hudby i pritazlive slovo poezie dokazali oslovit nielen srdcia
mamiciek, ale i ucitelov a priatelov v sale. Iskricka radosti zaziarila i
v ockach ucinkujucich, pretoze pocit rozdavat je krasny a poznaju ho vsetky mamy.
Den matiek...
jeden den v roku, kedy sa mozeme svojim mamickam
odvdacit za ich lasku a starostlivost. Deti Materskej skoly v Michalovej sa odvdacili
velikanskou kyticou uvitou z piesni, basni, pohybovej improvizacie a
scenky Pernikovy domcek. S tymto pasmom sa predstavili 12. maja v Kulturnom dome
v Michalovej nielen svojim mamickam, ale aj starym mamam a tetam. Za vystupenie, ale
hlavne za odvahu vystupit na velkom podiu pred publikom si vysluzili velikansky potlesk a
uznanie. Domov odchadzali mamicky so slzickami stastia a deticky s rozziarenymi
ockami.
Kolektiv MS Michalova |