Darina Pobisova, administratorka posty:

- Teraz sa o eutanazii vela hovori. Ja by som to urcite umoznila, keby si to ziadal sam smrtelne chory, pretoze taky tazko chory clovek sa len trapi.

Ingrid Medvedova, pomocna pracovnicka v kuchyni:

- Pocula som o tom, lenze tazke je rozhodnut sa. Myslim si, ze keby ten clovek bol naozaj velmi chory, velmi sa trapil a sam by sa rozhodol, asi by som suhlasila s takouto milosrdnou smrtou.

Samuel Vetrak, podnikatel, Slovenska Lupca:

- Ak je clovek nevyliecitelne chory a ma vela rokov, povedzme nad tych devatdesiat, musi to zvazit rodina a lekari, samozrejme s jeho suhlasom. U mladsich ludi je to problem, je to na diskusiu, zalezi aj od choroby. Su na to zmiesane nazory. V zaciatkoch ma prekvapilo, ked som o tom pocul, ale napriklad v Holandsku uz prijali zakon, ktory povoluje smrt nevyliecitelne chorych.

Neznama pani:

- Niektory clovek bojuje o svoj zivot az do poslednej chvile, chce zit, ale ak by sa sam rozhodol, mozno by som suhlasila. Lenze moze sa objavit nejaky novy liek, ktory chorym pomoze, alebo sposob, ktory zlepsi kvalitu zivota. Dnes je vela liekov, ktore bolest zmiernuju. Ja sa na to pozeram aj z etickeho hladiska, ved kazdy ma pravo dozit svoj zivot.

Maria Dvorska, predavacka, Brezno:

- Ja si myslim, ze na Slovensku by eutanaziu nemali povolit. Ale zase na druhej strane, ak by islo o velmi tazko choreho cloveka, asi by to bolo lepsie, aby netrpel. Je to dost tazke rozhodnutie.

Tatiana, sukromna podnikatelka, Nemecka:

- S eutanazoiu suhlasim, pretoze si myslim, ze clovek by sa nemal trapit, ak je na tom velmi zle a okolie mu nie je schopne pomoct. Je to dobra moznost nevyliecitelne choremu pomoct.

Jan Kovacik, predak, Brezno:

- Myslim si, ze ak je chory v takom stave, ked uz skutocne niet pomoci, ze by som suhlasil s takouto smrtou.

Dozvuky hokejoveho zlata

V zamori ma hokej svoje nezastupitelne miesto v spolocnosti, zije nim cela severna Amerika pocas desiatich mesiacov v roku. Hoci vrcholia zapasy NHL, aj majstrovstvam sveta sa venovala pozornost. Po fiasku slovenskych hokejistov na olympiade slovenski chlapci dokazali napravit svoje renome. Dostali sa do finale a stali sa majstrami sveta!
Samozrejme, ze som sledoval zapasy a verim, ze aj vsetci nasi krajania v Kanade a v USA. Uz pocas rozhodujuceho zapasu mi telefonovali ci uz povodni Kanadania alebo emigranti. Nakoniac Kanada nelahko znasala, ze ju vyradili Slovaci. Po zapase vyzdvihovali kvalitu, vysku slovenskych hokejistov. Komentator zapasu objektivne predstavil Slovensko a nezabudol konstatovat, ze na Slovensku je len patnast krytych stadionov. Divil sa nad malym cislom pri takej hokejovej zakladni. Spomenulo sa, ze je to prva zlata medaila po rozdeleni federacie. Ja dodavam, ze za federacie stavali nove stadiony len v Cechach, stavalo sa metro v Prahe. Slovensko a Tatry vzdy reprezentovali pod znackou CZECHIA. Komentator hovoril o Slovensku v srdci Europy so 6 milionmi obyvatelov. Pridal. No Slovensko predstavil kladne, pravdivo.
Zlata medaila ma obrovsku hodnotu o to viac, ze je vysledkom timovej prace. Slovaci to dokazali a svet to kvituje. Ma sa co ucit. Politici by si mali zobrat ponaucenie. Znami mi pri stretnuti na ulici gratuluju s dodatkami: Ti slovenski chlapci su O. K., su kvalita. Slovensko sa pekne zviditelnilo. Zlatom. To ma len utvrdilo dalej sa hrdo hlasit k narodu, z ktoreho pochadzam. Slovensko dokazalo, ze patri medzi najlepsich, ferovo-sportovo porazilo ovela vacsie krajiny so stovkami zimnych stadionov. Patri sa chlapcom podakovat a urcite to bude ziva voda pre najmladsich, zacinajucich adeptov hokeja.

Pavol Datko, Kanada

Turisticky prechod seniorov

Novozalozena Zakladna organizacia Jednoty dochodcov v Bacuchu v spolupraci s obcami mikroregionu obcianskeho zdruzenia Ramza pripravila horsky prechod Bacuch – Vysna Boca. A tak sa v sobotu 18. maja zislo 51 dochodcov z Bacucha, Brezna, Michalovej, Podbrezovej a z Pohronskej Polhory pred Obecnym uradom v Bacuchu, kde nas privitali predseda ZO JDS Bacuch Jozef Kan, starosta Jan Turosik a predseda OO JDS Brezno a podpredseda KO JDS v B. Bystrici Tibor Gilla. Na prijemnu cestu vyhravala reprodukovana hudba z miestneho rozhlasu a heligonkar Matej Kan.
Prva kratka zastavka bola pri Prameni Bozeny Nemcovej, druha pri priehrade, ktora kedysi sluzila na zachytavanie vody na podporu splavovania dreva dolu Hronom na pltiach. Tretia zastavka bola na zaciatku vystupu horskym chodnikom, kde nas lesny inzinier oboznamil so skladbou lesa, s prirodou a so zivocichmi a zverinou zijucimi v tomto prostredi. Potom uz nastal vystup do vytyceneho ciela prekrasnou prirodou Nizkych Tatier. Asi po dvojhodinovom vystupe nasledovala dlhsia prestavka s obcerstvenim. Pri vystupe na vrchol Certovica sme obdivovali krasnu panoramu Nizkych Tatier s castou Muranskej Planiny a Slovenskeho rudohoria.
Spievajuc v sprievode heligonky sme prisli pred Obecny urad vo Vysnej Boci, kde nas cakalo mile prekvapenie. Vyhraval miestny rozhlas a dostalo sa nam srdecneho privitania. Kazdy ucastnik obdrzal obalku s pohladnicami obci a basnou Certovica od Andreja Plavku. Ziaci nam zaspievali a zatancovali. Privitala nas starostka Niznej Boce a po nej starosta Vysnej Boce. Piesen Slovenske mamicky sme po niekolkych taktoch spievali vsetci. Najstarsi ucastnici pochodu pani Kucbelova z Podbrezovej a pan Treger z Bacucha dostali darceky, ktore im budu pripominat toto podujatie. V miestnom pohostinstve U Betara sme sa obcerstvili a zabavili a veru po 12-kilometrovej ture ture nebolo vidiet a citit unavu.
Cela akcia bola pripravena na velmi dobrej urovni, za co patri podakovanie ZO JDS v Bacuchu, obecnym uradom v Bacuchu, Vysnej a Niznej Boci, ich starostom a vsetkym sponzorom, ktori akymkolvek sposobom podporili tuto akciu. Ucastnici okrem toho, ze videli krasnu prirodu, nadviazali nove priatelstva. To, co sme videli, v idealnom pocasi zazili a urobili pre svoje zdravie sa veru opisat neda. Prial by som si takychto dochodcovskych stretnuti viacej a este s vacsou ucastou.

Moj postreh

Uz davnejsie som chcela napisat svoj postreh na uzitocnost semaforov v nasom meste. Teraz, ked v Horehroni c. 18 bola anketa k tejto problematike, pripajam sa i ja so svojim postrehom.
Semafor je velmi uzitocne a potrebne zariadenie pre bezpecnost premavky i pre chodcov. Navyse bol to velmi dobry napad namontovat zvukove zariadenie pre nevidiacich. Jednoducho niet o com diskutovat. Lenze laik hovori, ze je malo casu pre chodcov, ked maju zelenu. Staci sa pozerat, ako sa menej mobilni chodci snazia prejst cez cestu. V polovici sa rozsvieti cervena a nedockavi soferi s nadavkami cakaju, kym sa chodec “presuchta” s barlickami na opacnu stranu. Ci sa riadime pokynmi nasho barda literatury Sama Chalupku a jeho Turcina Ponicana: “... a co mlade zutekalo a co stare nevladalo...?!”
Nepatrim nastastie k tym, ktori maju tento problem, je to len moj postreh. Nedalo by sa nastavit semafory o trocha viac pre chodcov tak, aby ked nie pokojne, aspon v ramci zdravotnych moznosti, by mohol prejst bezpecne cez cestnu komunikaciu? Ved v konecnom dosledku na to sluzia semafory.

Dakujem...

Chcela by som sa podakovat vsetkym, ktori pomahali mojmu otcovi Viliamovi Zajakovi z  Pohronskej Polhory zmiernit jeho utrpenie v chorobe. Moje “dakujem” patri obvodnemu lekarovi MUDr. Martinovi Tesakovi z Pohronskej Polhory, primarovi neurologickeho oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Brezne MUDr. Stefanovi Cifrovi, primarovi interneho oddelenia MUDr. Dusanovi Maruskinovi a celemu zdravotnickemu personalu za ludsky pristup k pacientovi a za to, ze mu pomahali v jeho tazkej chorobe, cim mu sprijemnili posledne dni zivota.

Bozena Popperova

Hudobny darcek

Aj v najkrajsom mesiaci roka 15. maja usporiadala Zakladna umelecka skola v Brezne vo svojej sale dalsi zo serie verejnych koncertov. Svojim najdrahsim mamickam k sviatku uvili kyticku ich talentovane ratolesti z tonov hudby roznych autorov a stylov. Niektore sa predstavili obecenstvu vycibrenou hrou, ine preukazali nadsenie pre suborovu hru.
Medzi ucinkujucimi nechybali napriklad ziaci husloveho oddelenia, ktori robia dobre meno nasej skole v uspesnom ucinkovani na roznych sutaziach. Okrem husli tvorili zostavu programu pestro sa striedajuce solove nastroje – akordeon, klavir, flauta, gitara, spev i cimbal, ale aj akordeonovy subor.
Svieze tony hudby i pritazlive slovo poezie dokazali oslovit nielen srdcia mamiciek, ale i ucitelov a priatelov v sale. Iskricka radosti zaziarila i v ockach ucinkujucich, pretoze pocit rozdavat je krasny a poznaju ho vsetky mamy.

Den matiek...

jeden den v roku, kedy sa mozeme svojim mamickam odvdacit za ich lasku a starostlivost. Deti Materskej skoly v Michalovej sa odvdacili velikanskou “kyticou” uvitou z piesni, basni, pohybovej improvizacie a scenky Pernikovy domcek. S tymto pasmom sa predstavili 12. maja v Kulturnom dome v Michalovej nielen svojim mamickam, ale aj starym mamam a tetam. Za vystupenie, ale hlavne za odvahu vystupit na velkom podiu pred publikom si vysluzili velikansky potlesk a uznanie. Domov odchadzali mamicky so slzickami stastia a deticky s rozziarenymi ockami.

Kolektiv MS Michalova