Dana Kazdova, referentka vystupnej kontroly, Lednicke Rovne

- Sme patclenna rodina a dovolenkujeme v Osrbli, kde byvame v luxusnej chatke u prijemnych ludi, ktori sa o nas staraju. Vybavili sme si to prostrednictvom cestovnej kancelarie.Sme tu po prvykrat, prostredie je nadherne, same hory. Tie mame sice aj u nas, ale tu je to ovela krajsie. Snazime sa prejst aj po okoli, v Brezne sme ziskali mapku a hladame vselijake kulturne pamiatky. Chceme zajst aj do rekreacneho strediska Tale. Uvidime, ci nam bude aj pocasie priat, aby sme toho vela videli. Sme tu spokojni so vsetkym, aj s nasimi hostitelmi.

Zdena Mravcova, referentka, Bratislava:

- Mame chalupu v Hornej Lehote, odkial pochadzaju moji svokrovci. Do Brezna sme prisli na nakupy a pozriet sa, ako vynovujete namestie. Sme stali navstevnici tychto koncin, chodime sem uz dvadsatsedem rokov. Teraz, ked su synovia velki, chalupu vyuzivame. Chodia sem aj na lyzovacku, prosto, paci sa nam tu.

Petr Czeizel, majster, Ostrava:

- Som z Ciech a mozem povedat, ze sa mi u vas paci, je to tu pekne. Sme v Jarabej pod Certovicou v kamaratovej chate. Boli sme sa uz pozriet na Certovici, navstivime este Bystriansku jaskynu a dalej uvidime podla pocasia.

Lubos Vaverka, predavac, Pribyslav:

- S priatelmi cestujem po Slovensku, pobudli sme uz v Bratislave, v Prievidzi, vcera sme prisli do Brezna a pokracujeme smerom Dumbier, Chopok. Vcera vecer sme bezuspesne hladali ubytovanie, bohuzial, vsetko bolo obsadene. Vlani sme boli vo Vysokych Tatrach v okoli Popradu, tohto roku chceme vidiet Nizke Tatry.

Radim Honys, technik, Ostrava:

- Byvame v horach v chalupe manzelkinho stryca nedaleko Brezna a velmi sa nam tam paci. Uz sme tu po stvrtykrat, chodievame na Tale, do jaskyn a po okoli.

Mgr. Zuzana Hornakova, ucitelka, Mocenok:

- Dovolenkujeme v Krpacove v podnikovej chate Dusla, kde robi manzel i svokra. Sme tu treti den, okupali sme sa na Taloch, presli sme sa k jazierku, dnes sme v Brezne, akurat odchadzame previezt sa Ciernohronskou zeleznickou. Uz to tu pozname, takze sme vedeli, do coho ideme. Aj pocasie nam vyslo, je fantasticke.

(ng, vs)

Macka vo vreci

Pravidelne rano navstevujem supermarket obchodneho domu v Brezne, kde nakupujem plnene sladke pecivo. Maju ho sice dostatok aj v dobrej kvalite, lenze dostavame sa k problemu, o ktorom chcem napisat.
Spociva v tom, ze hoci chcem kupit lekvarovy rozok, ktory ma syn najradsej, domov prinesiem ,,macku vo vreci", totiz vacsinou makovy alebo tvarohovy. Preco? Z jednoducheho dovodu: na regaloch chyba oznacenie, o aky druh peciva ide. Niekedy sa stava, ze ani predavacky nevedia, kde aky druh maju.
Mrzi ma to, pretoze tu rada kupujem, ale takto sa budem musiet preorientovat na ine predajne, kde som sa s takymto nedostatkom nestretla.

Dobra rada nad zlato, vravi sa v rozpravkach

Pozdravujem vas z letneho rozpaleneho Ontaria. Je neskoro vecer 13. jula, ,,cas strasidiel", a ja si sadam a pisem vam. Dnes som sa osobne stretol s moznymi sponzormi na sochu Martina Razusa v Brezne. Pochodil som dobre. Moj dobry priatel, velky rodolub Jan Kopcok, ktory pochadza z juhoslovanskej Vojvodiny, z mestecka Petrovec, sa zachoval tak, ako som cakal. So svojou rodinou prispel na sochu darom 500 kanadskych dolarov. No o co viac, na svete su peniazky, nezbiera sa len vo Windsore. Seky som uz poslal a verim, ze este nieco vyzbieram, aby sme pomohli Horehroniu, mestu. Ich angazovanost ma tesi, lebo, verte, ani tu nerastu peniaze na stromoch. Drzte palce, aby ma ludia chapali a vytiahli penazenky (po balocky pudilare). Verim, ze socha nakoniec skrasli uz aj tak krasne namestie, ktore prave teraz robite este krajsim. Verim, ze aj mladi Breznania, hoc aj grosom - korunou prispeju. Este sa mi ziada napisat: Je zname, ze nasi umelci, podnikatelia zaostavaju za svetom vo veci sponzorovania, beneficii. Breznania, Horehronci davaju narodu vyznamnych ludi v kazdom smere. Co tak oslovit niektoreho rodaka, naprikald Pavla Haberu, aby na obnovenom namesti spravil beneficny koncert? Ak by to vyslo, bola by to prospesna vec. Robi sa to vo svete, na Slovensku malo, co je skoda.
Na zaver chcem reagovat na clanok Ing. Milana Kovacika o mestskej kniznici. Kniznica je sta barometer vnutorneho bohatstva mesta, je to dusa mesta. Tu sa neda setrit. Darmo by bolo mesto zlatom vydlazdene, ak nema ducha, je mrtve. Urcite sa to zlepsi. Kniznicu sice poznam len zvonku, no Brezno, kde tvorili literati, urcite problemy s kniznicou vyriesi. Navrhujem nazvat ju Kniznica Ladislava Tazkeho, ktory je cestnym obcanom Brezna.

Pavol Datko, Ontario

Pohorelski hasici oslavovali

V sobotu 20. jula o 9. hodine nastupili jednotky PO z Pohorelej a okolitych obci, aby vykonali slavnostny akt pri prilezitosti 80. vyrocia zalozenia hasicstva v Pohorelej. Zucastnili sa na nom: za prezidium viceprezident P. Turna, za okresny vybor podpredseda J. Koprajda, hostia starosta Pohorelej J. Sulej, za ZO SZPB K. Vosko, za Urbarsku a pasienkovu spolocnost M. Syc a O. Baran, z Poltara P. Pokoradi a zastupcovia okolitych obci.
Hlasenie nastupenej jednotky viceprezidentovi a starostovi obce podal velitel DPZ M. Gandzala. O historii PO hovoril predseda DPZ J. Siman. Starosta J. Sulej privital pritomnych. P. Turna pozdravil v mene prezidia a POV. Nastupenej jednotke a hostom sa prihovoril aj predseda ZO SZPB K. Vosko.
POV Brezno na svojom zasadnuti udelilo DPZ Pohorela medailu za prikladnu pracu, ktoru na zastavu pripli viceprezident a starosta. Medailou za prikladnu pracu boli odmeneni clenovia DPZ, predseda, velitel, prvy strojnik a pokladnik M. Refka, druhy strojnik a hospodar L. Buvala.
J. Koprajda pripomenul, ze hasicstvo ma v Pohorelej dlhorocnu tradiciu, dlhsiu ako sa oslavuje, ale bohuzial, je to len z rozpravania starsich. V kronike obecneho uradu sa totiz nenachadza ziadna pisomna dokumentacia. Po slavnostnej casti sa stretli na spolocnom druznom posedeni pri gulasi, kedze v tomto roku cele slovenske hasicstvo slavi 80. vyrocie zalozenia Zemskej hasicskej jednoty. Ucastnikov podujatia prisiel pozdravit aj byvaly podpredseda vlady J. Kalman. K uspesnemu priebehu dna prispeli sponzori, ktorym DPZ srdecne dakuje.

Este raz ZVRCHOVANOST

Pan J. Prepletany,

moj clanok Zvrchovanost podla ohlasov citatelov zaujal ci uz v kladnom alebo zapornom (vo vasom pripade) stanovisku k nemu. Vo vasej reakcii musi behat mraz po chrbte z vasej formulacie, ze citujem “narodnodemokraticka revolucia na Slovensku sa naplno rozbehla v roku 1991”. Ano?!, ale nastastie sa nezavrsila ako jedna dobytim Zimneho palaca a druha Februarovym vitazstvom, aj ked vyvoj smeroval nebyt prerusenia (dufam definitivneho po volbach 1998) k Lukasenskovemu Bielorusku. Nepochopili ste ani obraznost vyjadrenia o zalesneni Horehronia, ale eru prezidentovania sudruha Novotneho poznate.
Verim, ze historici eru Meciarizmu objektivne posudia bez toho, aby im ktokolvek chcel (pouzijem vas vyraz) nieco nakukat.

L. Siman

Aka je starost o kroniky?

V casopise Priekopnik uvadzal D. Trokan “Viac starostlivosti kronikam.” Na zaklade smernic kabinetu muzealnej a vlastivednej prace pri Slovenskom muzeu v Bratislave zapojili sa aj pracovnici mestskeho muzea do prieskumu obecnych kronik. Z prieskumu ziskali spravy, ze tieto narazove sposoby ziskavania prehladu z 85 percent obci okresu uz dnes nestacia na systematicke riadenie a usmernovanie prace obecnych kronikarov. Preto bol v muzeu vycleneny pracovnik, ktory spracuva tuto problematiku. Od toho obdobia sa cinnost obecnych kronikarov, ako aj ich usmernovanie zlepsuje.
Taky je kronikar Jozef Sebo v Tajove, Gregorcok z Podkonic, z Radvane a ini. No su obce, kde len malo, alebo vobec nevenuju pozornost tejto dolezitej cinnosti, ba dokonca v niektorych obciach nevedeli zaistit kronikara a financne prostriedky. Su aj take pripady, ze uz spracovanu kroniku celni funkcionari a stranici brojili a odhovarali od jej vydania. Konkretny pripad: stara obec Valaska mala v budove obecneho domu obecnu kroniku. Tuto mal na starosti a viedol ju prideleny podnotar. Tato vzacna pamiatka pocas povstania (v roku 1944-45) sa stratila a dodnes jej niet. Povrava sa, ze v kronike bolo pisane zlatymi pismenami o vzniku Slovenskeho statu. Udajne preto nemohla a nemala existovat. Ja osobne som ju nevidel ani necital, hoci som bol castym navstevnikom notarovych piatich deti (Ira, Hana, Ica, chlapci Bela, Bandy). Dvor mali zatvoreny, tam sme sa hravali na skryvacky a najmladsiu Icu sme na zamrznutom Hrone ucili korculovat a sankovat. V tu dobu som nemal mysel na kroniku ako dnes, ked mam svoj vek a tym aj skusenosti. V kronike bolo viac zavaznych pripadov, kradeze, poziare, palenie liehovin a rozne ine dedinske prehresky, ktore by nemali byt zverejnene. Preto sa nepokusil ziaden z obcanov o navrat takeho vzacneho dokumentu akym je obecna kronika.
Dnesna situacia sa zmenila k lepsiemu, lebo na celo sa dostal inteligentny, uvedomely a schopny clovek PaedDr. Dusan Sliacan, ktoreho uz predchadzajuce pracovisko hodnotilo velmi kladne.
Drzim mu palce, aby sa jeho plany a predsavzatia vo Valaskej splnali tak, aby bola spokojnost obojstranna.

J. Laubert z Bratislavy, rodak z Valaskej