Dramatickost aj vyznacnost zivota a diela Martina Razusa je podmienena dobou, v ktorej zil, prostredim, ktore ho formovalo do zivota, a poslanim evanjelickeho knaza, lebo tomu veril a sluzil odovzdane po cely svoj zivot. Razus bol vynimocna osobnost. Za zdokonalovanie a cizelovanie svojej osobnosti platil i tym, ze sa zmietal v osobnych nazorovych a spolocenskych rozporoch, co mu prinieslo mnoho zlozitych a tazkych obdobi v jeho zivote. Mal siroky poznavaci zaber a kvalitne vzdelanie. Dokazal hodnotit ludske veci spravodlivo a trapit sa pre postoje, ktore ublizovali bezbrannym. Pre svoju vsestrannost a mravnu pevnost sa neraz stal aj tercom politickych intrig.
Zaciatkom februara 1930 brezniansky konvent jednomyselne pozval Razusa do Brezna za farara. Razus vahal, ci toto pozvanie prijat, lebo dostal anonymne vyhrazne listy a jeho volbu spolitizovali aj noviny. Vtedy uz bol clenom parlamentu a 20. februara predniesol svoju prvu parlamentnu rec. Po velkom presviedcani do Brezna predsa prichadza, a to 1. maja 1930. V tom istom mesiaci prednasa v Prahe a prezident Masaryk takto “hlbokomyselne” chape jeho politicku angazovanost:” ... nic v tom planem politikareni Razusove neni jineho, nez ze utika od Pisma svateho. Neni spokojen s tou svou teologii, utika od ni do politiky, bavi ho to, dokud nepozna vsechno a pak se ho zpet zmocni rozervanost”.
Uz po piatich mesiacoch, v oktobri 1930 ponuka Mazacovi na vydanie roman Julia, v marci 1932 tomu istemu vydavatelovi rukopisy autobiografickych romanov Marosko a Marosko studuje, v juli toho isteho roka rukopis Argumentov – knihy svojej zivotnej filozofie. V roku 1934 mu vychadza versovany roman Baca Putera a v tomto roku dostava aj literarnu cenu za Maroska, ktoru rozdelil na narodne a cirkevne ciele. V tridsiatom piatom roku napisal konverzacnu veselohru Maly detektiv a vychadza aj jeho lyrika v zbierke Cestou a druha zbierka versovanych modlitieb a piesni Pred tvarou bozou. Koncom roka vychadza Krcmarsky kral, v marci 1936 dokoncil roman Odkaz mrtvych, v septembri vychadza dramaticka basen Ahasver. V poslednom roku svojho zivota, v marci 1937, uz tazko chory napisal velkolepu basen Stretnutie. V lete este diktoval novely Bombura a Surovcovci a este sa pustil aj do filozofickej dramatickej basne Prometeus, z ktorej stihol uz len uvodny Prolog. Den pred smrtou napisal este lyricku basen s priznacnym nazvom Neporozumeny.
Z tohto strucneho prehladu vidime, ze Razusovych sedem breznianskych rokov bolo mimoriadne literarne plodnych. Ale Razus v Brezne pracoval aj politicky. Prednasal v parlamente, napr. 24. novembra 1930 v rozprave o rozpocte hovoril o potrebe hospodarskeho vyrovnania Slovenska s ceskymi krajmi. Pri jeho navrhu bola snemovna takmer prazdna. Zucastnoval sa aj na verejnych zhromazdeniach za autonomiu Slovenska. Sestnasteho oktobra 1932 na zhromazdeni vo Zvolene prijali manifest, ktory o. i. odmietal uznat pojem “ceskoslovensky narod”; ziadali v nom aj “splnit vsetky sluby a zavazky”, dane v rokoch 2. svetovej vojny. V parlamentnej reci 31. oktobra odsudil aj strielanie v Polomke, davajuc ho za vinu “nemoznemu systemu”. Rozmach hitlerizmu najskor chapal ako prejav narodneho uvedomovania, ale neskor sa stava vyraznym kritikom hitlerovskeho rezimu. Velku rec na tuto temu predniesol zaciatkom jula 1934. Po volbach 1935 sa za narodniarov do parlamentu dostal Razus znova, aj ked mali prislubene mandaty dva. Od roku 1936 sa vsak jeho choroba zhorsuje, a preto sa vzdava mandatu poslanca a v aprili aj funkcie predsedu strany. Okrem politickych aktivit sa Razus zaujimal aj o spolocenske a kulturne dianie. Napr. nesuhlasil s vydanim Vazneho Pravidiel slovenskeho pravopisu (1931) a ziadal, aby Matica slovenska bola “rozhodnou a na vsetko odhodlanou strazou nasich recovych zaujmov”.
Martin Razus bol vynikajucim a uznavanym kazatelom, oblubenym hlavne medzi breznianskou mladezou. Funkciu kazatela chapal tak, ze nepovazoval za primerane, aby svojim cirkevnikom sprostredkuval iba biblicke slovo a opakoval kazne a modlitby svojich vyznamnych historickych predchodcov. Texty jeho kazni nepozname, lebo si ich nepisal. Poznacil si iba niekolko zakladnych myslienok a na ich zaklade text improvizoval, vedome ho aktualizoval, aby pohol srdcami a myslami posluchacov. Vo vacsine pripadov sa pri bohosluzbach nemodlil inymi napisane texty modlitieb, ale si na kazdu prilezitost zlozil svoj modlitebny text.
Duchovna piesen bola tradicnou sucastou tvorby mnohych slovenskych evanjelickych basnikov (Sturovci, Chalupkovci, Braxatoris-Sladkovicov, Hviezdoslav a ini). Ani Razus nebol vynimkou. Jeho najpoetickejsou duchovnou piesnou je Piesen vecerna (Tmy sumia-sumia kridlami...). Dovernik, zat, clen rodiny a znalec zakuti Razusovho sukromneho zivota Gabriel Rapos, ked spominal na svoje roky v blizkosti Martina Razusa, rozdelil jeho zivot do styroch vyznamnych obdobi. Urcuju ho, po studiach aj v anglickom Edinburgu, duchovne a knazske posty v Modre, Pribyline, Moravskom Lieskovom a v Brezne. Raposovci boli v priatelskom vztahu s Razusom prave za jeho pobytu v Brezne. V tychto rokoch sa uz ohlasovali zdravotne tazkosti a Gabriel Rapos bol osobnym tajomnikom Martina Razusa. Jeho otec bol skolskym inspektorom a pritom sa zanietene venoval historii, a tak obaja mali blizko k poznavaniu minulosti Brezna a jeho okolia. Prave Gabrielovi Raposovi v poslednych rokoch diktoval Razus svoje diela. Breznianske dejiny Martina Razusa vyzyvali na literarne pribehy. V nich ozivoval osudy breznianskych obcanov davnych storoci len preto, lebo i v archivnych zaznamoch, v kronike mesta, v sudnych zapisoch nachadzal to, co priniesla vojna vo svojej surovosti: pohrdanie zivotom, ponizovanie mravnej sily jednotlivca, zabijanie lasky, ale aj silu pravdy a viery.
Martin Razus bol hlbavy clovek, patral po podstatach aj neistot, ale zostaval v kazdej chvili svojho zivota humanistom, ktory nikdy neopustil pravdu, mravnost a lasku voci zivotu.
Narodil sa 18. oktobra 1888 vo Vrbici a zomrel 8. augusta 1930 v Brezne. Pochovany je v B. Bystrici.
(Pouzita literatura: Gafrik, M.: Martin Razus. Osobnost a dielo (1888-1937), zv. II., Bratislava, LIC 2000 (I, zv. 1998)
V. Z.: Ku vrcholu tvorivych sil. In.: Tranovsky ev. kalendar 1998, s. 97-100)

Prepletana

Martin Razus

65. vyrocie umrtia

Dna 8. augusta uplynie sestdesiatpat rokov od chvile, co v Brezne v evanjelickej fare zomrel Martin Razus, spisovatel, basnik, knaz a politik. V historickom mestskom parku v Brezne sa pripravuje vystavba jeho pomnika, ktory ma byt vyjadrenim vdaky a ucty vsetkych Slovakov k tejto vyznamnej osobnosti slovenskeho naroda.
Verejna zbierka
S cielom ziskat na vystavbu pomnika financne prostriedky vypisalo mesto verejnu zbierku, ktora potrva do kona roka 2002. Financne prostriedky mozete odovzdat na dvoch miestach – v Turistickej informacnej kancelarii a v Mestskom urade v Brezne, alebo zaslat do PKB, pobocka Brezno, na c. u. 2002791001/5600 VS-1888.
Aktualny stav:
Na ucet mestskeho uradu prislo od vyhlasenia zbierky celkom...... Za financny prispevok, ale predovsetkym za mimoriadnu aktivitu pri propagacii myslienky vystavby pomnika Martina Razusa v Brezne a zabezpecovani financnych prostriedkov v Kanade dakujeme Pavlovi Datkovi z Windsoru (Ontario).

Stari Breznania boli hrdi na svoje namestie, to vsak rokmi schatralo. Sucasna rekonstrukcia mu prinesie novu tvar, ktora ostane buducim generaciam.

Smimka: Viktor Sajgalik

Z etnografickeho zapisnika

Pri spracuvani materialov k vlastivednej monografii Helpy zaciatkom sedemdesiatych rokov minuleho storocia sa nam podarilo zozbierat mnozstvo prislovi, ktore sa pouzivaju v Helpe a v okoli dodnes. Niektore z nich uvadzame:
Bujaka za rohy nechytaj. Velkej sile i zelezo i skala popusti. Skala, co sa moc obracia, neobrastie machom. Bozie mlyny melu pomaly, ale spravodlivo. Pomaly dalej zajdes. Cim vacsi roh, tym hlasnejsie trubi. Ako robime, tak sa mame. Hriech sa tula po nociach. Kto ma zdravie, ma vsetko. Dvom lepsie cesty ubyva. Vtedy zapal svetlo, ked je tma. Najvacsie myto berie mlynarka. Vsetko nerastie v kazdej zahrade. Mlady vojak, stary zobrak. Dobre je bohatemu v teple sediet. Ked nemelie mlynar, melu jeho. Darmo slepemu ukazujes a hluchemu vravis. Kde sa mnoho pije, zere, tam otvara choroba dvere.

Zozbieral: Mgr. Jozef Pupis