30. JUL  2002 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Tri podoby Anny Nociarovej

h0230c.jpg (13519 bytes)Anna Nociarova, fotografka oddelenia propagacie v Zeleziarnach Podbrezova a. s., nie je citatelovi Horehronia neznama. Na nasich strankach sa stretavame najma s jej snimkami z roznych podujati organizovanych klubom lietania pri ZP Sport a. s. Podbrezova. Sedemnastrocna zacinala so zavesnym lietanim, lietala aj paragliding a v sucasnosti sa aktivne venuje balonovemu lietaniu. Prave v case nasho stretnutia sa pripravovala na majstrovstva sveta zien, ktore budu od 29. jula do 5. augusta vo Francuzsku.
Ale vratme sa k fotografovaniu, ktore je jej profesiou i konickom: ,,S fotografiou som po prvykrat prisla do styku v trinastich ci strnastich rokoch. Predtym ma viac zaujimalo vytvarne umenie, troska som malovala. To, ze sa mi podarilo dostat na Strednu skolu miestneho hospodarstva v Poprade so specializaciou na fotografiu, rozhodlo o mojom dalsom pracovnom osude. Svojej praci sa velmi tesim, vlastne takmer neexistuje nieco, co by som robila s nechutou."
Anna Nociarova je autorkou mnohych fotografii, ktore prezentuju podbrezovske zeleziarne a brezniansky region prostrednictvom katalogov, kalendarov a knih. Publikuje v roznych slovenskych a ceskych periodikach a je autorkou viacerych fotografickych pohladnic. Za svoju osobnu vyzvu povazuje fotografovanie v zeleziarnach: ,,Vo viacerych halach a prevadzkach je velka absencia svetla a to je cosi, cim sa fotograf musi velmi vazne zaoberat. Pri praci musi velmi vela rozmyslat a venovat sa vyberu specialneho materialu i specialnych pohladov. Tato praca je pre mna potesenim i vyzvou. Nastastie zeleziarne nas vzdy vybavili tak, ze sme mali - mozem povedat - jednu z najlepsich technik v tomto regione. Momentalne dovybavujeme atelierove studio a digitalnu fototechniku. Je to pre mna nieco nove, pretoze nie som dieta narodene v ere pocitacov. Su to veci, ktore sa budem musiet naucit."
Fotografuje takmer vsetko - techniku, vyrobky, reklamu, modu i reportaz, ktora patri medzi jej najpritazlivejsie temy: ,,Vzdy som tuzila robit hlavne reportaz, lakala ma socialna fotografia, ktora zachytava radost i utrpenie ludi. Mojim tajnym nesplnenym snom je, ze by som sa niekedy dostala do oblasti postihnutych pohromou, zivelnou alebo takou, ktoru si ludia dokazu vyrobit sami."
h0230d.jpg (19740 bytes)Na zveladovani jej profesijnych schopnosti sa okrem vlastnej uz takmer dvadsatrocnej praxe podielali aj stretnutia s tvorbou viacerych osobnosti slovenskej a ceskej fotografie, ako su Martin Martincek, Jan Krizik, Jan Saudek. Zucastnila sa na niekolkych fotografickych vystavach a sutaziach AMFO, kde ziskala aj dve prve miesta. Fotografuje prevazne v nasom regione, ale dostala sa aj na mnohe miesta na svete: ,,Len problem je v tom, ze tam vacsinou cestujem ako pilot alebo clen vypravy a musim sa starat o ine veci. Takze vo svete sa dostavam malo k fotografovaniu, ale napriek tomu s mojou kolegynou a sestrou planujeme koncom roka urobit v Brezne vystavu o aktivtach sportovej organizacie v Podbrezovej a tam by mali byt aj fotografie, ktore som robila v zahranici."
Hlavnym dovodom, preco sme fotografku Annu Nociarovu poziadali o rozhovor, je jej vystava v Horehronskom muzeu, ktora potrva do 20. augusta. Breznianskemu publiku sa uz predstavila dvoma samostatnymi expoziciami (v rokoch 1992 a 1997). Sucasna, za zorganizovanie ktorej vdaci Horehronskemu muzeu, Zeleziarnam Podbrezova a ZP- Gastroservisu, s. r. o., pozostava z troch samostatnych kolekcii. Prva ukazuje ,,profesionalnu" podobu autorky fotografiami prostredia a produktov Zeleziarni Podbrezova. Druha kolekcia sa sklada z dvojic fotografii zobrazujucich rodinu obdivovatelov Jima Morrisona, kultovej postavy americkeho rocku sestdesiatych rokov, vo dvoch casovo vzdialenych obdobiach. Tretiu podobu predstavuju farebne - chladne vo farbach, ale horuce vo vyraze - velkoformatove fotografie mladych ludi.
,,Tri podoby Anny Nociarovej. Tri zdanlivo odlisne pristupy. Tri casti skladacky, ktora dava obraz vytrvalej a tvorivej fotografky", tymito slovami ju zhodnotil znamy fotograf Jan Krizik a ti, ktori vystavu navstivia, mu urcite daju za pravdu.

 

Citatelska sutaz k 10. narodeninam Horehronia

6.

Zavadka nad Hronom vznikla v byvalej gemerskej casti Horehronia, ktore bolo osidlovane uz v 14. a 15. storoci, ale z toho obdobia je nedostatok pisomnych pramenov. Pre osidlovanie uzemia gemerskeho Horehronia malo vacsi vyznam osidlovanie na valaskom prave, ktoreho prva etapa prebiehala od druhej polovice 15. storocia. V tomto obdobi pocas valaskeho osidlovania v 16. storoci na uzemi muranskeho panstva zalozili obec Zavadka. Vznikla na mieste zaniknutej osady Velky potok. Prvy nazov bol madarsky Nagypatak. Prva podoba dnesneho nazvu obce je znama z roku 1617.
Zavadka nad Hronom je turistickym vychodiskom na hrebene Nizkych Tatier a do oblasti Slovenskeho rudohoria, po znackovanych trasach. V blizkosti obce sa nachadzaju dve prirodne rezervacie v Narodnom parku Muranska planina: Mala a Velka Stozka, siahajuce az do chotara dediny. Dolina Hronec tiahnuca sa smerom ku skalnym masivom Malej a Velkej Stozky je priam predurcena na pesiu turistiku a cykloturistiku. Jej sceneria zanechava spomienky typickej lesnej prirody. Dolina turistickou cestou spaja Horehronie a Stredne rudohorie cez Muransku planinu priamo do Tisovca.
Tym, ktori nasu sutaz o 1000, 500 a 300 korun este nezaregistrovali, oznamujeme: Staci, ak odpoviete naraz na vsetkych tridsat otazok. Zverejnime ich za poslednym sutaznym textom.

Presun skolskych kompetencii na programe dna

Prechod kompetencii v oblasti skolstva zo statnej spravy na samospravu je aktualnou temou tychto dni. Zaoberali sa nou aj v stredu 24. jula na rokovani predsednictva Zdruzenia miest a obci Slovenska v Bratislave, kde nechybal jeho clen a primator Brezna Ing. Vladimir Fasko, ktory nam poskytol najnovsie informacie:
- Zisli sme sa na zaklade dohody z ostatnej junovej rady ZMOSu. Konstatovali sme, ze v niektorych mestach a obciach je velmi dobra spolupraca s okresnymi uradmi, kde presuvaju aj pracovnikov, resp. pracovne uvazky, ponukaju materialy, ale niekde to viazne. Podstatne je, ze vsetky mesta a obce v polozke 630 rozpoctu dostali 50-percentne naklady, no zialbohu nepozname, ake bude cerpanie ,,celoroka" a cerpanie na jednotlive polozky a na jednotlive skoly. Konkretne my v Brezne sme dostali global pre vsetky materske a zakladne skoly. Pozornost sme venovali stavu delimitacnych protokolov, ktory je v jednotlivych okresoch rozny. V nasom okrese pocnuc 22. julom zacali obce preberat protokoly. Po prehliadke vsetkych skol sme zistili, ze su v zalostnom stave, za ostatnych dvadsatpat rokov sa do nich totiz vobec neinvestovalo. Naviac stat ako spravca a vlastnik budovy nepoistil, co budu dalsie naroky na obecne a mestske rozpocty. Akym sposobom uhradime obnovu, modernizaciu a rozsirenie skol a skolskych zariadeni zatial nikto nevie povedat. Tesi ma, ze znova sme zacali rozpravat o polozke Vratme sport do skol, kde vlada mala uvolnit 300 milionov korun na obnovu telocvicni. Dalsim pozitivnym krokom je, ze vlada ma prostrednictvom ministerstva financii rozpustit do skol rezervu 100 milionov korun. Velku pozornost treba venovat kompletnosti a technickemu vybaveniu delimitacnych protokolov, vratane nehnutelnosti. Jednou z najvacsich tazkosti je presun funkcnych miest z okresnych uradov na samospravu. Mnohe okresne urady sa brania presuvat funkcne miesta. Nie je mozne, aby obce dostali len kompetencie (ktore su nemale) v sprave majetku statu i vo fungovani skol a nedostali funkcne miesta. Hovorili sme aj o kolektivnych dohodach so skolami a o cerpani dovoleniek. Pracovnici materskych skol by mali mat 28 dni dovolenky tak, aby skolky mohli fungovat aj cez prazdniny. Zakladne skoly budu mat dovolenky podla kolektivnej dohody, ale vsetko musi byt kryte dotaciou zo statneho rozpoctu.
o Ako sa vyriesila tolko diskutovana otazka rozdelenia financii z privatizacie Slovenskeho plynarenskeho priemyslu?
- Pozitivnou strankou je potvrdenie rozhodnutia vlady, ze 4,039 miliardy korun z privatizacie Slovenskeho plynarenskeho priemyslu bude rozdelenych obciam. Ich zoznam bol zverejneny na internetovej stranke ministerstva hospodarstva. Do 29. jula mala byt uzatvorena ramcova zmluva Fondu narodneho majetku s financujucou bankou, ktora vyzve jednotlive obce. Financne prostriedky by mali do obci zacat tiect asi v polovici augusta. Ich cerpanie je mozne na dva ciele, za splnenie zavazkov obci k 30. junu alebo na vydavky rozvojovych programov obci. Predsednictvo a rada ZMOSu odporuca jednotlivym obciam schvalit jedno percento z tychto financii ako mimoriadny clensky prispevok na ciele ZMOSu.
o Priniesli ste aj nejake cerstve spravy pre starostov?
- V najbizsom cisle Obecnych novin vyjde manual pre starostov k tomu, co vsetko treba v ramci presunu kompetencii urobit, lebo zakon c. 416/2001 Zb., ako aj casto menene usmernenia ministerstiev financii a skolstva, vsetko neriesia. - Do okresnych miest budu coskoro expedovane brozury o riadeni skol a skolskych zariadeni, urcene vsetkym obciam. - Trinasty snem ZMOSu bude 23. a 24. aprila 2003. - Predbezny termin tohtorocnych komunalnych volieb je stanoveny na 6. a 7. decembra. - Upozornujem vsetkych starostov, ktori pozaduju financne krytie z vodohospodarskeho fondu, ze ziadosti na novych tlacivach treba podat do 31. jula ministerstvu podohospodarstva.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT