Regionalne noviny obcanov Brezna, Horehronia a Stredneho rudohoria
ROCNIK 10

CISLO

36

10. SEPTEMBER  2002 6-Sk

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Jedna otazka

primatorovi Brezna Ing. Vladimirovi Faskovi

o Ako pokracovalo 26. augusta nedokoncene rokovanie mestskeho zastupitelstva?
- Pokracujuce zasadnutie mestskeho zastupitelstva v pondelok 2. septembra pre moju neucast na tom predchadzajucom prerokovalo styri odlozene spravy. Prvym bodom bolo plnenie rozpoctu mesta v prvom polroku 2002 a plnenie rozpoctov, vynosov a nakladov prispevkovych organizacii zriadenych mestskym zastupitelstvom (technickych sluzieb, mestskeho kulturneho strediska a mestskeho sportoveho klubu). Plnenie rozpoctu s celkovymi prijmami 58 878 tisic korun a vydavkami 53 083 tisic korun mestske zastupitelstvo zobralo na vedomie. Zaroven schvalilo vysporiadanie hospodarskych vysledkov prispevkovych organizacii v zmysle zakona c. 303/95 v platnom zneni.
Pri prerokuvani formy pouzitia financnych prostriedkov za vybudovane plynarenske zariadenia na rozvojove programy mesta sa niesla zaujimava rozprava. Obcania urcite zaregistrovali, ze zasluhou velkeho usilia Zdruzenia miest a obci Slovenska obce a mesta dostanu viac ako 4 miliardy korun za financne prostriedky vlozene do plynofikacie. Z tohto balika mesto Brezno ma narok na 2,020 miliona korun. Podmienka ich pouzitia je dana vladou, a sice likvidovat dlhodobe zavazky kazdej samospravy k 30. junu, resp. financne prostriedky vlozit do rozvojovych programov obci. Brezno dlhodobe zavazky nema, co svedci o jeho dobrom hospodareni, hoci nie vsetky prijmove polozky nie z viny mesta neboli naplnene hlavne do oblasti kapitalovych prijmov. Mestske zastupitelstvo neschvalilo moj navrh na rozsirenie druhej etapy rekonstrukcie namestia, ktorou sme chceli skraslit priestor pred obchodnym domom a pred mestskym uradom so zasahom do pesich komunikacii na Ulici CSA. Treba povedat, ze Horehronske spotrebne druzstvo napriek tomu, ze je vlastnikom pozemku pri obchodnom dome, ale vzhladom na to, ze pesiu komunikaciu vyuzivaju vsetci obcania, slubilo prispiet na jej rekonstrukciu patdesiat percent nakladov pripadajucich na tento priestor. Mestske zastupitelstvo schvalilo vybudovanie vodovodu Brezno - Podkorenova, kde sice je vodovod, ktory treba opravit, najma na akumulovanie vody, lenze tuto investicnu akciu sme mali v plane rozvojovych programov mesta zo statnej dotacie. Sme totiz pred transformaciou vodarni a kanalizacii a s tymto majetkom chceme vstupit do obecnej akciovej spolocnosti.
Na rad prislo preschvalenie restrukturalizacie uverov. V roku 2001 sme od PKB dostali prislub uveru vo vyske 14 milionov korun na budovanie namestia za vyhodny urok, ktory sme prijali na rokovani s tromi bankami. Uver schvaleny v aprili na rekonstrukciu namestia a v juni na restrukturalizaciu uverov bol dohodnuty na obdobie desiatich rokov. Dexia Pariz ako hlavny spolocnik PKB navrhol a schvalil restrukturalizaciu tychto uverov na dvanast rokov. V prvom kole mestske zastupitelstvo uver neschvalilo, od inej renomovanej banky som predlozil indikativnu ponuku na desat rokov. V dalsom poslaneckom navrhu sa zrusilo rozhodnutie neprijat uver a preschvalit uver na dvanast rokov, cize 47 milionov na restrukturalizaciu uverov a 14 milionov na namestie. Pripominam, ze islo o preschvalenie doby splatenia uveru o dva roky. Toto predlzenie otvorilo mestu moznosti vacsieho investovania do rozvojovych programov, pretoze sa znizila rocna dlhova sluzba voci financujucej banke, cize ostali volne prostriedky z bezneho rozpoctu mesta. Poslanci schvalili aj vyhradu k postupu primatora, ze sa uznesenie schvaluje v case, ked uz investicna akcia bola prakticky realizovana. Ale uver na namestie mestske zastupitelstvo prerokovalo v auguste 2001 a schvalilo 29. aprila 2002.
Na zaver sme prerokuvali ziadost obyvatelov Zahradnej ulice (Rury) o opravu miestnej komunikacie polozenim asfaltoveho koberca. Informoval som, ze rekonstrukcia tejto ulice vzhladom na znacne poskodenie pocas augustovych povodni bola zahrnuta do harmonogramu nahrady skod sposobenych povodnami. Okrem toho v tejto oblasti je avizovany zosuv pody, na co budeme reagovat preskumanim a prijatim opatreni na zamedzenie skod.

Zrusia brezniansku posadku

V utorok 3. septembra sa uskutocnilo rokovanie ministra obrany Jozefa Stanka, nacelnika generalneho stabu Armady Slovenskej republiky gen. por. Milana Cerovskeho s prednostom Okresneho uradu v Brezne Ing. Jaroslavom Demianom, primatorom mesta Ing. Vladimirom Faskom a zastupcom velitela breznianskej posadky pplk. Eduardom Linderom. Stretnutie inicioval prednosta okresneho uradu vzhladom na to, ze na Slovensku do roku 2010 dojde k znizeniu vojenskych posadok zo sedemdesiatdevat na dvadsat.

Predstavitelia okresu a mesta vysvetlili dovody, ktore by mohli ovplyvnit rozhodnutie ministerstva zrusit posadku v Brezne. Jeden z nich prameni z historie, pretoze breznianska posadka ako prva vstupila do Slovenskeho narodneho povstania. Kasarne su pomerne nove, do uzivania boli dane v roku 1938. Dalsim dovodom je velka nezamestnanost v meste a v okrese, ktora sa v pripade zrusenia posadky zvysi. Uviedli aj to, ze sa tym strati cast obcanov, ktori spotrebuvaju tovar od miestnych podnikatelov, ved vojsko je urcitym sposobom jeden zo sektorov narodneho hospodarstva. Do uvahy treba brat aj ucast vojsk na spolocenskych akciach, ale najma pomoc pri mimoriadnych situaciach. Obciansko-vojenske problemy vysvetlil zastupca velitela breznianskej posadky pplk. Eduard Linder.
Napriek tomuto vsetkemu proces likvidacie Vojenskeho utvaru v Brezne z klasickych delostrelcov cez mobilizacnu zakladnu je neodvratny. Hostia zdoraznili, ze redislokacia a restrukturalizacia vojsk je pripravou na vstup do NATO. Nacelnik generalneho stabu povedal, ze posadka v Brezne by mala byt zrusena uz v roku 2003.
V stredu 4. septembra sa uskutocnilo dalsie rokovanie s veducimi pracovnikmi ministerstva obrany. Predniesli zavery komisii, ktore na ministerstve pripravili taktiku znizovania posadok, pricom ako hlavny dovod uviedli objem financnych prostriedkov na zivot ASR pri sucasnom pocte a vystroji. Armada sa ma zostihlit na necelych 30 tisic ludi s dorazom na profesionalitu.
Co s majetkom? Budovy a priestory ponuknu statnym organom, podnikatelskej sfere a v pripade ich nezaujmu obciam a mestam. Primator Brezna vyslovil ,,nadej", ze uz teraz budu objekty ponukat na vyuzitie investorom, ktori chcu otvorit vyrobne (zamestnavatelske) prevadzky.
Teda proces zostihlovania ASR je neodvratny a na sto percent sa dotkne posadky v Brezne.

31. ROCNIK STAFETOVEHO BEHU VDAKY KALINOV - BANSKA BYSTRICA V OKRESE BREZNO

h0236f.jpg (8716 bytes)

h0236e.jpg (13405 bytes)

h0236g.jpg (13563 bytes)

V stredu 4. septembra sa z prvej oslobodenej obce Kalinov na dlhu put do Banskej Bystrice vydali bezci, aby si takouto formou pripomenuli udalosti protifasistickeho odboja. V okrese Brezno ich vitali v sobotu v Telgarte, Sumiaci, Pohorelej, Helpe, Polomke, Bacuchu, kde okrem vykonania pietnych aktov hovorili so starostami a s mladezou. Podvecer dorazili do Brezna. Po polozeni vencov debatovali s primatorom a s obcanmi mesta. V nedelu rano vyprava pokracovala v behu do B. bystrice. Na ceste do Nemeckej, kde pri pamatniku vzdali uctu zenam a matkam - ucastnickam SNP, sa zastavili este v Podbrezovej, D. Lehote a v Jaseni.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT