Lydia Zajacova, dochodkyna, Podbrezova:

- Volit rozhodne pojdem, uz som dostala nalezite dokumenty potrebne k volbam. Parlamentne volby budu 20. a 21. septembra. Myslim si, ze je potrebne, aby sa kazdy obcan mohol vyjadrit tymto sposobom.

Ing. Radko Dubeci, podnikatel, Brezno:

- Pojdem volit, samozrejme. Svojim hlasom chcem prispiet k tomu, aby sme sa tu mali trosku inac, ako doteraz.. Aj ked bude tazko vyberat, uz asi viem, koho.Volby do parlamentu budu od 20. do 21. septembra. Viem, ze je to piatok a sobota.

Renata Sekacova, nezamestnana, Tisovec:

- Dvadsiateho az dvadsiateho prveho septembra budu parlamentne volby. Pojdem volit, aj viem koho. Kazdy by mal tak spravit, je to nasa povinnost.

D. Z., student, Brezno:

- Volby do Narodnej rady Slovenskej republiky budu v piatok a v sobotu, tusim 20. a 21. septembra. Idem volit, pretoze som mlady clovek a nechcem, aby o mojej buducnosti rozhodovali ludia, ktori maju charakter pokriveny komunizmom a nepozeraju sa objektivne na problemy sucasnosti.

Mariana Kovalcikova, servirka, Cierny Balog:

- Neviem presne, kedy budu. Dvadsiateho novembra? Budu to parlamentne volby. Ale volit budem, jednoznacne. Myslim si, ze je povinnostou kazdeho obcana ist volit.

Maria Hevesiova, dochodkyna, Brezno:

- Na parlamentnych volbach sa zucastnim, lebo chcem ovplyvnit dalsi vyvoj v nasej republike a nechcem, aby moj hlas prepadol tym, co doteraz vladli. Ich datum je stanoveny na 20. a 21. septembra.

Marian Kan, financny makler, Brezno:

- Samozrejme, ze pojdem volit, pretoze si myslim, ze kazdeho osud je vo vlastnych rukach a musi rozhodnut tak, ako uzna za vhodne. Kazdy by mal tymto sposobom rozhodnut, a nie nechat rozhodnut niekoho druheho. Budu to volby do statneho aparatu, ale priznam sa, ze ich termin presne neviem, 14. septembra?

Dakujem ...

Dakujem rodine Stulajterovej z Malinovskeho ulice 7, hlavne Martinke, za poskytnutie prvej pomoci mojmu synovi Mirkovi.

K. Tschampova

Usmev

je najkrajsi a sucasne najlacnejsi dar, ktory ma carovnu moc. Potesuje, povzbudzuje, zohrieva, okrieva ...
Chorych povzbudi neraz viac ako liek. Zamdlievajucich dviha, vzpruzuje. Bojazlivym a nesmelym dodava odvahu.
Odpusta previnenie, vracia lasku, zvysuje priatelstvo.
Ak sa usmejeme na vinnika namiesto hnevu a karhavych slov, usmev v nom vyvolava pocit hanby, priznanie viny a - naprava ho.
Usmev skrasluje kazdu tvar, starych robi mladsimi. Urovnava hadky a hnevy ...
Usmev je dolezity pre kazdeho. Ma velku cenu. Kym sa vieme usmievat, nevyjde z nasich ust nic, cim by sme druheho zranili, urazili, zarmutili. Usmev je vitaznou zbranou aj proti pokusitelovi.
Usmev je prejavom radosti, cistej, veselej mysle. Usmev i radost patria k svatosti. Preto sa hovori, ze smutny svaty je naozaj smutny svaty. Usmev, radost su vsak vyrazom cistej duse, zivotneho nadsenia a znamkou, ze kracame po ceste uspesneho zivota prekvitajuceho laskou.
Ak nemozeme inak, aspon tymto sposobom - usmevom - rozosievajme lasku, ktoru dnesny svet tolko potrebuje.
Usmev je ozajstny podklad, na ktorom mozeme vykonat vela dobreho. Preto si osvojme zasadu: Vzdy s usmevom! Veseleho darcu maju radi vsade a za kazdych okolnosti.

Mozno sa raz zobudia

Ziada sa mi napisat o veci, ktoru postrehlo viac ludi zijucich urcity cas v Europe a v zamori. Europa je domovom mnozstva narodov. Tieto narody na svojich uzemiach ziju tisice rokov. Amerika je casto sklonovana ako novy svet. Cize dva kontinenty s rozlicnou historiou.
Rozdiely su aj v chapani zivotneho standardu. Kto ma moc, ma aj financie a diktuje. Amerikanizacia sa prejavuje aj v takej dolezitej veci, akou je pre Europu umenie a kultura. Jednoducho, vajce chce predbehnut sliepku, ziak ucitela. Iste, vela veci si zasluzi povsimnutie, nasledovanie. V minulosti bol jediny smer vychod, teraz zapad a vzor USA. Amerikanizacia pochovava zivot v zapadnej Europe, to, co ju robilo Europou. Kedysi bolo snom prejst za ostnaty drot, za Dunaj do Viedne, teraz New York za Atlantikom. Historicky, aj z mojich skusenosti, napriek tomu, ze momentalne zijem v zamori, preferujem europsky model. Podotykam, mam to zo svojich skusenosti, nie z filmov. Aj v Kanade, kde zijem, sa stale viac hovori o negativnom posobeni amerikanizacie najma v kulture.
Nasa historia bola skutocne tazka. Preto tvrdim: Vdaka Bohu, ze sme sa dozili samostatnosti. Su to nase hory, vdaka ktorym sme tu vobec este ako narod. Hora, velakrat posledne utocisko, zachrana, koliska aj hrob. Kde je hora, je aj chlad, zima. Tam sa zakladali ohne, hriali vatry a varili, ak bolo co. Nasi predkovia takto prezili tazke casy. Pri vatrach snivali o lepsich casoch, zivote. Vatra je symbolom slobody, odporu, aj symbolom zivota. Kto sa vysmieva svojim predkom, zosmiesnuje v podstate svoju historiu. Pozna ju vobec? Aj v Amerike by bol na smiech. Ano, aj Americania sa pri hrani hymny chytaju za srdce. Skutocny svet nie je film, moda. Nechajme ich, nech sa smeju. Zapalujme symboly, vatry. Mozno sa raz zobudia.

Pavol Datko