Viera Nepsinska, pomocna sila v zdravotnictve, Brezno:
- Nieco sa zmenilo. Zrekonstruovali namestie, je pekne. Vacsinu obyvatelstva mrzi, ze tu nie je kryta plavaren. Deti si nemaju kde zaplavat, len v Krpacove a v okoli. Kupalisko by sa naozaj zislo. Inac je tu pekne, dobre sa tu byva.

Jan Chovanec, dochodca, Bacuch:
- Starosta nemal volebny program, cize nemame na zaklade coho skontrolovat, ci robil dobre alebo zle. V sucasnosti sa o post starostu uchadza viac zaujemcov. Zalezi na tom, kto aky program postavi a ake podmienky budu zhora, ci nam daju nejake peniaze. V Bacuchu treba dobudovat rozostavanu skolu, nezamestnanym ludom vytvorit pracovne prilezitosti, obecny urad by mal v tom pomoct. Vratil som sa z Alp, je tam pekne, turistika na vysokej urovni. Ked to porovnam, nase hory su krajsie, i ked nizsie, ale zaostavame za zahranicim. Jednoznacne treba, aby stat urobil komunikacie, ak tak nespravi, sme strateni a na Horehroni vela nebude. V Bacuchu mame Pramen Bozeny Nemcovej, cize treba sa orientovat na turistiku a vyjst v ustrety malym podnikatelom. Nikto nam neda nic zadarmo, musime si tvrdo odpracovat, aby sme sa mali dobre.

Maria Kaderiakova, dochodkyna, Valaska:
- Vo Valaskej sa toho vela neurobilo, nic za tie styri roky nepribudlo, aspon ja som nieco take nepostrehla. Myslim si, ze museli splacat velke dlhy, cize vsetky peniaze isli na to. Treba toho velmi vela, okolo cesty nie su chodniky, mensie dediny maju krajsie namestie ako Valaska, chyba zelen.

Maria Minarova, veduca predajne, Brezno:
- V Brezne sa vela nerobi, az na namestie, je pekne, ale rekonstrukcia trvala pomerne dlho. Asi vsetci sme boli rozculeni, chodit po meste bolo utrpenim. Myslim si, ze by bolo potrebne urobit nieco pre mladych a presunut autobusove nastupiste. Dufam, ze zmeny prinesu mestu nieco lepsie.

Milan Kovacik, elektrikar, Cierny Balog:
- V podstate sme s pracou nasej starostky spokojni. Snazila sa urobit co najviac, ale neda sa to vsetko za prve styri roky. Snad dalej to bude lepsie, ak este ostane.

Katarina Semanova, nezamestnana, Zavadka nad Hronom:
- Paci sa mi, ze dokoncuju plavaren, ktora na Horehroni velmi chybala. Trosku skrasluju aj okolie, vybudovalo sa velmi pekne vzdelavacie centrum v spolupraci s nemeckou spolocnostou. Dufam, ze v buducnosti sa to este zlepsi. Chyba nam viac kultury, v Zavadke nefunguje kino a je velmi malo kulturnych podujati hlavne pre mladych, nemaju sa kde stretavat. Financii je malo, takze treba uznat, ze sa to velmi neda.

(ng, ma)

Slusnost na ruby

Je zarazajuce, ako arogantne a neslusne sa k cestujucim, ktori si za cestu riadne a nie malo zaplatili, vedia spravat niektori vodici SAD BBDS, a. s., OZ Brezno.
Konkretne, ked som vodica linky 603501/45 Brezno - Bratislava, s odchodom z Brezna 6. oktobra o 7.30 (F. Stulajtera) na zastavke v Nitre po dvoch hodinach cesty poziadal o chvilu zhovenia, ze musim ist aj s dcerou na WC, reakcia - Ako si to ja predstavujem, on ma odchod o 10.10 hodine (bolo 10.06) a hotovo. Na WC sme bezali tam aj spat. Vrcholom bolo, ze ,,pan" vodic sa uz zo zastavky, ked nas videl bezat, pohynal. To je zarazajuci priklad vulgarnosti a neucty k cestujucim.
Vodici, ktori vozia ludi a nie dobytok, maju v talone aj dalsie speciality. Napriklad, ked platite v mestskej doprave drobnymi mincami. Jednej znamej sofer na linke z Mazornikova povedal, ze to bolo naposledy, co od nej berie drobne. A keby tak skusilo zaplatit dieta, jednoducho ho do autobusu nezoberie?!
Myslim, ze vedenie dopravnej spolocnosti by malo zacat spolupracovat so psychologom a aspon sa pokusit naucit niektorych notorickych chrapunov slusnemu spravaniu k zakaznikovi, lebo nicia meno aj tych slusnych soferov. A ak tito vodici nie su schopni pochopit, o com je kulturne cestovanie, nech vozia dobytok, ten sa bohuzial (alebo chvalabohu?) nebude stazovat.

Ladislav Siman

 Dna 28. septembra sme sa aj so synom zucastnili na stretnuti rodu Kovacikovcov, ktore sa uz po druhykrat konalo v Ciernom Balogu, kde jeho organizatori sprijemnili 129 clenom tejto velkej rodiny jednu krasnu sobotu.
Ci uz na Ciernohronskej zeleznicke, kde nas po ceste sprevadzala ludova hudba, pri ktorej si vsetci spolocne zaspievali, alebo tiez v  restauracii, kde nas cakalo prijemne posedenie a bohate obcerstvenie, pocas ktoreho nam znovu vyhravala ludova hudba do tanca, na pocuvanie, ale i osobne kazdemu na zelanie. V priebehu posedenia nas oboznamili o rode Kovacikovcov, ktory je rozvetveny po celom Slovensku a dokazom toho bolo, ze sme sa zucastnili zo sestnastich okresov Slovenska.
Je to naozaj hodne podakovania, ze sa zrodila taka krasna myslienka spojit nas vsetkych ako jednu rodinu. A preto by sme chceli vrelo podakovat celemu organizacnemu vyboru a najma Rudolfovi Kovacikovi, ing. Milanovi Kovacikovi a tiez starostke Mgr. Tatiane Stulrajterovej. Prajeme im vela zdravia a uspechov v praci, aby Ciernohronska zeleznicka pokracovala vo vystavbe, aby vela turistov navstivilo krasnu dedinku Cierny Balog, kde su mozno naozaj zakotvene korene Kovacikovcov.

Manzelia Viliam a Anna Kovacikovci

Maju pravo vzdelavat sa v rodnej obci

V poslednom case sa v mediach i medzi ludmi vela hovori o skolstve, o vychove a vzdelavani deti. Deti su nasou zakladnou investiciou do buducna. Nevyberaju si, kde a akym rodicom sa narodia. Je na nas dospelych, aby sme im zabezpecili vsetko pre ich rast a vyvin. Na Slovensku su velke mesta, ale i male dedinky. Vo velkych mestach maju deti vela moznosti venovat sa svojej zalube. Na druhej strane zivot v meste ma i vela negativ. Mozno prave tieto negativa, ktore uz snad netreba ani menovat, motivovali mnohe mlade rodiny, aby ostali zit na vidieku.
A tak mame na Slovensku i skoly s velmi nizkym poctom ziakov – malotriedne skoly. Ziaci sa v nich ucia vacsinou v triedach so spojenymi rocnikmi, napriklad 2. - 4. rocnik, 1.
- 3. rocnik. Praca vyucujucich so ziakmi je preto velmi narocna. Jednou z takychto skol je i Malotriedna skola v Bacuchu. Prave tu sa v stredu 25. septembra zisli pedagogovia zo vsetkych malotriednych skol v okrese Brezno. Stretnutie sa uskutocnilo v ramci klubu malotriednych skol, ktory aktivne pracuje uz niekolko rokov.
Nase stretnutia davno nemaju formalny raz. Septembrove stretnutie sa uz tradicne kona vzdy v inej malotriednej skole. Je spojene s navstevou obce. Neverili by ste, ale v kazdej dedinke je nieco, co stoji za pozornost. Bacuch sa moze pochvalit vyvierajucim mineralnym pramenom pomenovanym po spisovatelke Bozene Nemcovej. Skor, ako sme tento pramen navstivili, konala sa v priestoroch skoly pracovna schodza.
Vsetky malotriedne skoly presli pod noveho zamestnavatela – obecny urad vo svojej obci. Hovorili sme o prvych pozitivach i negativach tychto zmien. Starosta Bacucha J. Turosik porozpraval o historii obce, o sucasnom diani i o planoch do buducnosti. Zdoraznil potrebu existencie skoly v obci. Hovorili sme aj o ziskavani financnych prostriedkov prostrednictvom pisania projektov. Po prehliadke skoly a kratkom pohosteni sme sa vydali na turisticky pochod. Pramenista bacusska voda nas obcerstvila a ani dazdive pocasie nas neodradilo od dalsieho pochodu smerom na Tajch a odtial k novovybudovanemu pristresku s ohniskom. Ucitelky su zvyknute celit mnohym problemom, a tak sme clup sem – clup tam prisli az do skoly.
Pri teplom caji sme sa dohodli na buducom stretnuti a rozisli sa kazda k svojej hrstke deti, ktore maju pravo vzdelavat sa v rodnej obci. Budeme sa vsemozne snazit udrzat chod malotriednych skol i v sucasnych nelahkych ekonomickych podmienkach. Ved i nas ucitel J. A. Komensky povedal: “Ucitel je ako svieca, ktora rozdavajuc svetlo inym, spaluje sama seba.”

Monika Brozmanova

Rok co rok sa opakujuce socialisticke ponimanie tohto mesiaca slovenskymi sudruhmi, ktori horia od stastia. Vyznam pre vyvolenu vrstvu, tak ako za starych, vraj krasnych cias. Ti ostatni, ktori sa k starobe blizia milovymi krokmi a nemaju spravnu farbu a spravnu lojalnost, su pre slovensku spolocnost nepotrebni, dennodenne zo spolocnosti vyradovani, zosmiesnovani, zastrasovani, preverovani. Vy obcania, ktori sa nahodou dozivate viac ako patdesiatky, nedufajte, ze sa toho uctiveho mesiaca dozijete. A o to tu ide! Dodnes mi na tuto uvahu nedal nikto presvedcivu odpoved, ze to tak nie je. Ani mi ju neda, lebo na Slovensku v skutocnosti tomu tak je.

Milan Kovacik