,,Kompetencie mame,
financie nie" |
Po prebrati kompetencii a majetku zakladnych a materskych
skol do majetku mesta prehliadka technickeho stavu budov ukazala, ze na opravu a obnovu
budov a zariadeni treba priblizne 50 milionov korun. Prve vydatne dazde v juli a v auguste
nechali za sebou poskodene strechy a zatecene skolske priestory. Na tento stav
predstavitelia mesta upozornili kompetentne organy, t. j. ministerstva financii, skolstva,
krajsky urad a VUC presne v zmysle odporucenia jednotlivych organov. Vysledok bol vsak
taky, ze financne prostriedky na opravu nie su.
Do tejto kategorie rokovani treba zaradit aj osobnu navstevu primatora u ministra
skolstva, ktora taktiez vysla naprazdno. Kedze primator nevidel dalsie vychodisko, obratil
sa listom opat na ministerstvo skolstva so ziadostou zabezpecit financne prostriedky na
odstranenie havarijneho stavu zakladnej umeleckej skoly (poskodenie strechy, zatecenie
priestorov) a Zakladnej skoly na Pionierskej 2, t. j. opravu strechy a napojenie skoly na
teplovodny kanal. Tretieho oktobra prisla odpoved, z ktorej citujeme vetu: ,,Aj ked
situacia, v ktorej sa obidve skoly nachadzaju, je vazna, nie je v kompetencii Ministerstva
skolstva SR ju riesit." Podla listu ministra ziadost odstupili na vybavenie
Ministerstvu financii SR.
Co na to hovori primator Ing. Vladimir Fasko? ,,Ano, kompetencie mame, ale financne
prostriedky na opravu, udrzbu, obnovu zial nie. Su v nedohladne. Preto aj touto formou
prosim riaditelov skol, rodicov o strpenie pri zabezpecovani opravy havarijnych stavov v
skolach. Mozno, ze si niekto kladie otazku (aj niektori poslanci mestskeho
zastupitelstva), ze sme nemali robit rekonstrukciu namestia, ale likvidovat dlzoby skol a
zdravotnictva. Zial, rozpoctove pravidla platne pre samospravu su take, ze samosprava moze
investovat len do majetku vo vlastnictve obce ci mesta a na druhej strane skraslene
namestie, ktore ma minimalne z osemdesiatich percent priaznivu odozvu, prilaka
navstevnikov do mesta. Radi sa s nim pochvalia v inych mestach a je prirodzene, ze prilaka
aj turistov."
(sk)
|
V ramci prveho rocnika festivalu Strieborny Hron v zasadacke
okresneho uradu v pondelok 7. oktobra pedagogovia a maticiari besedovali s Bozenou
Bobakovou, spisovatelkou z Myta pod Dumbierom (na snimke Viktora Sajgalika). Strieborny
Hron pokracoval v piatok otvorenim vystavy sutaznych vytvarnych prac deti a mladeze okresu
Minulost a pritomnost Horehronia ocami deti, ktora v Horehronskom muzeu potrva do konca
mesiaca. Podujatie pokracuje 17. oktobra odbornym seminarom Literarna historia nasho
regionu a vyvrcholi 22. oktobra slavnostnym ocenovanim vitazov Strieborneho Hrona v
literarnej a umeleckej tvorbe. |
Citatelska sutaz k 10. narodeninam Horehronia
17.
Hlboke lesy na Horehroni dobyvali taziari rud zlata, striebra, medi a zeleza.
Taziari, postupujuci od liptovskej strany z Boce sa dostavali do uzlabiny bacusskeho
potoka - na Hutky, kde pravdepodobne v roku 1274 vznikla osada Wazych (Bacuch).
V roku 1858 Banska komora predlozila ziadost na vystavbu klausse (priehrady) v
Bacuchu a v Kamenistej. V roku 1860 Lesny urad v Brezne vypracoval rozpocty a stavebne
plany na vystavbu hate v udoli Bacucha. Okrem ineho sa v nich uvadza: ,,Zo spravy LUBr
92/1860 a z protokolu z 31. 5. 1860 vyplyva, ze vystavba Bacusskej hate je nevyhnutne
nutna na splavovanie dreva pre ucely manipulacie, najma pre zelezne hamre (zeleziarne),
ale aj pre vlastne manipulacne potreby, plavenie dreva i predaj sukromnikom. Slubuju
vyznamne zvysenie vynosu z lesa jednak usporou dopravnych nakladov (rocne 35 000 - 40 000
siah dreva, ktore sa pri nedostatku vody nemoze plavit, ale dopravovat po osi - kolko
siah, tolko guldenov), ako aj zabezpecenim plavenia stavebneho dreva po Hrone - pre
udrzanie a rozsirenie i momentalne velkeho a vyhodneho obchodu so stavebnym a uzitkovym
drevom. Bez tejto hate by nebolo mozne docielit pokrok v lesnom hospodarstve a zvysenie
vynosov, ktorych su tunajsie lesy schopne a je to aj velmi ziaduce (4000 - 6000 siah sa
bez Bacucha neda docielit ...). Teraz sa plavi len pri stupajucej, casto skodlivej vysokej
vode za velmi kratky cas, nehladiac na to, ze ucinkom projektovanej hate sa zlepsi
plavenie stavebneho dreva aj v obvode lesnych uradov v B. Bystrici, Zvolene, B. Stiavnici.
Riaditelstvo ziada teda o laskave povolenie vystavby hate v Bacuchu s preliminovanym
rozpoctom 12 770 guldenov, a to o to naliehavejsie, ze tieto naklady sa uvedenymi usporami
za par rokov vratia." Bacussky tajch dokoncili v roku 1896.
V roku 1998 zacala maticna mlad v ramci Ekotabora cistit naplavnu cast tajchu pre
spristupnenie mechanizmov na statiku a geologicke prace, ktore su nevyhnutne na pripravu
projektov a stavebne povolenie. Rekonstrukcia tejto technicko-kulturnej pamiatky je
sucastou rozvojovych programov obce.
Mladi
bitkari
Pat minut pred desiatou vecer 27. septembra telefonoval muz, ze jeho brata A. B.
napadla a zbila skupina mladikov. Hliadka cestou k ich domu na Kiepku spozorovala mladych
muzov utekajucich smerom do mesta. Po identifikacii R. K., M. T., M. T., S. U., M. S., O.
K. a V. R. z Brezna sa ukazalo, ze bitku maju na svedomi, preto ich predviedli na obvodne
oddelenie Policajneho zboru.
Prichyteni pri cine
Tesne pred pol dvanastou predpoludnim 27. septembra tiesnovym volanim privolali
hiadku do potravin Duraj na namesti, kde J. M. zo Sumiaca ukradol tovar za 82,10 koruny.
Podobne sa stalo 1. oktobra o pol jedenastej, kedy tu kradla M. P. z Brezna, jej lup bol
za 65,80 koruny. Tretieho oktobra pred pol desiatou v Bille prichytili zlodejku J. B. z
Brezna, ktora zabudla zaplatit za nakup v hodnote 69,90 koruny. Ani jedneho z dlhoprstych
blokova pokuta neminula.
Kruty zart
O pol dvanastej predpoludnim 30. septembra telefonoval nestastny majitel bicykla, o
ktory ho obrali pred Metalic barom. Hliadka ,,pachatela" J. B. z Brezna aj s bicyklom
chytila. Uviedol, ze si chcel urobit ,,srandu". Zart, nezart, bicykel zmizol, a tak
celu zalezitost vyriesili blokovou pokutou.
Pachatela nenasli
Kradez bicykla spred Polovnickej krcmy na Razusovej ulici oznamili 5. oktobra
dvadsatpat minut po polnoci. Hliadka prehladala prilahle ulice, ale po zlodejovi ani po
bicykli nebolo stopy. Majitelke E. P. odporucili kradez ohlasit Policajnemu zboru.
Zadrzali hladaneho muza
Tesne pred tristvrte na jedenast predpoludnim 5. oktobra na zaklade oznamenia
zadrzali M. R. z Nemeckej, po ktorom bolo vyhlasene patranie. Hladaneho muza predviedli na
obvodne oddelenie Policajneho zboru.
(mp) |