15. OKTOBER  2002 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

,,Kompetencie mame, financie nie"

Po prebrati kompetencii a majetku zakladnych a materskych skol do majetku mesta prehliadka technickeho stavu budov ukazala, ze na opravu a obnovu budov a zariadeni treba priblizne 50 milionov korun. Prve vydatne dazde v juli a v auguste nechali za sebou poskodene strechy a zatecene skolske priestory. Na tento stav predstavitelia mesta upozornili kompetentne organy, t. j. ministerstva financii, skolstva, krajsky urad a VUC presne v zmysle odporucenia jednotlivych organov. Vysledok bol vsak taky, ze financne prostriedky na opravu nie su.
Do tejto kategorie rokovani treba zaradit aj osobnu navstevu primatora u ministra skolstva, ktora taktiez vysla naprazdno. Kedze primator nevidel dalsie vychodisko, obratil sa listom opat na ministerstvo skolstva so ziadostou zabezpecit financne prostriedky na odstranenie havarijneho stavu zakladnej umeleckej skoly (poskodenie strechy, zatecenie priestorov) a Zakladnej skoly na Pionierskej 2, t. j. opravu strechy a napojenie skoly na teplovodny kanal. Tretieho oktobra prisla odpoved, z ktorej citujeme vetu: ,,Aj ked situacia, v ktorej sa obidve skoly nachadzaju, je vazna, nie je v kompetencii Ministerstva skolstva SR ju riesit." Podla listu ministra ziadost odstupili na vybavenie Ministerstvu financii SR.
Co na to hovori primator Ing. Vladimir Fasko? ,,Ano, kompetencie mame, ale financne prostriedky na opravu, udrzbu, obnovu zial nie. Su v nedohladne. Preto aj touto formou prosim riaditelov skol, rodicov o strpenie pri zabezpecovani opravy havarijnych stavov v skolach. Mozno, ze si niekto kladie otazku (aj niektori poslanci mestskeho zastupitelstva), ze sme nemali robit rekonstrukciu namestia, ale likvidovat dlzoby skol a zdravotnictva. Zial, rozpoctove pravidla platne pre samospravu su take, ze samosprava moze investovat len do majetku vo vlastnictve obce ci mesta a na druhej strane skraslene namestie, ktore ma minimalne z osemdesiatich percent priaznivu odozvu, prilaka navstevnikov do mesta. Radi sa s nim pochvalia v inych mestach a je prirodzene, ze prilaka aj turistov."

(sk)

h0241b.jpg (11174 bytes) V ramci prveho rocnika festivalu Strieborny Hron v zasadacke okresneho uradu v pondelok 7. oktobra pedagogovia a maticiari besedovali s Bozenou Bobakovou, spisovatelkou z Myta pod Dumbierom (na snimke Viktora Sajgalika). Strieborny Hron pokracoval v piatok otvorenim vystavy sutaznych vytvarnych prac deti a mladeze okresu Minulost a pritomnost Horehronia ocami deti, ktora v Horehronskom muzeu potrva do konca mesiaca. Podujatie pokracuje 17. oktobra odbornym seminarom Literarna historia nasho regionu a vyvrcholi 22. oktobra slavnostnym ocenovanim vitazov Strieborneho Hrona v literarnej a umeleckej tvorbe.

 

Citatelska sutaz k 10. narodeninam Horehronia

17.
Hlboke lesy na Horehroni dobyvali taziari rud zlata, striebra, medi a zeleza. Taziari, postupujuci od liptovskej strany z Boce sa dostavali do uzlabiny bacusskeho potoka - na Hutky, kde pravdepodobne v roku 1274 vznikla osada Wazych (Bacuch).
V roku 1858 Banska komora predlozila ziadost na vystavbu klausse (priehrady) v Bacuchu a v Kamenistej. V roku 1860 Lesny urad v Brezne vypracoval rozpocty a stavebne plany na vystavbu hate v udoli Bacucha. Okrem ineho sa v nich uvadza: ,,Zo spravy LUBr 92/1860 a z protokolu z 31. 5. 1860 vyplyva, ze vystavba Bacusskej hate je nevyhnutne nutna na splavovanie dreva pre ucely manipulacie, najma pre zelezne hamre (zeleziarne), ale aj pre vlastne manipulacne potreby, plavenie dreva i predaj sukromnikom. Slubuju vyznamne zvysenie vynosu z lesa jednak usporou dopravnych nakladov (rocne 35 000 - 40 000 siah dreva, ktore sa pri nedostatku vody nemoze plavit, ale dopravovat po osi - kolko siah, tolko guldenov), ako aj zabezpecenim plavenia stavebneho dreva po Hrone - pre udrzanie a rozsirenie i momentalne velkeho a vyhodneho obchodu so stavebnym a uzitkovym drevom. Bez tejto hate by nebolo mozne docielit pokrok v lesnom hospodarstve a zvysenie vynosov, ktorych su tunajsie lesy schopne a je to aj velmi ziaduce (4000 - 6000 siah sa bez Bacucha neda docielit ...). Teraz sa plavi len pri stupajucej, casto skodlivej vysokej vode za velmi kratky cas, nehladiac na to, ze ucinkom projektovanej hate sa zlepsi plavenie stavebneho dreva aj v obvode lesnych uradov v B. Bystrici, Zvolene, B. Stiavnici. Riaditelstvo ziada teda o laskave povolenie vystavby hate v Bacuchu s preliminovanym rozpoctom 12 770 guldenov, a to o to naliehavejsie, ze tieto naklady sa uvedenymi usporami za par rokov vratia." Bacussky tajch dokoncili v roku 1896.
V roku 1998 zacala maticna mlad v ramci Ekotabora cistit naplavnu cast tajchu pre spristupnenie mechanizmov na statiku a geologicke prace, ktore su nevyhnutne na pripravu projektov a stavebne povolenie. Rekonstrukcia tejto technicko-kulturnej pamiatky je sucastou rozvojovych programov obce.

 

Policia1.jpg (9101 bytes)Mladi bitkari
Pat minut pred desiatou vecer 27. septembra telefonoval muz, ze jeho brata A. B. napadla a zbila skupina mladikov. Hliadka cestou k ich domu na Kiepku spozorovala mladych muzov utekajucich smerom do mesta. Po identifikacii R. K., M. T., M. T., S. U., M. S., O. K. a V. R. z Brezna sa ukazalo, ze bitku maju na svedomi, preto ich predviedli na obvodne oddelenie Policajneho zboru.

Prichyteni pri cine
Tesne pred pol dvanastou predpoludnim 27. septembra tiesnovym volanim privolali hiadku do potravin Duraj na namesti, kde J. M. zo Sumiaca ukradol tovar za 82,10 koruny. Podobne sa stalo 1. oktobra o pol jedenastej, kedy tu kradla M. P. z Brezna, jej lup bol za 65,80 koruny. Tretieho oktobra pred pol desiatou v Bille prichytili zlodejku J. B. z Brezna, ktora zabudla zaplatit za nakup v hodnote 69,90 koruny. Ani jedneho z dlhoprstych blokova pokuta neminula.

Kruty zart
O pol dvanastej predpoludnim 30. septembra telefonoval nestastny majitel bicykla, o ktory ho obrali pred Metalic barom. Hliadka ,,pachatela" J. B. z Brezna aj s bicyklom chytila. Uviedol, ze si chcel urobit ,,srandu". Zart, nezart, bicykel zmizol, a tak celu zalezitost vyriesili blokovou pokutou.

Pachatela nenasli
Kradez bicykla spred Polovnickej krcmy na Razusovej ulici oznamili 5. oktobra dvadsatpat minut po polnoci. Hliadka prehladala prilahle ulice, ale po zlodejovi ani po bicykli nebolo stopy. Majitelke E. P. odporucili kradez ohlasit Policajnemu zboru.

Zadrzali hladaneho muza
Tesne pred tristvrte na jedenast predpoludnim 5. oktobra na zaklade oznamenia zadrzali M. R. z Nemeckej, po ktorom bolo vyhlasene patranie. Hladaneho muza predviedli na obvodne oddelenie Policajneho zboru.

(mp)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT