Krajansky folklorny subor Nadeje, ktory zalozili v Parizi pred patdesiatimi rokmi mladi ludia povodom z Ciech a zo Slovenska, je breznianskej kulturnej verejnosti znamy uz mnoho rokov. Hoci sa s tymto suborom divaci pravidelne stretavaju najma od roku 1992 na galaprogramoch Francuzskych dni v Brezne, na Horehronie zavital uz ovela skor.
V roku 1978 zacala intenzivna spolupraca s folklornym suborom Mostar v Brezne, ked jeho umelecky veduci Augustin Nikel vytvoril pre Nadeje prvu tanecnu choreografiu. Neskor v umeleckej spolupraci pokracovali aj dalsi choreografi, napr. Milos Pokorny, Lubo Medved a Peter Auxt. Vysledkom tychto kontaktov sa stali choreografie z Gemera, Horehronia ci Cierneho Balogu, ktore su dnes v repertoari Nadeji a ktore sa vzdy stretavaju s ohlasom divakov nielen vo Francuzsku, ale aj v inych krajinach Europy. V tomto roku teda vyvrcholila dvadsatstyrirocna plodna spolupraca oboch suborov naplnena nielen mnohymi pracovnymi stretnutiami, ale aj novymi priatelskymi kontaktami. V lete prijal Mostar pozvanie veduceho Nadeji Daniela Compagnona do zaujimavych medzinarodnych projektov v Roznove pod Radhostem, v Brezne a 16. novembra pozvanie na ucinkovanie v slavnostnom galaprograme v Parizi. Scenaristom a reziserom programu, ktory sa uskutocnil v spolocenskej sale v Parizi - Bagneux, bol Daniel Compagnon a predstavilo sa v nom dovedna osemdesiatpat ucinkujucich. Organizatorom jubilejneho vecera bola popri Danielovi Compagnonovi aj Asociacia rodakov z Ciech a Slovenska a treba skonstatovat, ze mali vskutku nelahku ulohu. Museli nielen financne zabezpecit s pomoou sponzorov a grantov dopravu, stravu i ubytovanie pre vyse tridsat ucinkujucich zo Slovenska, ale zvladnut aj vsetky detaily pri priprave svojich tanecnych a solovych cisiel, v ktorych ucinkovali jednak dnes uz neaktivni, prvi clenovia suboru a jednak byvali clenovia zijuci mimo Francuzska.
Zo Slovenska a z Moravy prisli do Pariza tie subory a osobnosti folklorneho diania, ktore sa pocas existencie Nadeji vyznamne podielali na vzajomnej cinorodej spolupraci. Folklorny subor Chemlon Humenne so svojou ludovou hudbou a muzskou spevackou skupinou sprevadzal tanecnikov Nadeji pri uvadzani vsetkych slovenskych tancov, moravske a ceske tance sprevadzala ludova hudba Jiriho Nechanickeho zo Vsetina. Popri tanecnych a solovych cislach Nadeji vystupili so spevackymi cislami napr. zenska skupina z Margecian a Stefan Sadovsky z Trencina. Vo finale programu sa prezentoval aj folklorny subor Mostar z Brezna s horehronskymi travnicami v podani Stely Ihringovej a tancom z Horehronia v prevedeni siestich byvalych clenov. Zaver patril samozrejme Nadejam a sviznemu Gemerskemu tancu autora Gusta Nikla.
Zaverecne slovo si vzal po pridavku a dlhotrvajucom aplauze styroch stovak divakov Daniel Compagnon. Odovzdal dakovne diplomy tym, ktori sa najviac zasluzili o to, ze Nadeje sa za patdesiat rokov cinnosti stali dostojnym siritelom folklornych tradicii a zvykov medzi slovenskymi i ceskymi rodakmi zijucimi vo Francuzsku a takto podporovali rozvoj ceskej, moravskej i slovenskej kultury v krajine, ktora sa stala ich novym domovom. Po jeho slovach prisli na rad gratulacie hosti a potom uz neformalne, mimo javiska to, co spaja vsetkych folkloristov - ludove piesne. No a celkom na rozlucku vzajomne podakovanie za krasne prezity, nezabudnutelny vecer, spojeny s pocitom nadeje na dalsie splocne stretnutia v kruhu priatelov.

(si)

Citatelska sutaz k 10. narodeninam Horehronia

23.

Kazdy rok 8. jula mnohi Osrblania pri silnejsej burke a narazoch vetra s obavou a strachom ocakavaju jej nasledky a velmi si zelaju, aby to nebolo take strasne, ako pred siestimi rokmi.
Dna 8. jula o tristvrte na sedem vecer bolo vidiet, ze od Troch Vod sa pomerne velkou rychlostou blizia nizke cierne mraky. Za dve - tri minuty sa mraky prihnali nad Osrblie spolu s velkym vetrom a krupobitim, krupy dosahovali velkost okolo troch centimetrov. V tom momente nebolo nic vidiet, nastalo nahle zatmenie a pocut bolo iba narazy vetra, velky suchot a hluk padajucich krup narazajucich do okennych tabul. Asi po desiatich minutach zostala na cas obloha jasna a bolo vidiet duhu. Az vtedy mohli ludia vyjst z domov a pozriet sa na dokonane dielo. Naskytol sa im hrozny pohlad na okolite lesy, ktore v smere vetra cele polahli, stromy aj s korennmi boli vytrhane alebo dolamane. Kazdy si zacal prezerat svoj majetok a zistovat skody, ktore napachal zivel.
V roku 1998 na Stompovej skale - na mieste viditelnom z celej obce - postavili dreveny kriz, ktory bude cniet nad Osrblim ako memento i symbol ochrany pred podobnym zivlom. Pod krizom je v skale zabetonovana tabula s napisom.