28. JANUAR  2003 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

V ostatnych tyzdnoch vladne premenlive pocasie, snezi, primrzne a je poladovica, o chvilu sa otepli, prsi a je clapkanica. Chudaci vodici, chodci, ale aj ti, ktori sa musia starat o cesty a chodniky. Odpratavanie snehu ci ladu z chodnikov nie je vsade rovnake. Nebezpecenstvo padu vsak hrozi kazdemu bez rozdielu, ci sa o cistenie chodnika stara sukromna osoba, firma alebo mesto ci obec. Situaciu v uliciach Brezna sme mapovali aj v nasej ankete:


S anketovym mikrofonom


o cisteni chodnikov

Jarmila Rogozanova, dochodkyna, Brezno:
- Byvame pri Bille, kde na nas vzdy zabudnu, chodniky pieskom neposypu. Ale mame jedneho suseda, ktory sa o nas chodnik pred cinziakom stara. Viete, chodim s palickou, takze musim byt opatrna. Do mesta idem malokedy, tak raz do tyzdna, musim davat pozor a vyhladavat ciste chodniky. Ked je odmak, je to v poriadku, ale ked primrzne, je to zle, pretoze neposypaju. Vela zavisi aj od financnych moznosti technickych sluzieb, nemozu udrziavat vsetky chodniky. Mame pre to pochopenie a clovek si musi davat vacsi pozor.

Monika Sluchova, prevadzkarka, Brezno:
- Nie je to dobre. Vsimla som si, ze odpratane maju len pred niektorymi obchodmi, inac je to katastrofa. Mesto ma strasne chodniky, je to na zabitie. Ked vidim starych ludi, ako cupkaju, lutujem ich. Podobne je to aj na sidlisku, kde je este problem s parkujucimi autami, ktore prekazaju cestarom.

Lubica Sujova-Pumelova, nezamestnana, Brezno:
- Vsetko je to v pohode, dost dbaju o chodniky a o cesty. U nas na Hliniku, ked pripadne sneh, hned pluhuju.

Pavol Keller, robotnik, Horna Lehota:
- Vidim, ze o cesty sa staraju, aj o chodniky, pred predajnami je sneh vacsinou odpratany. U nas v Hornej Lehote cestari pravidelne pluhuju i posypaju a pred domom si musime urobit poriadok sami.

Marta Rafajova, invalidna dochodkyna, Brezno:
- Mesto je upravene, ale Kiepka, kde byvam, vobec nie. Este hore ako.tak, ale dole vobec.

I. H., pedagog, Brezno:
- Krculova ulica c. 32, 34, 36 ma vzdy krasne vycistene chodniky. Rodiny do 9. hodiny patricneho dna chodnik vycistia podla rozpisu predsedu predstavenstva. Zial, prave v meste nie vsetky institucie maju vycistene chodniky.

Alzbeta Hraskova, skladnicka, Brezno:
- V meste je to v poriadku, ale u nas na Zeleznicnej ulici je to horsie. Cesty i chodniky za stanicou su neodpratane.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Zahrajme si spolu divadielko

Prva tohtorocna ,,ellisacka" akcia nas prilakala svojim nazvom: Zahrajme si spolu divadielko. Do sameho zaciatku sme netusili, co sa skryva za tymito slovami.
Miriam, ktora je srdcom kazdeho napadu, spolu s ucitelkou A. Zakalickou utulne pripravili IV. B. triedu. So svojimi ratolestami sme si posadali do kruhu na velky koberec a mohlo sa zacat. Po kratuckom zoznameni, ktore je pre postihnutych velmi dolezite, vykuzlili z krabice babku - Kubka, ktory prisiel medzi nas hladat kamaratov. Vsetci spolocne sme mu na tejto ceste pomahali rozlicnymi sposobmi. Boli v nich domyselne ukryte dychove a pohybove cvicenia - take nevyhnutne pre nase deti. Prestavky sprijemnila svojou hrou na flaute desatrocna Mirka. Neskor este pribudla babka Katka, aby Kubkovi nebolo smutno. Vdaka najmladsiemu stvorrocnemu Mirkovi, ktory srdecne vyobjimal kazdeho, kto si ho vsimol, sme sa citili ako rodina. Niektori z nas sa dlhsie nevideli, preto sme stravili este par peknych chvil rozhovormi, radami a povzbudeniami.
Uz teraz sa tesime na dalsiu akciu, ktora bude 21. februara. Pridte medzi nas a uvidite, ze radovat sa da aj z uplne nepatrnych malickosti.

Z. Heskova,
clenka OZ ELLIS

Slovenska zvrchovana realita

Obcan obycajny! Koho tu uz len zaujima tvoj osud! Odpracoval si si roky, akesi hodnoty aj vytvoril, koho uz to len v tejto samostatnosti trapi? Tato zvrchovanost pod Tatrami a jej nezmyselne zakony, novely, state aj podstate z teba urobili subjektivny priznak. Tien, ktory strasi nasu spolocnost. Chces sa zamestnat a pribudli ti neuprosne roky, nepochodis, lebo ti pribudli roky! Chces zit ako clovek, nepochodis, lebo ti pribudla dozivotna pecat ,,subjektivity". Ale nezufaj, svitla nadej aj pre teba. S listkom z uradu prace sa veru nachodis. Celou samostatnostou ci Banskobystrickym samospravnym krajom, Breznianskym okresom, po horehronskom regione celom. Zbytocne budu vsak tvoje kroky, bo vinou ,,tvojou" pribudli ti roky! Zbytocna aj tvoja cesta po uradoch nasho mesta. Obcan obycajny! Koho tu uz len zaujimaju tvoje prava! Ty mas predsa len povinnosti!

Milan Kovacik

Oslobodenie obce Bacuch – 29. januar 1945

V tychto dnoch si pripominame 58. vyrocie oslobodenia obci na Horehroni na sklonku 2. svetovej vojny. Cele Horehronie bolo zapojene do SNP, ktore vytvorilo slavnu revolucnu tradiciu slovenskych dejin. Nikdy predtym nebojoval slovensky lud v takom velkom pocte asi 60 tisic vojakov a 20 tisic partizanov.
Aj muzi Bacucha sa hlasili k partizanskym jednotkam Jegorova, Secanskeho a Bielika. Uz 10. augusta vstupila skupina mladych muzov medzi partizanov brigady Janosik. Do 26. augusta ich bolo 43 mladsich i starsich. Patria k nim aj tri dievcata vo veku 16-19 rokov, ktore im do hor donasali spravy o pohybe nemeckych vojakov v dedine.
Pod vedenim Jozefa Tokara, nadporucika letectva v zalohe, bol v obci 30. augusta 1944 vytvoreny Revolucny miestny narodny vybor, ktory tvorilo desat schopnych starsich obcanov. Ten riadil vsetky akcie v obci. Muzi do 45 rokov odisli bud k vojenskym posadkam a nevojaci k partizanom. Cez obec prechadzalo mnoho slovenskych vojakov z vychodneho frontu a obcania im pomahali s ubytovanim, oblecenim a stravou.
Dna 5. septembra sa uskutocnil v Telgarte boj povstalcov proti ustupujucim nemeckym vojakom. Zucastnila sa na nom aj Bielikova skupina, v ktorej bolo aj strnast obcanov Bacucha. Dvaja z nich, Frantisek Caban a Jozef Babol, tam polozili svoje zivoty. Nemci podpalili obec a vyhorelo okolo 260 domov, pri haseni poziaru pomahali aj obcania Bacucha, ktorych tam doviezlo so striekackou auto Statnej lesnej spravy z Benusa.
V polovici septembra obcania pomahali pri budovani letiska v Rohoznej. Ked sa v oktobri nemecke vojska tlacili dole Hronom, obcania Bacucha si rychlo vzali najpotrebnejsie veci a jedlo a skryli sa v horach, kym sa situacia neupokojila a potom sa vratili.
Partizani sa museli ukryvat v horach a odtial skupiny Jegorova a Bielika vyvijali bohatu diverznu cinnost proti nemeckym vojskam. Obcania obce ich zasobovali potravinami, liekmi, oblecenim a dodavali im dolezite spravy o pohybe nepriatela.
Dna 21. decembra partizani Rjabykinovho oddielu z partizanskej brigady Janosik prepadli v Bacuchu nemecku autokolonu. Zahynulo tridsatpat nemeckych vojakov, bolo znicene nakladne auto a styri povozy. Dalsi boj prebehol este v januari 1945, ked sa brigada Janosik presuvala na ine miesto.
Koncom januara zacali postupovat udolim Hrona rumunske a sovietske vojska smerom na zapad a postupne oslobodzovali jednotlive obce. Bacuch bol oslobodeny 29. januara 1945. Na pocest padlych v SNP bol v Bacuchu odhaleny v strede obce pomnik, na ktorom bola umiestnena tabula s menami tych, ktori polozili svoje zivoty za slobodu.
Dna 26. januara 2003 si obcania Bacucha pripomenuli vyrocie oslobodenia obce polozenim venca k pomniku padlych s kratkou spomienkovou slavnostou.

Mgr. Maria Cesnakova

Nechce to vela

V case, ked sa zivot a konanie prisposobuje honbe za ziskom, ked materializmus ubija duchovne a ludske hodnoty, zial, vytracaju sa medziludske vztahy. Pseudoliberalizmus zenie ludstvo evolucne do cias divosstva. Ludskost, ohladuplnost, spolupatricnost mnohokrat miznu a nastupuje zakon dzungle.
Je zname, ze Slovaci ako narod maju slabe narodne povedomie, ktoreho plod treba vidiet v minulosti. Lebo nemat svoj stat, byt sluhom na svojom, vedie k nedostatku sebavedomia. Nie vzdy je to pravidlom. Na Slovensku, ako vsade inde, existuje lokalpatriotizmus. Medziludske vztahy sa rapidne zhorsuju. Raz su tomu na pricine dennodenne zazitky. Zavist je nam blizka. Radi preberame cudzie vzory, nevieme si cenit to, co nam cudzi pravom zavidia.
Viem, zivot, a tazky zivot, aky je teraz na celom Horehroni, prinasa tazke chvile. No prospeje, ked si kazdy uvedomi tieto neblahe nasledky. Ved naco pridavat do ohna olej. Treba mat viac pochopenia, viac ucty k sebe a vsade.
Prislusnost k dedine, mestu, regionu nas automaticky robi blizsimi. Kazdy prisvedci, ze ked sa vo svete, hoci aj na vojenskej zakladnej sluzbe, stretne s rodakom, maju k sebe blizsie. Zial, neraz sused na suseda zazera. Skusme tieto bariery zavisti, zloby vymenit za dobre medziludske vztahy. Skusme ich mat na pamati od rana do vecera. Robi to zivot ludskejsi, krajsi, stoji to za to. Nechce to vela. Mnohokrat staci usmev. Vidam to pri navstevach na Horehroni, ale zial vidam aj boje na autobusovych nastupistiach.
Verme, ze pridu lepsie casy a tej ludskosti, ktora sa straca po celom svete, bude viac. Je to vec rodicov, skoly, celej spolocnosti. Lebo hoc ako bohata spolocnost, hoc poobliekana ako v hollywodskych filmoch, bez ludskosti je len barbarskou dzunglou. No aj napriek viditelnym nedostatkom mame to, co ini nemaju. Ludskost, krestanstvo, spolupatricnost, uctu, pracovitost. Tovar sa da vyrobit, kupit, no vstepit ludom to, co nas robi ludmi, cize bohatstvo ducha, to sa kupit neda. To sa da zdedit, vychovat k tomu. Myslime aj na tuto dolezitu zivotnu vec, ktora sa v konzumnej spolocnosti rada zamerne potiera, vytraca.

Pavol Datko, Kanada

Dakujeme ...

Srdecne dakujeme Petrovi Strazovcovi z Medzibrodu, ktory preukazal nesmiernu mieru odvahy a ludskosti, ked nam pribehol na pomoc a odvratil utok rozzureneho rotvajlera, ktory nas napadol pri vecernej prechadzke mestom v nedelu 12. januara. Nase podakovanie patri taktiez Julii Ridzonovej z lekarne Afrodita na namesti, ktora nam poskytla prvu pomoc a spolu s manzelom privolala policiu.
Dufame, ze aj v buducnosti sa najdu taki odvazni ludia ako pan Strazovec, ktori bez ohladu na nebezpecenstvo, ktore im hrozi, poskytnu pomoc a neostanu necinne stat na chodniku a pozerat sa na ,,divadielko" ako neznamy starsi pan a dalsi, ktori sledovali nas suboj so psom z naprotivnej strany cesty a nereagovali na volanie o pomoc a zavolanie policie.

D. a L. Slosarova

...

Moje najvrucnejsie podakovanie patri novemu chirmanovi, prezidentovi LIONS klubu v Brezne Ing. Janovi Grenerovi za nezistnu pomoc mojmu synovi Milankovi.
Nech mu tuto dobrotu odplati Pan pevnym zdravim.

Matka Anna 


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT