Lubica Sujova - Pumelova, nezamestnana, Brezno:

- Teraz som vratila dve precitane knihy, cestopisnu a ,,zamilovany" roman. Citam velmi-velmi casto, hlavne cez zimu knihy uprednostnujem pred sledovanim televizie. Je to poucne, uplynie mi cas a ukludnim sa pri tom. Kniznicu navstevujem raz tyzdenne alebo raz za dva tyzdne, podla toho ako stihnem pozicane knihy precitat. Som stala, vyse desatrocna zakaznicka, s ponukou som spokojna. Zo zaciatku som si knihy kupovala, ale stoji to vela penazi, preto som sa rozhodla pre takuto formu.

Manzelia Eva a Kamil Vezdurovci, dochodcovia z Brezna:

Eva: - Do kniznice chodime kazde dva - tri tyzdne. Vacsinou citam romany, ale da sa povedat, ze ,,co pride". Momentalne si nesiem Sibylu, este som ju necitala. Cas na citanie si najdem poobede i vecer, ked nie je v televizii nic zaujimave. Manzel, ten skor uprednostnuje televiziu a citanie novin, vacsinou ma sprevadza a nosi mi knihy. Teraz za knihou siahne malokedy, ale v mladosti rad cital.

Juraj Rochovsky, student, Pohorelska Masa:

- Studujem na materialovotechnologickej fakulte, takze si poziciavam hlavne odbornu literaturu. Doteraz som vacsinou nasiel to, co som potreboval, ak nie, pomozu mi spoluziaci. Rad si precitam aj dobrodruzne knihy, nepodlahol som pocitacom, nebavia ma.

Olga Kuzmova, dochodkyna, Brezno:

- Od detstva vela citam, clovek sa musi prisposobit literature, ktora je dnes. Teraz si nesiem styri lahsie romany, citam hlavne vecer a v noci. Po cely moj zivot citanie pre mna znamena vela, oddychnem si, aj sa poucim. Nemozem zohnat vynimocne dobru knihu Larin pribeh od D. B. Hellmannovej, ktora je aktualna pre dnesne casy.

Pani Valika z Brezna:

- Citam vela, stale, nielen v marci, ale po cely rok hlavne beletriu, cestopisy. Prosto rada citam, prinasa mi to pokoj na dusi.

(ng, ma)

Najlepsi starosta na svete

Velmi pekne dakujem za krasny karafiat k MDZ, ktory mi daroval starosta Osrblia Ladislav Pancik - najlepsi starosta na svete. Stalo sa tak 6. marca v obecnom urade, ked som prisla zaplatit dane.

Anna Schreiberova

Vzacny clovek

Emigracia v minulosti mala styri vlny. Prvu predvojnovu - chlebovu, druhu povojnovu do roku 1948, tretiu po roku 1948 a poslednu hromadnu po roku 1968. Raz bol pricinou nedostatok chleba, potom slobody. Utekali vsak aj spekulanti s vidinou, ze vsade inde padaju pecene holuby z neba a peniaze rastu na stromoch.
Zaciatky su vzdy a vsade tazke. Prvym predpokladom je uchytit sa, ovladat rec. Ked bola zavreta hranica, clovek v takejto zivotnej situacii, ci skor v tiesni, dvojnasobne oceni priatelstvo, dobru radu, pomoc. Odkazany je na svoje ruky, na svoju hlavu. Nie kazdy to zvladne. Domaci povacsine krivo hladia na emigrantov, ved im beru pracu.
Ja som mal stastie, natrafil som na vzacneho cloveka s velkym C. Janko Kopcok pochadza z Juhoslavie, z Bacskeho Petrovca. Kazdy Slovak je nanho hrdy. Nejednemu novoprichodziemu v nudzi pomohol. Tento velky clovek, rodolub, moze byt prikladom pre kazdeho. K pomoci ludom ho vedie ludskost, jeho rodinna vychova. Uspesnym podnikatelom sa stal tvrdou pracou. Podnika v stavebnictve, postavil vyse patsto domov a rozne velke stavby cez komplexy fabrik, bank, kniznic. Robi dobre meno Slovakom nielen v Ontariu, ale po celej Kanade. Poznaju ho uz aj na Slovensku. Spolocensky sa angazuje v slovenskej veci. Jeho srdce a dvere su vzdy kazdemu otvorene. Stovky krajanov to mozu potvrdit. Svoje styri deti so svojou nedavno zosnulou manzelkou, tiez Slovackou z Vojvodiny, az neuveritelne dobre naucil po slovensky. Idu v jeho slapajach. Ked som robil zbierku na sochu Martina Razusa v Brezne, Janko dal 1000 kanadskych dolarov, jeho bratia a deti sa pridali. Prispel aj na Ciernohronsku zeleznicku v Ciernom Balogu. Podporuje desiatky veci na Slovensku.
Skutocne vzacny clovek, typicky svojim usmevom s dodatkom: ,,S cim ti mozem pomoct?" Kazdy uzna, ze v tomto case je to skor vynimka ako pravidlo.

Pavol Datko, Ontario

Z rozpravky do rozpravky

Zabudnut na realitu, ponorit sa do sveta fantazie a zaroven relaxovat mozeme aj pri citani rozpravky.
Na caro a dolezitost citania rozpravok svojim detom sme v Materskej skole v Myte pod Dumbierom upozornili rodicov v prednaske Preco deti potrebuju rozpravky, alebo relaxacia a rozpravky. Ziadna televizna rozpravka pred spanim nenahradi detom teplu naruc a upokojujuci hlas rodica. Pocity, ktore vtedy vznikaju u deti, zostavaju na cely zivot ako prijemne spomienky.
Preto na umocnenie nasho ciela sme uskutocnili Tyzden domaceho citania rozpravok. Ulohou rodicov nebolo len citat svojim detom rozpravky, ale aj priniest do materskej skoly nakresleny obrazok charakterizujuci precitanu rozpravku.
Bolo ze to radosti, ked sme kazdy prineseny obrazok oznacili vcelickou a dali na pripravenu nastenku v nasej chodbe. Kreslili vsetci: rodicia, stari rodicia a deti. Prirodzena a bezprostredna radost nas ovladla vsetkych. Pocas dvoch tyzdnov sme obdivovali krasnu Sipovu Ruzenku, ako sa pichla na vreteno, Pinochia ci jezibabu na furiku z rozpravky Medovnikovy domcek, alebo Cervenu Ciapocku, ako stretla vlka... a ine.
Dakujeme vsetkym nasim rodicom a starym rodicom za pochopenie a realizaciu nasho ciela.
Rozpravky tu boli, su a budu. Od pradavna nas sprevadzaju celym zivotom. Posobia ako balzam na dusu. A tak sa mozeme uplne stotoznit s myslienkou rozpravkarov bratov Grimmovcov: “Ako anjel strazny sprevadzaju rozpravky cloveka, ked vyjde z domova do zivota. Rozpravky podporuju ciste myslienky detskeho videnia sveta jednak tym, ze ho rozsiruju, ale aj vnutornym urcenim. Su bezprostredne vyzivne ako mlieko, su jemne a mile, sladke a citiace ako med a nepodliehaju svetskej tiazi.”

Elena Jancovicova,
riaditelka

Integracia je potrebna

V ramci pripravovaneho nadnarodneho projektu o integracii postihnutych deti v beznych zakladnych skolach sa uskutocnilo stvordnove stretnutie medzinarodnej pracovnej skupiny v priestoroch Europskeho vzdelavacieho centra v Zavadke nad Hronom. Organizacnymi garantmi projektu, ktory sa realizoval vdaka financnej podpore Nadacie otvorenej spolocnosti (Open Society Foundation), su metodicke oddelenie odboru skolstva, mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Brezne pod vedenim Mgr. Evy Hancakovej a jej spolupracovnicok Mgr. Viery Chudikovej a Anny Gregusovej a Europrojekt servis Zavadka nad Hronom. Ucastnikmi su pedagogovia, riadiaci pracovnici a odbornici v oblasti skolstva a specialnej pedagogiky zo Slovenska (okresy Brezno, Liptovsky Mikulas, Rimavska Sobota a Krupina), z Ceskej republiky (okresy Prerov a Kyjov) a z Madarska (oblast Györu).
Na slavnostnom otvoreni sa zucastnil prednosta Okresneho uradu v Brezne Ing. Daniel Backo, veduca odboru skolstva, mladeze a telesnej kultury Mgr. Iva Urbanova, starosta obce Zavadka nad Hronom Pavel Hruska a za Europske vzdelavacie centrum Ing. Marek Nikel. Cielom tohto stretnutia bolo hladanie optimalnych pristupov k rieseniu problematiky integracie ziakov so specialnymi vychovno-vzdelavacimi potrebami, tvorba novych vazieb, vymena skusenosti, praktickych postupov a metod prispievajucich k usmernovaniu inovacnych rieseni nadnarodneho vyznamu.
Velky ohlas u zucastnenych mal treti pracovny den, kedy bola na programe navsteva okresu Liptovsky Mikulas. Ucastnici sa rozdelili do troch skupin a navstivili specializovane skolske zariadenia. Zakladnu skolu internatnu pre ziakov s chybami reci v Liptovskom Jamniku im predstavila riaditelka skoly PaedDr. Jana Sulekova. Velky zaujem o pracu s tymito detmi prejavili najma madarski kolegovia. Detske integracne centrum bolo miestom navstevy druhej skupiny. Riaditelka Mgr. Rondzikova podrobne poinformovala o praci so zdravotne oslabenymi detmi predskolskeho veku. Tretia skupina navstivila pedagogicko-psychologicku poradnu. Riaditelka Mgr. Erika Strakova, ktora je zaroven aktivnou ucastnickou projektu, predstavila svoje pracovisko. Pedagogicko-psychologicka poradna je vyborne vybudovana, v oblasti integracie postihnutych deti pracuju systematicky, co ocenili vsetci pritomni, najma ceski kolegovia. V druznej debate so zamestnancami sa ucastnici dozvedeli mnohe zaujimave informacie a nacerpali dalsiu inspiraciu. Podnetne bolo tiez stretnutie so zastupcami odboru skolstva, mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Liptovskom Mikulasi. Veduci odboru PaedDr. Jozef Osko zaujimavym sposobom predstavil tento okres, jeho pozoruhodnosti a uroven skolstva v tomto regione. Pocas celeho dna sa o nas vzorne starala pracovnicka odboru skolstva Olga Bejlkova.
Vytvara sa kreativny tim odbornikov, ktorym problematika deti so specialnymi vychovno-vzdelavacimi potrebami nie je lahostajna. Planovana dlzka projektu je tri roky, pocas ktorych sa uskutocni mnozstvo podujati, ktore urcite najdu odozvu u pedagogov i rodicov a prispeju ku skvalitneniu zivota tych, ktorym je tento projekt urceny – detom.

Mgr. Olga Jorcikova,
riaditelka Pedagogicko-psychologickej poradne v Brezne