Devatdesiate piate vyrocie vzniku Slovenskeho narodneho muzea a podiel Horehronskeho muzea na kulturnom zivote v meste boli temou besedy, ktora sa v sobotu 15. marca konala v Brezne.

Ako zdoraznila vo svojej prednaske Hana Peterajova z Horehronskeho muzea, historia vzniku a cinnost Slovenskeho narodneho muzea je neobycajne uzko spojena s dejinami a osudom naroda, pretoze najma v prvom obdobi svojej existencie zohralo dolezitu ulohu ako takmer jedina narodna kulturno-osvetova ustanovizen Slovakov zijucich od roku 1918 v povestnom ,,zalari narodov", v Rakusko-uhorskej monarchii. Potreba a snaha zalozit muzeum ako ustanovizen, v ktorej by sa zhromazdovali predovsetkym dokumenty o dejinach vlastneho naroda, o jeho svojbytnej kulture, vznikla aj u Slovakov v obdobi narodno-obrodeneckeho hnutia.
Oktobrovy diplom z roku 1860 umoznil Slovakom znova sa verejne prihlasit so svojimi narodnymi poziadavkami v znamom Memorande slovenskeho naroda. Z toho mala, co z memorandovych poziadaviek vtedajsia vlada povolila uskutocnit, najvyznamnejsim vydobytkom bolo zalozenie Matice slovenskej v roku 1863 so sidlom v Martine. Pocetne dary muzealnych zbierok uz v prvych rokoch existencie Matice boli zakladom vytvorenia Maticneho muzea. Kedze Matica slovenska nemala na zaciatku vlastnu budovu, zbierky ulozili v biskupskej rezidencii Stefana Moyzesa v Banskej Bystrici do opatery profesora Jozefa Markusa. Zbierky muzea v dosledku perzekucie uhorskej vlady v roku 1875 zhabali a po rokoch z Martina odviezli do Nitry a Budapesti. Zachranili sa len nepatrne zvysky. Zatvorenie Matice a jej muzea bolo tazkou ranou pre slovensky kulturny zivot. V narode stale zila tradicia Matice, podnecovala usilie o vytvorenie ustanovizne, ktora by sice pre urady mala prijatelnejsiu formu, ale obsahovo by splnila funkciu zatvorenej Matice. Stala sa nou Muzealna slovenska spolocnost.
Uz v prvych rokoch cinnosti Matice slovenskej vznikla palciva otazka, kde umiestnit rychle rastuce zbierky, lebo priestory v Narodnom dome sa rychlo zaplnili. Zozbierali sa prostriedky a v roku 1908 bola budova postavena. Pocas augustovych narodnych slavnosti navstevnici Martina si uz mohli pozriet nove, ale predmetmi uz preplnene expozicie muzea. V rokoch 1930 - 32 vyrastla na terase nad Martinom nova, priestranna a reprezentativna budova Slovenskeho narodneho muzea.
Po vzniku republiky v Bratislave zalozili Slovenske vlastivedne muzeum a subezne s nim Zemedelske a Lesnicke muzeum. V roku 1940 sa tieto institucie zjednotili a vytvorili Slovenske muzeum. Slovenske narodne muzeum v Martine a Slovenske muzeum v Bratislave sa potom zlucili do jednotnej celoslovenskej instiucie a vznika Slovenske narodne muzeum so sidlom v Bratislave.
Druha cast prednasky bola venovana vzniku a cinnosti Horehronskeho muzea v Brezne. Slnecny deviaty oktober 1965, kedy vrcholili oslavy prvej zmienky o Brezne, sa stal predelom v breznianskom muzejnictve. Po slavnostnom zasadnuti mestskeho narodneho vyboru a alegorickom sprievode studentov miestnych skol poverenik Frantisek Hagara prestrihol pasku na upravenej budove, kde spristupnili vystavu Brezno v minulosti, sucasnosti a perspektivy do buducnosti. Po iniciativnych podnetoch Muzealnej rady, najma jej clena Ladislava Bartka, sa v Brezne uskutocnili vedecke konferencie a vystavy o zivote a diele Frantiska Svantnera a G. K. Zechentera - Laskomerskeho. V roku 20. vyrocia muzea spristupnili stalu narodopisnu expoziciu Zivot a kultura ludu na Horehroni a v roku 1974 rozsirili cinnost o oddelenie novsich dejin (dnes oddelenie historie). Okrem zbierkovej a vyskumnej cinnosti sa zameriava aj na prezentacnu cinnost. V roku 1989 bola realizovana expozicia Horehronie bojujuce i budujuce a v roku 1992 Brezno v premenach casu, s ktorou sa ucastnici zoznamili po skonceni tejto besedy.

(hp)