primatorovi Brezna Ing. Jaroslavovi Demianovi

o Co bolo na programe rokovania mestskeho zastupitelstva v pondelok 24. marca?

- Mestske zastupitelstvo malo opat na programe ramcovu napln rokovani organov mesta na prvy polrok 2003 a v tomto bode sme sa zaoberali periodicitou zasadnuti. Pri schvalovani rokovacieho poriadku na ostatnom zastupitelstve poslanci totiz rozhodli o zasadaniach raz za mesiac. Toto rozhodnutie prehodnotili a uzniesli sa, ze zastupitelstva budu minimalne raz za dva mesiace tak, ako to uklada zakon, aj vzhladom na urcite technicko-organizacne zalezitosti a pripravu a prerokovanie materialov v jednotlivych komisiach. Podla tejto upravy rokovacieho poriadku bude teda ramcova napln opatovne prehodnotena a zastupitelstva budu zasadat raz za dva mesiace.
Poslanci schvalili zmluvu mesta Brezna s dalsimi dvadsiatimi obcami okresu o vzniku spolocnej uradovne pre vykon prenesenych kompetencii. Osobne velmi kvitujem, ze zastupitelstvo odobrilo tuto zmluvu, a tak spolocna uradovna po schvaleni aj v obecnych zastupitelstvach prislusnych obci vznikne k 1. aprilu. Priestory budu vyclenene v mestskom urade, novi zamestnanci budu prijati tiez k 1. aprilu tak, aby spolocna uradovna mohla fungovat. Zahrnat bude v podstate dve kompetencie, ktore boli prenesene zo statnej spravy na samospravu k 1. januaru, a to stavebne konanie a opatrovatelsku sluzbu. Mrzi ma, ze do spolocnej uradovne sa nerozhodli vstupit vsetky obce. Myslim si, ze spolocna uradovna prispeje k urcitej efektivnosti prace, k zlacneniu prace, no a na neposlednom mieste vieme zabezpecit odbornost a zastupitelnost tychto pracovnikov.
Poslanci nemali vaznejsie pripomienky k plneniu rozpoctu mesta za rok 2002 a k plneniu rozpoctov, vynosov a nakladov prispevkovych organizacii zriadenych mestskym zastupitelstvom. Na rad prislo vseobecne zavazne nariadenie o uhradach za sluzby poskytovane mestom, ktore stanovuje poplatky spojene s ukonmi opatrovatelskej sluzby. Doteraz sa tieto poplatky platili v zmysle vyhlasky, ale bolo treba prijat vseobecne zavazne nariadenie. Podotykam, ze sadzby za jednotlive ukony sa nezvysili. Informativnu spravu o cinnosti mestskej policie a vyuziti strediska registrovanych poplachov poslanci zobrali na vedomie s tym, ze na dalsom zastupitelstve v suvislosti so zmenou rozpoctu sa budeme zaoberat poziadavkami nacelnika mestskej policie na navysenie poctu pracovnikov obsluhy i prislusnikov mestskej policie.
V suvislosti s vyhodnotenim telovychovnych aktivit v meste v komunalnej sfere v roku 2002 poslanci konstatovali, ze komisia sportu, rekreacie a cestovneho ruchu, ale aj zodpovedni pracovnici MSK a mestskeho uradu vykonali riadny kus prace. Zastupitelstvo spravu zobralo na vedomie a schvalilo kalendar sportovych podujati na rok 2003.
Zaoberali sme sa zmenami v dozornych radach obchodnych spolocnosti, ktorych stopercentnym spolocnikom je mesto, pretoze tam boli nominovani poslanci este z minuleho volebneho obdobia i byvali pracovnici mestskeho uradu. Do dozornej rady BYPOSu, s. r. o., boli schvaleni poslanci Marian Kvackaj a Ing. Radko Dubeci, do dozornej rady Mestskeho hotela Dumbier, s. r. o., presiel navrh na Ivana Murinaka a Milana Palovcika a do dozornej rady Lesov mesta Brezno, s. r. o., boli schvaleni Ing. Milan Dolnan, Ladislav Kilvady a Ing. Rafael Ambroz.
Poslanci v zmysle rokovacieho poriadku mozu interpelovat primatora, zastupcu primatora, prednostu mestskeho uradu, riaditelov prispevkovych, rozpoctovych organizacii, riaditelov obchodnych spolocnosti. Vsetky interpelacie, ktore odzneli, boli z 90 percent zodpovedane priamo na zastupitelstve a odpovede na dve interpelacie poslanci ziadali pisomne. Od schvalenia rokovacieho poriadku pribudol bod vseobecna diskusia, kde poslanci maju moznost otvorit otazky, ktore potrebuju riesit a ak rokovanie trva dlhsie ako do 19. hodiny, poslanci rozhodnu, ci budu pokracovat, alebo rokovanie prerusia. Tento bod sme preto neukoncili a poslanci rozhodli, ze zastupitelstvo bude pokracovat 4. aprila o 15. hodine.

Z iniciativy Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria v roku 1996 vznikla Prva rozvojova vidiecka agentura (PRVA) ako prva modelova institucia na Slovensku specificky zamerana na spolupracu medzi mestom a vidieckymi mikroregionmi. Pocas svojej cinnosti presla zlozitym vyvojom a mnohymi projektami sa podielala na rozvoji regionu.
V novembri 2002 pracovna skupina pripravila navrh na zmenu sposobu financovania efektivnej cinnosti a vo februari tohto roka uz prezentovali navrh institucionalneho rozvoja regionu Horehronie, na jeho zaklade schvalili postup realizacnych krokov. Prvym bolo formalizovanie verejno-sukromneho partnerstva rozsirenim clenskej zakladne Prvej vidieckej rozvojovej agentury ako oficialnej platformy partnerstva tohto regionu. Jeho praktickym vystupom bolo valne zhromazdenie, ktore sa uskutocnilo vo stvrtok 27. marca v Brezne.
Zdruzenie ma v sucasnosti okolo dvadsat clenov, ktorych zamerom je vybudovat silne partnerstvo na baze spoluprace verejnej spravy, podnikatelskej sfery a mimovladnych neziskovych organizacii. Uvedomuju si, ze existencia funkcneho partnerstva je zakladnou podmienkou uspesneho zapojenia sa do pripravovanych procesov v suvislosti so vstupom Slovenska do Europskej unie. Su rozhodnuti pripravit vsetky podmienky na to, aby aj nas region bol schopny efektivne absorbovat financne prostriedky fondov EU. Je to predovsetkym programova pripravenost, existencia rozvojovych programov a programovych dokumentov. Zdoraznili, ze objektivny a seriozny rozvojovy program regionu moze byt vytvoreny iba spoluucastou co najvacsej skupiny zainteresovanych subjektov, teda partnerstvom
Na zaklade volieb do organov zdruzenia, clenmi rady PRVA budu: Ing. Radko Dubeci, Mgr. Jaroslav Bercik, Marian Pavuk, Ing. Milos Alberty, PhDr. Igor Pasmik, Roman Svantner, Ing. Ales Bilek, Mgr. Tatiana Stulrajterova, dozornu radu tvoria: Jan Turosik, Jan Racak, Mgr. Eva Hancakova a monitorovaciu komisiu Mgr. Michaela Galvankova, Mgr. Jan Milan a Jan Kukula. Noveho predsedu, ktory prevezme zezlo po Ing. Vladimirovi Faskovi, zvoli rada zo svojich clenov.

(r)
Snimka: Stefan Vozar

V poslednu marcovu sobotu na jasienkarskej trati vo Vagnari obcianske zdruzenie Jasienok spolu s Lesmi mesta Brezna zorganizovalo krnohovu sou. Aj tentokrat sa sice uplatnila casomiera, neboli to vsak preteky, ale zabava, kde dobru naladu dotvarala ludova hudba Petra Pancika z folklorneho suboru Breznan. Aby tohtorocne krnohove preteky uplne skoncili, Velku cenu Horehronia vyhlasia v aprili v Benusi a Slovensky pohar v maji v Banskej Bystrici.

Snimky: Peter Bercik