Prezident Rudolf Schuster v Banskobystrickom kraji

Vo stvrtok 27. marca Banskobystricky kraj navstivil prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Okrem inych stretnuti s obcanmi a navstev niekolkych podnikov sa v Spolocenskom dome v Zarnovici zucastnil na aktive s funkcionarmi samospravy, medzi ktorymi boli primatori a starostovia z kraja a poslanci Zastupitelstva VUC. Nas okres zastupoval primator Brezna a podpredseda VUC Ing. Jaroslav Demian, poslankyna VUC Mgr. Iva Urbanova a starostovia Ing. Maria Betakova, Mgr. Tatiana Stulrajterova, Jan Sulej, Pavol Hruska, Ing. Jan Lihan, Mgr. Jaroslav Bercik a Ing. Emil Grone. Zasadnutie viedol predseda BB SK prof. Milan Marcok. V srdecnej atmosfere sa dialog niesol v duchu bliziaceho sa referenda o vstupe do Europskej unie. Prezident vyzyva vsetkych obcanov, aby sa na hlasovani o tomto zavaznom kroku nasej republiky zucastnili a podporili snahy o zaclenenie sa medzi staty europskeho spolocenstva. V diskusii sa prezident a jeho sprievod oboznamili s problemami nasho regionu tykajucimi sa zdravotnictva, skolstva, nezamestnanosti, dopravy atd. Kancelaria prezidenta sa niektorymi s prednesenych navrhov bude v blizkej buducnosti zaoberat a hladat v sucinnosti s vykonnou mocou mozne riesenia na ich odstranenie, resp. zmiernenie.

(iu)

Posvatili smutocnu zastavu

Dvadsiaty treti marec sa stal pre Pohrebne podporne zdruzenie v Helpe pamatnym. Vdaka sponzorom, dobrovolnikom a aktivnym clenom zdruzenia sa podarilo zhotovit smutocnu zastavu, ktoru na slavnostnej svatej omsi posvatil prodekan vdp. Jan Gnip. Omsu sprijemnili spevaci miestneho zvazu zdravotne postihnutych. Smutocna zastava so znakom svateho kriza bude sprevadzat clenov na poslednej ceste k vecnemu odpocinku. Pobocka Pohrebneho podporneho zdruzenia v Helpe vznikla 1. decembra 1979 a v sucasnosti ma vyse dvesto clenov. Humanitnym poslanim zdruzenia je financne pomoct pozostalym rodinam clenov v najtazsich chvilach zivota - pri strate svojich najblizsich.

(mk)

Okresne kolo geografickej olympiady

Vo stvrtok 20. marca sa v Zakladnej skole na Pionierskej 2 v Brezne konalo okresne kolo geografickej olympiady. Zucastnili sa na nom kategorie I, H, G, F a E (ziaci zakladnych skol) a kategorie I, H, G a F (ziaci osemrocnych gymnazii). Dovedna sa tu zislo 63 sutaziacich a uspesnych bolo 24 ziakov. V kategorii I sa na prvych troch miestach umiestnili Alexandra Sinska, Patrik Giertl (obaja z Pionierskej 2) a Matej Leitner z Pionierskej 4. V kategorii H to boli Jakub Kuchar z Valaskej, Adam Latinak z Helpy a Maria Fujkova z Pionierskej 2. Kategoriu G najlepsie reprezentovali Juraj Uhrin z Pohronskej Polhory, Fedor Lendak z Pionierskej 2 a Hubert Kristof z Pionierskej 4. Najuspesnejsimi v kategorii F boli Zuzana Stykova z Pionierskej 2, Marek Kubis z Valaskej a Jakub Sliacan z Pionierskej 4. Najlepsie znalosti v kategorii E prejavili Helena Rejdovianova z Telgartu, Jana Krellova z Pionierskej 2 a Jakub Bernadic z Pohorelej. Na priprave ziakov a vsetkych kol olympiady sa podielali pedagogicki pracovnici a clenovia okresnej geografickej komisie pod vedenim Mgr. Daniely Jorcikovej.

(eu)

samostatneho odborneho referenta pre sport, civilnu ochranu a obranu Branislava Braucoka

o V utorok 25. marca v suvislosti s vojnovou situaciou v Iraku a jej moznym dopadom na Slovensko mimoriadne zasadal krizovy stab mesta Brezna. Zo zasadnutia vyplynuli aktualne problemy, ktore zaujimaju aj nasich citatelov:

- Krizovy stab poveril vsetkych svojich clenov splnenim mimoriadnych uloh v oblasti ochrany zdroja nebezpecnej latky, vodnych zdrojov a planov ochrany obyvatelstva. Primator Brezna Ing. Jaroslav Demian mi dal ulohu informovat obyvatelov mesta a zaroven odpovedat na palcive otazky tychto dni v oblasti civilnej ochrany. Ludi zaujima hlavne to, ako a kde sa ukryt, kde maju masky. Myslim si, ze tieto otazky suvisia s neinformovanostou. Krizovy stab preto rozhodol, ze bude na svojich telefonnych cislach k dispozicii pocas 24 hodin a obyvatelia mesta sa mozu informovat priamo v referate civilnej ochrany a obrany obyvatelstva Mestskeho uradu v Brezne alebo na c. t. 6111458, 0907 825912.
Myslime si, ze vzniknutu situaciu treba akceptovat, ale hlavne byt informovani a nie panikarski. Mesto ma vo svojom centralnom sklade prostriedky individualnej ochrany (PIO). Patria sem ochranne masky, filtre, ruska, detske vaky. Pouzitie masiek i ostatnych PIO vsak civilna ochrana povazuje za neadekvatnu reakciu v pripade teroristickych utokov. To iste plati o krytoch. Kazdy obyvatel mesta by mal vediet, ze mesto nema plynotesne ukryty (PU), ani odolne ukryty (OU), ale len jednoduche ukryty budovane svojpomocne. Je zarazajuce, ze malokto vie, co je jednoduchy ukryt budovany svojpomocne. Nazov snad vzbudzuje pocit neistoty, ale pivnicny a suterenny priestor ktorejkolvek budovy v podstate nim je. O tom, ze mesto nepotrebuje OU a PU, rozhodla kategorizacia okresov a miest. Okres i mesto Brezno su zaradene do najnizsieho IV. stupna rizik nasledkov mimoriadnych udalosti. Na nasom teritoriu nemame atomovu elektraren, vodne dielo ci chemicky zavod, ktore zvysuju riziko.
Obyvatelia by mali pripadny vznik mimoriadnej udalosti riesit s kludom a s rozvahou. Mali by vytusit, co v ktorej kritickej situacii robit. Napriklad, ked treba opustit byt (evakuovat), tak ho opustit a ked ostat v nom (napriklad pri chemickom poplachu), tak pri dodrzani urcitych zasad. Zatvorenie a utesnenie okien a dveri je klasickou ochranou, o ktorej nas ucili v zakladnej skole. V situaciach, v ktorych si nevieme poradit, obcanom pomahaju masovokomunikacne prostriedky (rozhlas, televizia, mestsky rozhlas), v ktorych sa po vyhlaseni akejkolvek mimoriadnej situacie dozviete podrobnosti.
Na zaver pripominam, ze tieto vety maju informativny charakter a snazil som sa v nich odpovedat na bezne otazky tychto dni.

,,Byt ucitelom - to nie je zamestnanie, to je poslanie"

V obradnej sieni Mestskeho uradu v Brezne zastupkyna primatora Ing. Janka Mihalovicova privitala pedagogickych pracovnikov skol vsetkych stupnov a podakovala sa im za nesmiernu obetavost, s akou sa rozdavaju detom a mladezi. ,,Viem, ze niekedy musite byt chapavi, trpezlivi a v mnohych pripadoch musite suplovat aj rodicov a mozno vam potom ostava menej casu na vychovu vasich vlastnych deti. Je nesporne, ze s nasimi detmi travite tretinu dna a mate tak velky vplyv na ich vedomostny rast, na ich rozvoj. Kazdy z vas odovzdava kusok seba a myslim si, ze sa pravom hovori, ze byt ucitelom - to nie je zamestnanie, to je poslanie", zdoraznila.
Vela zdravia, optimizmu, spokojnosti, ale hlavne sil, aby nevyschol pramen, z ktoreho cerpaju vzdy znova a znova, Ing. J. Mihalovicova zazelala tym, ktori v tomto roku oslavuju okruhle zivotne jubilea. Boli medzi nimi ucitelia strednych skol: Ing. Jan Lehotsky (stredna priemyselna skola), Mgr. Tatiana Sedlakova (gymnazium), Ing. Anna Pavlusova, Ing. Daniela Kvietkova, Ing. Zdeno Zibrin, Stanislav Kostolani (Stredne odborne uciliste hutnicke Podbrezova), Maria Zajacova, Ivan Rapcan (Stredne odborne uciliste Mazornikovo), ucitelia zakladnych skol: Zelmira Madajova (K. Raposa), Mgr. Anna Cernakova, Mgr. Lubica Fisnarova, Bc. Magdalena Slabejova (Pionierska 2), Mgr. Darina Skultetyova (MPCL), Miroslav Handlovsky, Drahomira Sokacova, Katarina Lapinova (Pionierska 4), Jaroslava Trangosova, Ing. Marta Michelova (zakladna umelecka skola), Ivan Halama (centrum volneho casu), ucitelky materskych skol: Nadezda Mutisova, Maria Dologova (Nalepkova), Anna Nemcokova (9. maja).

(r)
Snimka: Stefan Vozar

Prisla jar a to, co ste doteraz skryvali pod ciapkami a kapucnami musi na ,,svetlo Bozie". Preto nevahajte a nieco so svojimi vlasmi urobte. Pre inspiraciu vam ponukame niekolko rad Zuzany Kovacikovej - Tothovej z kadernictva MINI TOP:

- Ako naznacuje titulok, hitom tohtorocnej ucesovej mody je asymetria, co je velka vyhoda - ak vasej kadernicke ujdu pri strihu noznice, mozete to pokojne oznacit za zamer. Pokial ide o farbu, vyznamne miesto zaujima uhlovocierna. Ale pozor! Tato farba nepristane kazdemu! Preto zvazte, ci je naozaj nutne poddat sa diktatu mody za kazdu cenu. Stale je modny farebny melir do folie, aj ked pramienkove melirovanie ustupuje. Prichadza novy trend melirovania. Modne su aj dvojfarby, ale musia ladit ton v tone a prechody musia byt makke. Ucesy su hladke, az nazehlene specialnou vlasovou zehlickou. Celkovy dojem podciarkneme leskom a stylingami na zvyraznenie niektorych partii.
Moda udava smer aj pre panov, kde su vlasy tiez ostrihane asymetricky. Ofina a partie okolo usi a na krku su dlhsie - predlzena linia. Melir je u panov stale modny, ale uz na folie. Cielene zvyraznime partie, ktore sa ziadaju.
Kvazi afro sa do mody vracia so zeleznou pravidelnostou. Plati pri nom sice to iste, ako pri pouzivani ciernej farby. Teda, ze opatrnosti nikdy nie je dost. Kto sa neodvazi imitovat mladu carodejnicu Saxanu, moze zvolit aj jemnejsie skuceravenie.
Plesy su uz sice za nami, ale na slavnostnej udalosti mozeme zaujat vycesom z dlhych vlasov vycesanych dohora. Modne su hladke vycesy bud na podlozku, alebo sa tiez zapletaju rozne priberane vrkoce, retiazky a uzliky z vlasov.
Kazdu sezonu sa moda meni, ako v obliekani, tak aj v ucesoch. Ale vlasy maju byt hlavne zdrave a leskle, aj ked sa upravuju chemicky. Kvalifikovana kadernicka to hravo zvladne a vy s ucesom v trende mozete vychutnavat prve teple dni.