Marian Prukner, zamocnik, Michalova:
- Co si myslim o vojne v Iraku? Tazko odpovedat na tuto otazku. Do vojny nas zamiesali, Americania nas dali na listinu. Asi vedia, co robia, myslim si, ze hadam opodstatnene. Mam obavy z toho, ze to moze prerast aj do celosvetoveho konfliktu. Mali by to cim skor ukoncit. Saddam Husajn je taky despota ako bol volakedy v Rusku Stalin, preto s vojnou suhlasim.

Daniela Durcova, robotnicka, Zavadka nad Hronom:
- Myslim si, ze vojna v Iraku nema zmysel, ved mnohe staty sa proti nej postavili. Konflikty by sa mali riesit bez ohrozenia ludskych zivotov. Od Iraku sme nastastie dost daleko, aby to prepuklo aj tu. Dufam, ze to vyriesia rozumnejsou cestou, bolo by to idealne.

Pavol Auxt, zivnostnik, Brezno:
- Udalosti v Iraku sledujem a s vojnou nesuhlasim. Podla mna bolo aj ine riesenie. Obavam sa toho, ze nieco sa moze ,,zomliet" aj tu a v takychto akciach trpia civilisti.

Pavel Valo, rusnovodic, Brezno:
- Ja osobne s vojnou nesuhlasim, lebo mala rozhodnut najskor Bezpecnostna rada OSN. Bol by to lepsi pristup ako podnikat na vlastnu past. Nemyslim si, ze by nieco taketo zasiahlo az k nam.

Jana Helpianska, nezamestnana, Brezno:
- Mam male dietatko, a preto nemozem podporit vojnu. Konflikt sledujem a som proti nemu. Bojim sa nielen o svoje dieta, o seba, ale o vsetkych ludi, ktori nemozu za to, co sa tam deje.

M. F., podnikatelka, Brezno:
- S vojnou v Iraku nesuhlasim, takymto sposobom sa to nevyriesi. Vacsou obrucou je laska, nez hroza.

Anna Benusova, invalidna dochodkyna, Brezno:
- Vojny sa bojim, samozrejme. Podla mna by sa to malo riesit nejakou mierovou cestou. Spravy o vojne sledujem, je mi luto trpiacich ludi, musi to byt pre nich hrozne. Neviem si predstavit, ako vyzera vojna v skutocnosti, nezazila som ju, ale musi to byt strasne.

(ng, ma)

Prvy kongres okresnej organizacie Hnutia za demokraciu

V mestskom hoteli Dumbier sa 22. marca konal I. kongres okresnej organizacie Hnutia za demokraciu. Hlavnym cielom kongresu bolo konstituovanie organov hnutia v Breznianskom okrese tak, aby mohlo riadne fungovat a plnit si svoje poslanie: posobit hlavne pronarodne a zaroven v oblasti ekonomickej, aby sa znizovala nezamestnanost a zlepsovala socialna situacia obcanov.
K spolupraci v tomto snazeni HZD vyzyva vsetkych, ktorym na Slovensku zalezi.

Olga Friedlova

Zlava krajsky koordinator HZD v Banskobystrickom kraji Jan Korso, ustredny tajomnik HZD v Bratislave Jozef Grapa, okresny predseda HZD v Brezne Jozef Danis, host - predseda PSNS v Brezne Ing. Dusan Svantner, prvy podpredseda HZD v okrese Brezno Dusan Babjak. Snimka: Ing. Jaroslav Ridzon

Co vlastne zacalo?

V Mestskom dome kultury v Brezne to vrelo ako v uli. Pedagogicke pracovnicky z okresu, clenky aj neclenky obcianskeho zdruzenia INAK, vsetko co malo ruky, nohy a chut pomoct, pripravovalo vystavku prac deti, ktora bola sucastou galaprogramu deti a mladeze skol z celeho okresu.
Obcianske zdruzenie INAK nadvazujuc na kulturno-historicke tradicie nasho regionu pripravilo projekt A opat vsetko zacina... To, ze v nasom regione je nacasovana uzasna tvoriva sila, ktora len caka na svoje velke odpalenie, to obcianske zdruzenie vedelo. Aj ked netusilo, s akou razantnostou bude vybuch nasledovat. Uz generalka napovedala, co bude mozne uvidiet, prezit, cim inspirovat sa.
Nebolo veru jednoduche z velkeho mnozstva ponuknuteho materialu, spevov, scenok, tanca, vybrat to naj, casovo obmedzit dlhsie cisla, spravne zaradit do troch blokov a sklbit tu pestrost do farebnej kytice. Ta kytica bola ponuknuta predstavitelom samospravy, podnikatelskym subjektom, instituciam okresu Brezno, pedagogickym pracovnikom, proste vsetkym, ktori si nasli cas a maju zaujem podporit tvorivost deti, pripadne financne pomoct talentom v nasom okrese.
Nikto z divakov a hosti v hladisku netusil, ako nadsene sa pracovalo v zakulisi. Usmernit taky obrovsky pocet deti, aby vsetko bezalo ako na pase, aby nasledovali cisla podla programu, to vie ocenit len ten, kto sa na tom zucastnil. A este to ocakavanie v detskych ociach – ved niektore deti prvykrat vystupovali na velkom javisku. Deti z materskych skol a ich vystupenie bolo obrovskym ozivenim celeho programu a kopcekom slahacky na chutnej torte. Na druhej strane vystupenie najstarsich ziakov bolo krasnou prehliadkou mladosti, nadsenia a vobec zaujmu deti v tomto tazkom dospievajucom veku posunut svoj zaujem smerom k umeniu.
Galaprogram bol pastvou nielen pre oci, usi, ale aj pre dusu. Bol to cas na zamyslenie sa, ako je mozne, ze praca s detmi v obdobi velkeho nedostatku v skolach nezaspala, ze okrem pedagogickej prace si ucitelia vzdy najdu cas na rozvoj tvorivych aktivit svojich ziakov, ze pestuju tradicie, ze objavuju nove talenty...
Tak co vlastne zacalo? Nic, iba to vsetko dalej pokracuje. Kym budu tvorivi ucitelia, budu aj sikovne a talentovane deti. Galaprogramom bola len pootvorena carovna skrinka, aby mohli nazriet aj ti menej zainteresovani do tvorivych dielni ucitelov, aby sme sa nebali, ze po nas zostane prazdno, aby sme sa uistili, ze zasiate dobre zrno klici a zase bude bohata uroda.
Obcianske zdruzenie INAK dalo zivot krasnej myslienke a ma ich v zasobe este velmi vela. Jeho clenovia sa pustaju do dalsich odvaznych projektov, aby mohli sirit duchovne hodnoty, zlepsit kvalitu zivota v regione a hlavne podporit tvorivost mladeze a deti.
Vela uspechov!

Zuzana Vanikova

To je klasika

Vazeni citatelia, dovolte mi podelit sa s vami o negativnu skusenost so sluzbami, ake ste uz aj vy niekedy zazili v niektorom z mnozstva kvetinarstiev vo svojom blizkom alebo sirsom okoli. Isla som kupit do jedneho kvetinarstva peknu kyticu pre moju mamku.
Ked som vstupila do predajne, v kvetinarstve boli prave iba dvaja zakaznici, ktori sa nevedeli rozhodnut, aky darcek kupit. Poziadala som mladu predavacku, aby mi spravila kyticu v zlozeni: jeden kus zlta chryzantema a dva cervene karafiaty. Kym mi ju aranzovala, prihovorila som sa dvom panom, inak mojim znamym. Nas rozhovor sa niesol v srdecnej atmosfere, ved sme sa stretli po dlhsom case. Predavacka, vyuzijuc moju kratku nepozornost, pridala do kytice bez mojho suhlasu zeleny americky asparat a ked bola kytica zviazana, spytala sa ma, ci ju moze zabalit do papiera. Protestovala som, ze som si nezelala nic zelene navyse do kytice. Jej nekompromisna odpoved znela: “To je klasika!” Dakujem pekne za taku klasiku. Vysledna suma kytice je nezanedbatelna pri sucasnych cenach. A hlavne, ide tu o princip: o pristup predavacky k zakaznicke, o SLUZBY.
Zakaznik v takejto situacii ma tieto moznosti: bud vratit celu kyticu, alebo ziadat odstranit vnuteny a nezelany druh tovaru, alebo nerozculovat sa a v ramci “tolerancie k ludskym chybam” zaplatit za kyticu a rozlucit sa v nadeji, ze mlada predavacka urobi sebareflexiu, vstupi si do svedomia a polepsi sa.
Casto chodievam kupovat kvety do maleho kvetinarstva vo Valaskej. Tam som vzdy obsluzena podla mojho zelania, s ochotou a srdecnostou, ktora vychadza zo srdca. Verte, taka kytica potesi dvojnasobne: darcu i obdarovaneho.

Ing. Irena Helcova