|
|
Vystava Rok na Sumiaci predstavuje styri rocne obdobia, najdeme tu aj sumiackych drevorubacov a sedliacku kapelu. Ako nam povedal P. Tajbos, postavickami sa snazili znazornit zivot a pracu ludi spod Kralovej hole. Prototyp darovali synovcovi Mikulasovi Gigacovi zo Sumiaca a je ozdobou jeho znamej zbierky zvoncov. Tri figuriny - obecny hlasnik, bubenik a pastier - zdobia sumiacku pamatnu izbu. Postavicky od manzelov Tajbosovcov obdivovali uz vlani na celoslovenskej vystave v Ruzomberku, na Pribinovych dnoch v Nitre, na obecnych slavnostiach v Hokovciach i na Vinnej hontianskej ceste v Sahach. V tomto roku navstivili gymnazia v Sahach, vo Zvolene, no a neobisli ani svoj rodny okres Brezno. (r)
K prichodu jari sa v slovenskom ludovom zvykoslovi viaze obrad vynasania Moreny, ktora bola personifikaciou zimy a smrti a prinasania leta. Obycajne na Smrtnu nedelu dievcata nosili po dedine figurinu zeny - Morenu. Zviazane palice v tvare kriza obmotali slamou a provizornu babu obliekli do zenskych siat. Nosili ju so spevom po dedine a nakoniec hodili do potoka. Po utopeni Moreny sli k richtarovi, jedna z dievok niesla majik - malu jedlicku ozdobenu farebnymi stuhami. Spievali pri tom: ,,My sme vtaci jarabaci, nesieme vam novo leto, zeleny maj." Richtarovi zavinsovali k prichodu jari, odovzdali mu majik a popriali dobru urodu. Ten im za to musel zaplatit a pohostit ich. Zvyky dozivajuce zaciatkom 20. storocia v sucasnosti oprasujeme. V piatok 4. aprila studenu zimu v podobe Moreny utopili a jar privitali aj clenovia Detskeho folklorneho suboru Stastne detstvo. Tradicne ludove divadlo vynasania symbolu zimy a smrti s nazvom Morena, Morena nahodni okoloiduci sledovali na namesti i v uliciach smerom k Hronu, kde Morenu utopili. (r) |
V utorok 1. aprila
studenti breznianskeho gymnazia mali moznost navstivit zaujimavu vystavu. Dielko,
pozostavajuce bezmala zo sestdesiatich 14-centimetrovych figurok zo supolia a z dreva,
priviezol do Brezna 78-rocny Pavel Tajbos z Hokoviec pri Dudinciach. Vytvoril ho s
manzelkou Katarinou pri prilezitosti ich zlatej svadby ako spomienku na rodny kraj.
Obidvaja totiz pochadzaju zo Sumiaca, kde vyrastli, vstupili do stavu manzelskeho, ale
pred styridsiatimi piatimi rokmi svoje rodisko opustili.