|
Vystava Rok na Sumiaci predstavuje styri rocne obdobia, najdeme tu aj sumiackych drevorubacov a sedliacku kapelu. Ako nam povedal P. Tajbos, postavickami sa snazili znazornit zivot a pracu ludi spod Kralovej hole. Prototyp darovali synovcovi Mikulasovi Gigacovi zo Sumiaca a je ozdobou jeho znamej zbierky zvoncov. Tri figuriny - obecny hlasnik, bubenik a pastier - zdobia sumiacku pamatnu izbu. Postavicky od manzelov Tajbosovcov obdivovali uz vlani na celoslovenskej vystave v Ruzomberku, na Pribinovych dnoch v Nitre, na obecnych slavnostiach v Hokovciach i na Vinnej hontianskej ceste v Sahach. V tomto roku navstivili gymnazia v Sahach, vo Zvolene, no a neobisli ani svoj rodny okres Brezno. (r)
K prichodu jari sa v slovenskom ludovom zvykoslovi viaze obrad vynasania Moreny, ktora bola personifikaciou zimy a smrti a prinasania leta. Obycajne na Smrtnu nedelu dievcata nosili po dedine figurinu zeny - Morenu. Zviazane palice v tvare kriza obmotali slamou a provizornu babu obliekli do zenskych siat. Nosili ju so spevom po dedine a nakoniec hodili do potoka. Po utopeni Moreny sli k richtarovi, jedna z dievok niesla majik - malu jedlicku ozdobenu farebnymi stuhami. Spievali pri tom: ,,My sme vtaci jarabaci, nesieme vam novo leto, zeleny maj." Richtarovi zavinsovali k prichodu jari, odovzdali mu majik a popriali dobru urodu. Ten im za to musel zaplatit a pohostit ich. Zvyky dozivajuce zaciatkom 20. storocia v sucasnosti oprasujeme. V piatok 4. aprila studenu zimu v podobe Moreny utopili a jar privitali aj clenovia Detskeho folklorneho suboru Stastne detstvo. Tradicne ludove divadlo vynasania symbolu zimy a smrti s nazvom Morena, Morena nahodni okoloiduci sledovali na namesti i v uliciach smerom k Hronu, kde Morenu utopili. (r) |