Zlatica Zacharova, dochodkyna, Brezno:

- Clovek by uz nerad ochorel, ale v takomto pocasi su problemy. My s tym vsak vela nenarobime, a tak sme museli znovu povytahovat zimne osatenie. S upratovanim som sice zacala, ale cesta bola taka zaprasena, ze som radsej okna neumyvala. Teraz do toho prisla zima, takze dufam, ze to este stihnem do Velkej noci.

Dagmar Fedorova, dochodkyna, Brezno:

- Myslim si, ze toto ochladenie narobi vela skody a bude zly rok. Darmo, potrebujeme aj z dacoho zit. Mame zahradku, ale tazko tam nieco dopestujeme. Stromy maju puky, ale neviem, ci to vsetko nepomrzne. V televizii som videla, ze aj na dolniakoch maju problemy. Som na dochodku, takze poupratovane by som uz ako-tak mala. Stihla som to este pred ochladenim. Cakam, kedy technicke sluzby zacnu zametat ulicu a nanovo mi zaprasia okna.

Danka Dunajska, na materskej dovolenke, Brezno:

- Zima sa uz nemusela vratit. Uz bolo teplo a teraz zase musime vytahovat vetrovky. Do jarneho upratovania sme sa zatial nepustili, pockame, kym sa otepli. Ked vyjde slniecko bude sa nam viac chciet.

Anna Zivorova, dochodkyna, Brezno:

- Takato zima. To je hrozne. Uz mame puky na ceresnickach, na visnickach. Vsetko to zamrzne, je to velka skoda. Ale co sa da robit. Aj v roku 1979 bola takato zima ako v januari. Som stastna, ze mi - kym bolo teplejsie - vsetko pomohla poupratovat dcerka, pretoze mam zdravotne problemy.

Jana Tkacova, spediterka, Pohorela:

- U nas v Pohorelej je sneh, musime sa teplo obliekat, hlavne deti. Vyriadene mame tak na polovicu, po ochladeni sme to nechali tak a zvysok este hadam stihneme. Ak sa neotepli, jarne upratovanie bude az po Velkej noci.

Anna Gasperanova, zdravotna sestra, Brezno:

- Ked mam pravdu povedat, neverila som, ze sa oteplilo nacisto. Takze ochladenie ma vobec neprekvapilo. Zimnu obuv a oblecenie sme este neodlozili. Kriky a ribezle na zahrade sme uz poriadili a doma to musim stihnut aj v takej zime.

(ng, ma)

Pytagoriada

Zakladna skola na Pionierskej 4 v Brezne 26. marca uz tradicne privitala ucastnikov dalsej matematickej sutaze. Tentoraz sa 96 uspesnych riesitelov jednotlivych skolskych kol zislo na okresnom kole Pytagoriady v styroch vekovych kategoriach.
Sutazne ulohy v kategorii P5, urcenej ziakom 5. rocnika zakladnej skoly, riesilo 16 sutaziacich, z ktorych vzhladom na dosiahnuty pocet bodov bolo sedem uspesnych: 1. Matej Makuch, 2. Matej Leitner (obaja Pionierska 4), 3. Martin Kubas (Mazornikovo). Najvacsi pocet sutaziacich (34) sa zisiel v kategorii P6 (sedem uspesnych): 1. Adam Latinak (Helpa), 2. Benjamin Leitner (Pionierska 4), 3. Marek Ciesar (gymnazium). Do kategorie P7 sa zapojilo 27 ziakov (osem uspesnych): 1. Michal Krnac (gymnazium), 2. Martin Huta (Pohorela), 3. Hubert Kristof (Pionierska 4). Najstarsiu vekovu kategoriu P8 zastupovalo 19 ziakov (styria uspesni): 1. Michaela Kvackajova (Mazornikovo), 2. Jakub Sliacan (Pionierska 4), 3. Peter Vitazka (Predajna). Okresne kola mladsich vekovych kategorii P3 a P4 sa uskutocnili v tom istom termine v jednotlivych skolach. Vsetkym vitazom blahozelame a prajeme vela uspechov v skole.
Nad osudom dalsich rocnikov Pytagoriady vsak zo strany vyhlasovatela visi otaznik. Je to na skodu veci, ved uz samotny pocet zapojenych skol (22) z celeho okresu napoveda o pretrvavajucej oblube tejto sutaze medzi mladou generaciou. Vdaka za to patri vsetkym nadsenym riesitelom i pedagogom.

Mgr. Renata Vrlakova,
Centrum volneho casu Brezno
Rubrika pokracuje na strane 4

 ... 

Laska je trpezliva

Kazda rozpravka sa zacina slovami: Kde bolo, tam bolo - bolo jedno male mestecko. Zila v nom matka a mala jedneho syna. Ked Martin vyrastol, isiel do sveta - studovat. Na strednej skole spoznal studentku Luciu. Mali spolocne zaluby - turistiku, sport a kulturu. Zaciatocne sympatie prerastli do pekneho priatelstva a po maturite pokracovali v studiu na vysokej skole. Priatelstvo sa zmenilo na dovernejsi vztah a vtedy sa prvy raz medzi nich zamiesala Martinova matka. Upozornila Luciu, ze jej syn ma vyssie ambicie, a preto nech ho necha na pokoji.
Martin velmi miloval Luciu a Lucia prevelmi milovala Martina. Ako tisice inych zamilovanych parov tesili sa jeden na druheho prekonavajuc velku vzdialenost, drzali si palce pri skuskach. Matka s nevolou sledovala ich rozvijajuci sa vztah. Na Luciu hladela ako na zlodejku svojho syna, synovi nezabudla vycitat, ze si dovolil bez jej suhlasu zamilovat sa. Lasku mladych studentov okorenovala vycitkami.
Pred zasnubami si vynutila navstevu u rodicov Lucie, kde zahrala dokonale divadlo matky-trpitelky, ktorej kazdy len ublizuje a nechape ju. Hned v uvode spustila monolog na synovu adresu, ze aky je nevdacny za vsetku jej starostlivost a obetavost. A kym sa vsetci spamatali, urazila Luciinych rodicov, vraj ktovie, co je to za dievka, ked sa tak vesia na jej syna. On ma pred sebou narocne studium, tak nech mu radsej nezavadzia. Kedze Lucia neposluchla tvrde varovanie buducej svokry, nastal otvoreny boj zeny proti zene. Zatial co mladi ludia vynakladali velke usilie v zavere studia, nespokojna a nahnevana Martinova matka spriadala okolo nich klebety v duchu hesla: Ucel svati prostriedky.
Zloba buducej svokry vyrcholila, ked sa Martin a Lucia rozhodli uzavriet manzelstvo. Napriek vsetkemu dostala svadobne oznamenie i pozvanie k svadobnemu stolu. Odmietla. Vraj neboli splnene jej podmienky: sobas mal byt az vtedy, ked ona urci jeho termin a najidealnejsia by bola vymena nevesty podla jej chuti. Vrcholom celej tejto tragikomedie bol dar: dva dni pred svadbou prisiel na adresu nevesty balicek od svokry. Obsahoval pohrebny veniec so stuhou a menom Lucia

...

Ako kazda rozpravka aj tato mala svoje pokracovanie. A bola svadba. Vsetci svadobcania sa tesili z ludskeho stastia dvoch mladych milujucich sa ludi. Lebo skutocna laska prekona vsetky nastrahy. Laska je trpezliva.

Ing. Irena Helcova

...

Nech zije Kocurkovo!

Prostrednictvom Horehronia by som chcela zablahozelat pracovnikom SAD-ky v Brezne k “profesionalnej a kvalitnej” priprave prechodu k cipovym kartam. Odteraz mozu 1. april – den vtakov oslavovat aj pracovnici SAD-ky v Brezne. Lepsi prvoaprilovy zart by uz sotva niekto vymyslel. Len skoda, ze tercom prvoapriloveho zartu sa stala cestujuca verejnost, ktora plati aj cestovanie SAD-karov a ich rodinnych prislusnikov.
Ak ste sa chceli vyhnut dlhym radom pri vybavovani a stihli ste to do 27. marca, mate smolu. Na ochotne a vzdy usmiate pracovnicky prepravnej kancelarie ste sa museli ist pozriet este raz. Vybavili ste totiz nefunkcnu kartu. Takato “profesionalna” priprava sa SAD-ke podarila uz v septembri minuleho roka. Ked syn v minulom skolskom roku pouzival ziacku preukazku bez problemov, v septembri uz mal problem kupit mesacnik na platnu preukazku. Dovod? SAD-ka zacala od noveho skolskeho roka cislovat preukazky odznova. Aj ten pocitac je len stroj a zozerie vam len to, co do neho vlozite. Ak vlozite hlupost, nemozete cakat zazraky.
Dufam, ze kompetentni budu za vlozenu hlupost aj nadstandardne odmeneni.
Pracovnici SAD-ky v Brezne zostali verni historickemu odkazu Brezna, tak teda nech zije Kocurkovo! Blahozelam!

Citatelka A. B.

(Vysvetlenie SAD BBDS, a. s., zavod Brezno najdete na strane 11)

...

Posedenie pri romskej piesni

Uryvkom z knihy Katici z pera romskej spisovatelky Katariny Taikonovej sa zacalo v piatok 28. marca velmi posobive popoludnie venovane romskej kulture v Zakladnej skole v Pohorelej. Pripravili ho ucitelky a vychovavatelky tejto skoly pre ziakov prveho stupna, bez rozdielu narodnosti.
Uz uvodny tanec dievcenskej skupiny a tanecneho paru David Puska, Simonka Pistolova pod vedenim Anny Lakandovej oslovil pritomnych svojim nevsednym a pritazlivym prejavom. Romske pesnicky v podani ziakov druheho rocnika presvedcili, ze hodno nacriet do studnice romskej kultury vsetkym, nielen romskym detom. Po vystupeni Klaudie Maleckej s pesnickou Vsetci ludia vravia, ze som ja malicka v bezchybnej romstine, uz o tom nikto nepochyboval. Posedenie pokracovalo zabavnou sutazou medzi ziakmi, rozdelenymi do sestclennych sutaznych druzstiev. Zabavna osemsmerovka i specialne pesnickove skladacky odhalili dve romske pesnicky, ktore sa vsetci ziaci pod vedenim ucitelky Marie Hutkovej a hudobneho sprievodu Aladara Harvana naucili.
V zavere podujatia boli odmenene tri najlepsie sutazne druzstva. Pre vsetkych bolo pripravene male obcerstvenie. Najdolezitejsie vsak je, ze podujatie zblizilo deti a ukazalo jednu z moznosti, ako zlepsovat vztahy medzi ziakmi roznej narodnosti ci prislusnosti k etnickym skupinam poznavanim a odkryvanim hlbokej studnice vzajomnych kultur.

Daniela Cupkova

...

Den narcisov v Specialnej zakladnej skole v Polomke

Rakovina. Slovo, pri pocuti ktoreho cloveku tuhne krv v zilach. Slovo, pri ktorom sa nam vynara vidina pomaleho, no o to trpkejsieho, bolestnejsieho a neuprosneho odchodu cloveka do nenavratna. Tazko zvladnutelne je to v pripade, ak ide o nasho blizkeho pribuzneho, priatela, no i pri stanoveni tejto hrozivej diagnozy u celkom neznameho cloveka. A co v pripade, ak tento strasny ortiel je vyneseny pri ochoreni nasich ratolesti? Cloveku zrazu myslou prebleskuju rozne okamihy zo zivota a nastojcivo sa tlaci otazka: “Preco?” Preco prave to nevinne dieta, ktore este ani nevie, co je to zivot so vsetkymi tajuplnymi, no krasnymi zakutiami?
Mlady clovek, plny idealov si zalozi rodinu, zije pre nu, tesi sa na prichod svojich potomkov, na svet okolo seba pozera cez ruzove okuliare a zrazu neuprosna realita – rakovina.
Ci uz chce, alebo nie, stretava sa s nou coraz castejsie, mozno povedat, ze vacsina z nas uz ma skusenost s tymto neliecitelnym ochorenim. No a prave z tohto dovodu je, myslime si, na mieste, ze si na nasich trpiacich tymto ochorenim spomenieme tak mimovolne aspon raz v roku, 4. aprila, v den, ktory je vyhlaseny za den boja proti rakovine.
Vacsina nasich obyvatelov ma existencne a ekonomicke problemy, no ten, kto chce, hlada sposob, ako pomoct tym, ktori su na tom este horsie ako on. V spominany den prejavujeme v uliciach nasich miest a obci spoluucast s postihnutymi symbolickym kupenim narcisov – cim dobrovolne prispievame na boj proti tejto zakernej chorobe.
Aj my, vychovavatelky skolskeho klubu v Specialnej zakladnej skole v Polomke sme si uvedomili spolupatricnost s osobami postihnutymi tymto zhubnym ochorenim a so ziakmi sme vlastnorucne vyrobili symbolicke narcisy, ktore sme ponukali nasim ziakom a pedagogickym pracovnikom skoly. Treba zdoraznit, ze vacsina nasich ziakov je romskeho povodu, no aj oni pochopili nastojcivost daneho problemu a s potesenim konstatujeme, ze narcis si kupila vacsina ziakov a vsetci pedagogicki pracovnici skoly.
Verime, ze aj ked iba malou financnou sumou, ale o to uprimnejsie a srdecnejsie, sme prispeli na podporu tejto skvelej akcie.