6. MAJ  2003 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Sitie bolo pre nu viac nez zaluba

Ziju medzi nami ludia vzacni, skromni, neobycajni, ale ich zivot je jedinecny, bohaty - na lasku, pochopenie, obetavost, ktore rozdavaju nezistne a z celeho srdca. V tomto roku v Podbrezovej oslavila osemdesiate tretie narodeniny Emilia Piljarova, rodena Zakalicka. Narodila sa 27. februara 1920 na Piesku. Rodicia pochadzali zo Spanej Doliny. Vyrastala spolu so sestrami Mariou a Alzbetou.

V Podbrezovej a v okoli vari niet rodiny, kde by nevlastnili nejaku cast odevu, ktory usila pani Piljarova. Ake boli vase krajcirske zaciatky?
”Zaklady sitia som ziskala pocas studia v rodinnej skole v Brezne. No najlepsou skolou mi bola potom prax - samotny zivot.”
Z jej sikovnych pracovitych ruk vychadzali perfektne, do detailov vypracovane, elegantne saty, kostymy, bluzky, sukne, nohavice. Sitie bolo pre nu viac nez zaluba. Sila srdcom... Spolahlivo, krasne, lacno. Tesila sa velkej dovere a oblube. Jej meno bolo zarukou kvalitnej prace. V plesovej sezone mala plno roboty. Latky, meter, ihla, nite, spendliky, noznice sa jej len tak mihali v rukach. Keby tak den mal vtedy tridsat hodin. Terminy a stres jej uberali na zdravi. Zeny v satach, ktore usila, boli ozdobou kazdeho balu. Rybarske plesy v Podbrezovej otvarala pani Emilia spolu so svojim manzelom Frantiskom Piljarom, veducim udrzby Svermovych zeleziarni a dlhorocnym predsedom Slovenskeho zvazu rybarov v Podbrezovej. V mysli sa vracia do minulosti. V hnedych ociach sa zjavuju slzy dojatia, radosti i lutosti. Ake su spomienky?
,,Popri vychove piatich deti a starostlivosti o domacnost sila som hlavne po nociach. Casu nebolo nikdy nazvys. V nasom byte v D blokoch nad zeleznicnou stanicou bolo vzdy zivo, veselo, prichadzali navstevy z rodiny, priatelia, znami.”
Keby ste teraz po vyse troch desiatkach rokov zivota domacej krajcirky, ale bez krajcirskej dielne, urobili inventuru vsetkych vami usitych siat, ake mnozstvo odevov by sa nahromadilo?
”Tazko si tu kopu mozno predstavit. Su to stovky metrov roznych latok spracovane tymito rukami.” (Usmiala sa na mna svojimi laskavymi, hlbokymi, hnedymi ocami a zrak uprela na svoje bolave, rokmi a tvrdou pracou poznacene prsty).
Zaspominajme si na vasu mladost, pani Piljarova. To su predsa najprijemnejsie chvile v zivote cloveka. Boli ste vysoka, stihla krasavica s dlhymi ciernymi kuceravymi vlasmi a tmavohnedymi ocami, ktore ucarili nejednemu mladencovi...
”Hravala som v ochotnickom divadle s kamaratkami a kamaratmi, recitovala, spievala a najradsej som tancovala. Volny cas som travila medzi dobrymi a zaujimavymi ludmi, od ktorych sa bolo mozne vela naucit. Mojou velkou zalubou bola praca v zahrade. Velmi mam rada ludi, kvety a zvierata.”
Ale zivot, ten skutocny, vie cloveka poriadne vyobracat, preskusat. Vojnova hysteria dolahla aj na Slovensko, Horehronie. Na konci druhej svetovej vojny na rozkaz nemeckeho velenia bolo odvlecenych vela ludi do zajatia a odvezene mnozstvo materialu. Frontova linia sa zastavila na sedem tyzdnov na trase Horna Lehota - Podbrezova - pod kostolom - cez rurovnu - kopec Smrekova - Hronec. Jej manzel spolu s dalsimi chlapmi z fabriky sa pridal k partizanom.
”Tazko sa mi spomina na to obdobie. Ostala som s tromi malymi detmi. Popri starostiach o rodinu bolo treba varit, prat, sit pre nemeckych vojakov. Ked bolo najhorsie, utekali sme s detmi skryt sa do pivnice, ba v noci aj do hory, na Siklov.”
Dnes zije pani Piljarova v jednoizbovom byte v Podbrezovej. Sama. Odvtedy, ako po oslaveni zlatej svadby navzdy odisiel jej milovany manzel. Ale nie je sama, stara sa o nu najmladsi syn Pavol s manzelkou Drahomirou, navstevuje ju aj syn Frantisek s manzelkou Anezkou z Banskej Bystrice. Syn Ervin s nevestou Elenou byva v Kosiciach. Na najstarsiu dceru Mariu, ktora podlahla zakernej chorobe, a syna Ivana, ktory tiez predcasne umrel, matkino milujuce srdce neustale mysli a spomina. Ale su tu vnucata, pravnucata - radost a potesenie kazdej babicky...
”Mam strnast vnukov a vnuciek a strnast pravnucat. Najstarsie vnucky Maria a Monika su lekarky a najmladsi pravnuk ma dva roky. Som stastna, ked ma navstivia, len keby mi to zdravie lepsie sluzilo.”
Zdravie, to je najcennejsi poklad nasho zivota. Najviac ju trapi chore srdiecko. Pani Emilia Piljarova je obkopena laskou, ktorej vo svojom zivote rozdala mnoho a este stale rozdava. Nase rozpravanie koncim citatom: ”Ak je clovek od prirody stedry, jeho ruky a srdce su vzdy pripravene rozdavat, a hoci sa niekedy moze stat, ze ma ruky prazdne, srdce je vzdy plne a moze rozdavat z neho - teplo, lasku, smiech a niekedy je radostny a laskavy smiech najlepsim darom.”
Za rozhovor dakuje Ing. Irena Helcova, clenka Unie slovenskych novinarov seniorov 

h0318j.jpg (17128 bytes) Do Skolskeho klubu deti na Pionierskej 2 v Brezne v posledny aprilovy pondelok zavitala znama spisovatelka z Myta pod Dumbierom Bozena Bobakova. Porozpravala im o svojom detstve, o prvych krokoch literarnej cinnosti a oboznamila ich so svojimi dielami. Ziaci vzacnej navsteve zarecitovali basnicky z jej knihy Manekynka Abeceda. Spisovatelka ochotne odpovedala na vsetecne otazky a zaujimala sa, ake knihy deti citaju. Okrem kyticky s prianim pevneho zdravia a uspechov v literarnej praci si B. Bobakova odniesla aj kresbicky deti. Snimka: Stefan Vozar

Rododstromy a vznik priezvisk

(Dokoncenie z minuleho cisla)
Ako sa teda menoval jednoduchy clovek pred vznikom matrik? Pred vznikom matriky jednoduchi ludia oficialne priezvisko nemali. Plebsu, ak sa vyjadrime terminologiou antickeho Rima, stacilo, aby sa predstavil napr. Pavol - syn Jana alebo Jozef - syn kovaca... V roznych popisoch a supisoch napr. ,,Supis poddanskej pody lupcianskeho panstva z roku 1663" alebo - ”Popis osad v obvode Banskej komory z roku 1710 - Drevorubacsske osady Cierna voda”, ktory som ziskal v Statnom banskom archive v Banskej Stiavnici - sa stretavame akoby s priezviskami poddanych, aj to len vybratych skupin obyvatelstva, napr. drevorubacov, s ktorymi mohli ratat na vyplatnu listinu - Lohn zettel. O zeny a deti invalidov nebol zaujem. Tieto doplnkove pomenovania vsak okrem vyplatnych listin neboli oficialne nikde vedene, boli teda len primenami na blizsie oznacenie osoby alebo skupiny osob v danej lokalite. Vacsina primen jednotlivych osob vznikla spontanne v komunikacii s okolim. Po zalozeni cirkevnej farnosti v oblasti, co vlastne bol aj zaciatok pisania matriky, si osoba, alebo jej potomkovia zacali obycajne toto zauzivane primeno zapisovat uz ako svoje priezvisko.
Vseobecne, ak teda jednoducheho cloveka alebo jeho potomkov prvykrat zapisovali v tej - ktorej cirkevnej farnosti, do matricnych knih - pri krste, sobasi alebo umrti musel udat okrem svojho mena (Jan, Jozef...) dalsiu identifikaciu - priezvisko. V zaciatkoch pisania matrik preto mozeme hovorit o povode priezvisk, o ich etymologii. Teda skumat ich povod.
Jednoduche to mali remeselnici. Dedinsky kovac a jeho rodina a ich potomkovia si zapisovali priezvisko Kovac alebo na Ciernom Hrone to bol len Kovacik, vyrobca kolies zasa Kollar alebo Kolesar, vyrobca sit Sitar alebo Sitarcik... Ostatne priezviska vznikali podla majetkov (Majer, Majercik, Majersky...), lokalit (Chorvat - Horvat-Horvath, Slovak - Toth (mad.), Luptak-Liptak, Muransky,... ), vlastnosti (Tazky, Prepletany...)... Napr. pojem Zemko pouziva vo svojich pracach aj G. K. Zechenter - Laskomersky na oznacenie blizkeho rodaka... Na formovanie priezvisk na uzemi dnesneho Slovenska malo velky vplyv aj postavenie Slovenska ako sucasti vtedajsej Rakusko - Uhorskej monarchie - najma nemecke a madarske vplyvy. Takto vznikli dnes sice rozne priezviska, ale vyznamovo totozne. Napr. Krajcir - Schneider (nem.) - Szabo (mad.), podobne Sevc - Schuster (nem.) - Varga (mad.) alebo Kovac - Schmied - Schmid (nem.) - Kovacs (mad.), napokon Velky - Gross (nem.) - Nagy (mad.)...
Pre ozivenie, ze je to tak vsade na svete, aspon slovensky preklad najznamejsich priezvisk, s ktorymi sa v televizii dennodenne stretavame - Helmut Kohl - Jozef Kapusta v nemcine alebo Georg Bush - Juraj Ker v anglictine, zneju im rovnako ako v slovencine.
Na Slovensku v sucasnosti podla posledneho scitania zije 5 379 455 obyvatelov, ma okolo 93 521 druhov priezvisk, co predstavuje orientacne 58 jednotlivcov na jeden druh priezviska. Take pestre je nase Slovensko a ako v ludovej slovesnosti - co dolina a oblast, to ine druhy priezvisk, pesniciek a tancov - jedno krajsie ako druhe. Dnes sa hovori, ze Slovensko chce ist do Europy. Stred Europy je vsak pri Kremnici a prave pocet druhov priezvisk a ich pestrost presviedca, ze Europa sa uz v minulosti natlacila na Slovensko.
V suvislosti so studiom, zberom a spracovanim informacii do novopripravovanej Monografie Cierny Balog, sa mi z Ministerstva vnutra SR (register obyvatelstva) podarilo ziskat zaujimave materialy, z ktorych sa da usudit pocetnost jednotlivych priezvisk a ich etymologia - povod.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT