Sutazte o ceny Breznianskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny

Vo februari obcianske zdruzenie Brezniansky zvaz ochrancov prirody a krajiny vyhlasilo sutaz o zaslanie najvystiznejsieho vyroku slovenskeho autora o ochrane prirody a krajiny. Zatial sa do sutaze nik nezapojil, preto termin uzavierky sutaze predlzujeme do konca maja. Urcite je mnozstvo vyrokov nasich autorov o ochrane prirody a krajiny, ktorych ochranarske myslienky inspirovala nasa prekrasna priroda. Tato urcite inspirovala aj slovenskeho basnika Milana Rufusa k napisaniu Modlitby za Slovensko:

Viem jedno hniezdo./ Rad ho mam./ V nom ako v Bozej sieti/ je mnoho otcov, mnoho mam/ a mnoho, mnoho deti./ To hniezdo uvil Stvoritel./ A sam aj urcil komu,/ koho tam pozve prebyvat/ do clovecieho domu./ Viem jedno hniezdo,/ Rad ho mam./ Hreje ma dnom i nocou,/ vystlane makkou vravou mam/ a mozolami otcov./ Moj dobry Boze,/ zhliadni nan./ Straz nam ho neustale./ A aspon Ty ho, Velky, chran,/ ked si ho stvoril male./
Nase Slovensko je male, ale s krasnou prirodou. Nemozeme sa spoliehat na to, ze nam nasu krajinu, nasu prirodu bude chranit niekto iny. V prvom rade to musime robit sami. Prikladom mozu posluzit skauti, ktori 22. aprila, na Den Zeme, od odpadkov vycistili lavy breh Hrona v Brezne. Od mostika po kvetinarstvo, na tomto nevelkom mieste, vyzbierali niekolko vriec odpadkov, co svedci o tom, ze mnohi sa odpadkov zbavuju jednoducho ich zahodenim, netrapi ich, ze tak znehodnocuju vlastne zivotne prostredie.
Aby sme mohli vlastnu krajinu a prirodu chranit, mali by sme ju dobre poznat, preto sme pre citatelov Horehronia pripravili sutaz Naj- na Slovensku. Do zrebovania budu zaradeni ti, ktori spravne odpovedia aspon na polovicu z tridsiatich otazok. Odpovede ocakavame na adrese BZOPK, Krculova 32, Brezno do konca maja.
1. Ktory je najsevernejsi bod Slovenska? A: Oravska Polhora, B: Skalite
2. Kde je “stred” Slovenska? A: kota Lubietovsky Vepor – Hrb, B: Kostol sv. Jana v Kremnickych Baniach
3. Kde je najnazornejsia struktura cadicoveho prudu? A: Somoska, B: Hajnacka
4. Kde je najvacsia akumulacia travertinov? A: Sulovske skaly, B: Drevenik
5. Ktora je najjedovatejsia rastlina? A: lulkovec zlomocny, B: tucnica obycajna
6. Ktory je najvacsi korovec? A: sklabka velka, B: rak riecny
7. Ktory je najvacsi chrobak? A: rohac velky, B. chrust obycajny
8. Nas najvacsi motyl je: A: vidlochvost feniklovy, B: jason cervenooky
9. Najvacsia jedla huba u nas je: A: bedla velka, B: vatovec obrovsky
10. Najvyssie leziace pleso je: A: Modre pleso, B: Baranie pliesko
11. Najznamejsia endemicka rastlina Slovenska je: A: lykovec muransky, B: crievicnik papuckovy
12. Ktora je nasa najjedovatejsia huba? A: muchotravka tigrovana, B: muchotravka hluznata
13. Najdlhsie zijuci jaster je: A: slepuch krehky, B: mlok hrebenaty
14. Najrychlejsi vtaci dravec je: A: sokol, B: krkavec cierny
15. Najobavanejsi skodca lesov je: A: lykozrut smrekovy, B: modlivka zelena
16. Najjedovatejsi zivocich je: A: vretenica severna, B: uzovka stromova
17. Najhlbsia priepast je: A: Certova diera, B: Velka Kresanica
18. Najveternejsie miesto je: A: Hurbanovo, B: Chopok
9. Najdlhsia rieka je: A: Vah, B: Hron
20. Najvyssi vodopad je: A: vodopad Skok, B: Kmetov vodopad
21. Najrychlejsie rastuci strom je: A: jelsa lepkava, B: breza
22. Najpomalsie rastuci strom je: A: tis, B: vrba
23. Najvyssie rastuci a najodolnejsi strom je: A: jarabina vtacia, B: borovica limbova
24. Najstarsi narodny park je: A: Tatransky narodny park, B: Slovensky raj
25. Jediny opadavy ihlicnan rastuci u nas je: A: smrekovec opadavy, B: borovica horska
26. Najstarsia chranena rastlina je: A: plesnivec alpinsky, B: horec Clusiov
27. Najvacsi vodny vtak je: A: drop velky, B: labut velka
28. Najmensi vtak je: A: oriesok obycajny, B: kralik zlatohlavy
29. Najdlhsi jaskynny system je: A: Demanovske jaskyne, B: Stratena jaskyna
30. Najcastejsi ihlicnaty strom nasich lesov je: A: smrek obycajny, B: jedla biela.

Spravne odpovede na otazky, meno vyzrebovaneho ucastnika sutaze Naj- na Slovensku a tiez meno vyzrebovaneho ucastnika sutaze o vyrok slovenskeho autora o ochrane prirody a krajiny uverejnime v niektorom z junovych vydani Horehronia.
Prijemne chvile pri nasich sutaziach a vela peknych zazitkov v jarnej prirode citatelom Horehronia praje

vybor Breznianskeho zvazu
ochrancov prirody a krajiny

Pelove alergie – problem prichadzajuci s jarou

Alergii stale pribuda, statistiky ukazuju, ze za poslednych 30 – 40 rokov vzrastol pocet tychto ochoreni stvornasobne. A nas geneticky zaklad sa bohuzial nemeni tak rychlo, aby sa stihol prisposobit novemu zivotnemu prostrediu.
Nase byty, kancelarie ci obchodne centra su poznamenane civilizacnymi vplyvmi, a tak sa stavaju idealnym miestom pre zarodky, ktore alergie vyvolavaju. Ustredne kurenie, klimatizacia, koberce, caluneny nabytok... to vsetko su idealne miesta pre roztoce. Dalsim uspesnym alergenom je domaca chemia, osviezovace vzduchu, splodiny z plynovych sporakov, laky a natery nabytku. Je toho dost, co sme pre seba a na seba vymysleli.
Co je alergia?
Alergiou oznacujeme stav precitlivenosti ludskeho organizmu na niektoru z latok, ktore sa do tela dostavaju spravidla z vonkajsieho prostredia. Po prvykrat ju opisal v roku 1905 viedensky detsky lekar, ktory tymto vyrazom chcel oznacit “inu” reakciu cloveka na urcitu latku.
Latky, ktore alergicku reakciu vyvolali, oznacujeme ako alergeny, casto su beznou sucastou nasho okolia (pel, plesne, zvieracia srst, potraviny, hmyz a pod.). Telo si pri styku s latkou, na ktoru je precitlivele – alergenom, zacne vytvarat obranne protilatky, ktore vyvolavaju alergicku reakciu.
Ako proti alergii bojovat?
V boji proti tomuto, casto zakernemu, ale predovsetkym neprijemnemu ochoreniu, sa da postupovat niekolkymi sposobmi. Najjednoduchsim z nich je zabezpecenie preventivnych opatreni, ktore zabrania styku alergickeho cloveka s alergenom: odstranit koberce, zavesy, zaclony, kozusiny a ine “zdroje” prachu; casto vytierat podlahy na vlhko, pouzivat kvalitne vysavace; casto prat postelnu bielizen, samozrejmostou je poduska a perina pre alergikov; nefajcit a pouzivat cisticky vzduchu, dostatocne vetrat miestnosti; nechovat domace zvierata so srstou; pre deti je najlepsie kupovat umyvatelne hracky, ak mate plysove, ich obcasnym zmrazenim je mozne znicit roztoce.
Pri sezonnych alergickych prejavoch mierneho charakteru mozno pouzit pripravky, ktore su dostupne v lekarnach aj bez lekarskeho predpisu. V mnohych pripadoch su to celkom dostatocne opatrenia, hlavne pri sezonnych alergiach. Zakladom liecby alergii je liecba farmakologicka (antihystaminika, kortikosteroidy), ktore sa podavaju celkovo alebo lokalne. Lieky vo forme lokalnych masti, obkladov, kvapiek, aerosolov, ako aj lieky s celkovym ucinkom, su zastupene v lekarnach v sirokom sortimente. Specifickou liecbou je hyposenzibilizacia.
Nefarmakologicka liecba, ktorej zakladom je obmedzenie styku s alergenom, je alternativou v lieceni alergii, zvlast tam, kde jestvuju urcite obmedzenia pre pouzivanie liekov s celkovym alebo miestnym ucinkom. Velmi ucinnym pripravkom na zmiernenie prejavov alergickej nadchy je napriklad barierovy krem proti pelom Dr. Theiss Alergol Pollen Blocker, ktory zabranuje vniknutiu alergenov do dychacich ciest a ktory si mozete z predchadzajucich sezon pamatat pod nazvom Immerfit – Simaroline krem. Pouziva sa pri zvysenej koncentracii pelov, roztocov a zvieracej srsti v ovzdusi. Rozhodujucou vyhodou je, ze krem nema vlastny farmakologicky ucinok (pripravok ma charakter zdravotnickej pomocky) a nezatazuje organizmus pacienta, lebo sa nevstrebava. Jemna vrstva tohto kremu na nosnej sliznici zabrani vniknutiu alergickych latok na niekolko hodin. Mozno ho dlhodobo pouzivat profylakticky i narazovo pocas aktivnej pelovej sezony. Preto by mal byt v rodinach alergikov vzdy poruke.
Zakazdym ale plati, ze treba alergicke ochorenie co najrychlejsie rozpoznat. Az potom je mozne zacat hladat jeho pricinu. Jednym sposobom, ako ju najst, je navsteva alergologa. Dolezite je naucit sa s alergiou zit a prisposobit jej svoju zivotospravu, denny rezim, vratane aktivneho aj pasivneho odpocinku!
Pelovy kalendar: v tomto obdobi su cinne pelove alergeny: dub letny, javor babyka, buk, pupava, lieska, jedla, hrab, topol, platan javorolisty, smrek, breza.

Pripravila: Wanda Zavadska v spolupraci s RNDr. Editou Lukacikovou, CSc.