Nelahku ulohu mali poslanci Mestskeho zastupitelstva v Brezne na
nedavnom mimoriadnom rokovani, na ktorom rozhodovali o ziadosti firmy Fastav Development
SR, s. r. o., Zilina. Tykala sa predaja pozemku na vystavbu obchodneho centra na skvarovom
ihrisku medzi futbalovym a zimnym stadionom. Kym komisia pre podnikatelsku cinnost,
financie, rozpocet, dane a poplatky tento predaj odporucila schvalit, komisia pre sport,
rekreaciu a cestovny ruch s predajom nesuhlasila. Nakoniec poslanci prijali uznesenie, v
ktorom suhlasili s predajom tohto pozemku. Na zaklade verejneho prislubu spolocnost Fastav
poskytne 600 000 korun sportovym klubom, na kulturnu cinnost a na socialne zariadenie.
Vystavbe noveho obchodneho centra sme venovali nasu anketu, v ktorej sme sa nahodnych
okoloiducich pytali, ako by rozhodli oni: |
S anketovym mikrofonom
|
Mgr. Elena Dudasova, invalidna dochodkyna,
Brezno:
- Podla mna je dolezite jedno aj druhe. Ale predsa len rozvoj a investovanie do
mesta su potrebne aj kvoli novym pracovnym prilezitostiam, ktorych je tu velmi malo,
pomozeme hlavne mladym.Takze nove obchodne centrum je dobra vec, aj ked na ukor ihriska.
Bude sa musiet najst nahradne miesto, nemusi to byt v centre mesta.
Daniela Daubnerova, na materskej dovolenke, Dolna Lehota:
- Ja si myslim, ze by malo byt aj ihrisko aj obchodne centrum, ale v podstate
vedla je Billa. Preto si myslim, ze by mali nechat ihrisko. Je tu dost obchodov a kto ma
prilezitost, moze si nakupit v Banskej Bystrici.
Zuzana Karakova, studentka, Podbrezova:
- V Brezne je uz velky supermarket a podla mojho nazoru mali podnikatelia by
mali na namesti viac rozsirit obchody. Treba menej cinskych obchodov a viac kvalitnejsich
predajni. Teda ja by som bola za zachovanie skvaroveho ihriska a proti vystavbe noveho
obchodneho centra.
Peter Horvath, spravca, Brezno:
- Ja si myslim, ze ponuka spolocnosti, ktora vybuduje nove obchodne centrum, je
lukrativna. Zalezi, ako sa rozhodnu poslanci, ci namiesto skvaroveho ihriska sa vybuduje
sportovy areal na Pionierskej ulici alebo v priestore stareho bitunku. Som za obchodne
centrum, ale aby boli v zmluve jasne stanovene podmienky, proste aby bol aj baran cely aj
vlk syty.
Eva Muranska, predavacka, Brezno:
- Mne by vyhovovalo, keby postavili nove centrum, lebo na nakupy chodime do
Banskej Bystrice. A ked je tu prislub financnej podpory sportu, som za.
Jan Kupec, nezamestnany, Brezno:
- Skvarove ihrisko v Brezne je potrebne, pretoze v zime sa nema kde trenovat.
Ale ak slubili financnu pomoc, je to len dobre a s vystavbou obchodneho centra by som
suhlasil. Dufam, ze nas neoklamu.
(ng, ma)
Majova nedela v Ciernom Balogu
Nedela 4. maja sa v Ciernom Balogu niesla v znameni laskaveho slova,
peknych myslienok a nezabudnutelneho spevu Holubkov z kriza
spevacko-mladeznickeho zboru zo Ziaru nad Hronom. Najprv sa v dopoludnajsich hodinach
slavnostne otvorili dvere klubu dochodcov Dovera v doposial nevyuzitej a upravenej
casti Zakladnej skoly v Dobroci. Tento krok by mal viest nasich starsich spoluobcanov
na ceste k stastnejsej starobe, na ktorej sa da starnut rozumne a
s radostou. Spolocne stretnutia, rozhovory, hodnotne prezivanie casu, zaujem o inych
prispieva k vytvaraniu spolocenstva, v ktorom ma kazdy svoje miesto a opat moze
objavovat svoju hodnotu.
Popoludnie v Kulturnom dome v Ciernom Balogu patrilo Holubkom
z kriza a ich hudobno-slovnemu predstaveniu Zi a sviet, ktorym oslovili vsetky vekove
kategorie a zarosili nejedno oko.
Pocas tohto dna pribudlo v mnohych srdciach viac lasky a dobroty, viac svetla
a pravdy. Tento majovy den mal zmysel a navzdy ostal zapisany v nasich spomienkach.
Rimskokatolicka farnost Dobroc, Komunitne centrum n. o. C.
Balog
Snimka: Stefan Vozar
Aky bol Sumiac pred vyse polstorocim
Prehrabavajuc sa v starych dokumentoch zaujala ma velka karta (urcite ju mali v
kazdej obci), z ktorej sa dalo vycitat o pomeroch v dedine. Niektore udaje su velmi
zaujimave a porovnatelne aj s dneskom. Pocet obyvatelov Sumiaca aj s osadami Cervena Skala
a Valkovna bol 2496, dnes nieco vyse 1400. Nabozenske rozvrstvenie: grekokatolikov 2030,
rimskokatolikov 410, evanjelikov 16, jeden Madar, inych 10. Rolnicke usadlosti: do 5 ha
559, do 15 ha 32, nad 15 ha traja rolnici. Plnenie kontigentu v jednotlivych mesiacoch:
obilie 100 percent, maso 38, mlieko 7, 11, 62, 78 percent, vajcia 8, 50, 72 percent.
Zaujimava je kolonka o tom, kolko osob bolo internovanych v ZSSR (0), kolko sa vratilo
(0). Do zahranicia usiel jeden obcan. V obci je 11 cudzincov. Zapisovalo sa aj to, kolko
bolo protistatnych letakov, napisov, kolko zhluknuti. Kazdy mesiac sa vyplnala kolonka:
uklady o republiku, prezradenie statneho tajomstva, vyzvedacstvo, vojenska zrada,
hanobenie republiky, hanobenie vladnych cinitelov, poburovanie, sirenie poplasnych sprav,
ohrozovanie jednotlivo hospodariacich rolnikov, utek do zahranicia, cierne zakalacky (tych
bolo najviac), utajovanie zasob, neplnenie osevnych planov atd.
Zaujimava bola kolonka - osobitna priloha: karta delikventov a karta podozrivych. V
karte delikventov bolo zapisanych pat muzov a jedna zena. O zene (meno z pochopitelnych
pricin neuvadzam) je zapis: Rada klebeti a siri poplasne spravy o chlapoch, ako
sebavedomy, namysleny, alkoholik, rad vela rozprava, zabudlivy, v podnapitom stave rad
stve, uzavrety a pomstivy, rad protistatne rozprava.
V karte podozrivych bolo dvadsat mien. Zaujimave je, ze v tom case medzi
nespolahlivymi bol zapisany aj farar zo Sumiaca Mikulas Ladizinsky. Sumiacania uz asi
zabudli, ze v case SNP, ked obyvatelia utekali z dediny pred nemeckymi tankami, ktore
prisli z Telgartu cez Skiercinu, pan farar nakolko vedel po nemecky, ubezpecil Nemcov, ze
v Sumiaci vojakov ani partizanov nemame. Nemci na namesti obratili tanky, Sumiac opustili
a vratili sa do Telgartu. Dedina v tom case bola skoro ludoprazdna, zeny, deti a stari
ludia sa pred Nemcami ukryli do hor a do stodol.
Dalsi nespolahlivi: farar z Cervenej Skaly, riaditel sumiackej skoly, riaditel
statnych lesov, tratmajster z Cervenej Skaly. Zo Sumiacanov za nespolahlivych oznacili
hlavne byvalych clenov Demokratickej strany. Styria z dvadsiatich boli zbaveni volebneho
prava.
Namezdne pracujucich, ktori kazdy den chodili do roboty, bolo v tom case 320. V
sucasnosti je v Sumiaci vyse 200 nezamestnanych. Zivnostnikov bolo dvadsat, dnes mame tri
sukromne predajne potravin, jednu restauraciu a dve krcmy. Klince, televizor, snurky do
topanok, pracku v Sumiaci nedostanete. V minulosti byvali kazdorocne jarmoky v Cervenej
Skale, v Sumiaci asi dvakrat. Dnes mozeme povedat, ze jarmok mame kazdy den. Na namesti
(niektori ho volaju namestie nebeskeho pokoja) si mozete kupit topanky, spodnu bielizen,
obliecky, nohavice, rukavice, prosto vsetko za prijatelne ceny od obchodnikov, ktori aj
bez pokladni ponukaju dobry a ,,lacny" tovar. Aby som nezabudol, v Sumiaci mame aj
Jednotu - LDS celkom dobre vybavenu potravinami, kde mozete v oddeleni masa kupit dobre
maso aj masove vyrobky.
Vladimir Cupka
Svet naruby
Kolko nespokojnosti, hnevu a vycitiek bolo este nie tak davno v rodinach, ked sa
mladi ludia zosobasili len na MNV a v kostole nie, alebo naopak svoj manzelsky slub
specatili v kostole a v obecnom urade nie. Relativny pokoj v rodine mali take mlade pary,
ktore uzavreli manzelstvo aj v kostole a aj v urade. Ale casy sa menia a v sucasnosti je
rozsireny trend neuzatvarat manzelstvo vobec. Zije sa moderne, volne ako druh a druzka.
Tento stav je podmieneny socialnymi a financnymi podmienkami mladych a zamilovanych ludi.
Mat ci nemat deti a kolko, to je otazka osobnej filozofie zmyslu zivota s dorazom na
materialne zabezpecenie rodiny, zatlacajuc duchovnu stranku do uzadia. Verejna mienka sa v
tejto otazke lisi. Jedni tento stav odsudzuju, druhi schvaluju a dalsi krutia hlavami: V
akej dobe to zijeme, coho sme sa to dozili? Svet sa prevracia naruby!
Ing. Irena Helcova
Internetova sutaz
Dna 29. aprila sa v Zakladnej skole v Brezne Mazornikove konala
internetova sutaz Patranie, do ktorej sa zapojili ziaci 6. 9. rocnika tejto skoly.
Sutaz bola organizovana prostrednictvom internetu a okrem nas v nej sutazili ziaci
zakladnych a strednych skol celeho Slovenska. Oragnizatorom sutaze boli studenti Fakulty
prirodnych vied Zilinskej univerzity.
Samotnej sutazi predchadzal fiktivny pribeh, ktory sutaziaci dostali predchadzajuci
den. Tam sa dozvedeli vsetky potrebne informacie, na zaklade ktorych mohli rozbehnut
rozsiahle patranie. Ich ulohou bolo v co najkratsom case najst (pomocou internetu)
vraha ropneho magnata. O tom, ze to nebolo lahke, svedcil aj cas, ktory
sutaziaci potrebovali na rozlusknutie tvrdeho orieska (2 hodiny 45 minut!). Nakoniec sa im
to podarilo, a tak sme sa zaradili medzi uspesnych riesitelov sutaze. A hoci sme neboli
v prvej trojke, sutaz sa ziakom mimoriadne pacila a este pred jej oficialnym koncom
sa dozadovali dalsej. Ved necudo, minula sutaz Mikulasske patranie, mala velky
uspech. Mozno aj preto sme s kolegami spojili hlavy dokopy a vymysleli dalsiu
zameranim podobnu sutaz, ktora sa uskutocni onedlho ku dnu deti prave na
pode nasej skoly. Chceme ju organizovat v ramci celeho Slovenska a radi by sme do nej
zapojili aj ostatne skoly. Zastresovat ju bude opat organizacia Infovek, ktorej vdacime za
technicke vybavenie a pripojenie na internet.
Za aktivnu ucast dakujeme nasim ziakom, v time Maniaci: Martin Miklosko (IX.
E), Jaroslav Karak (IX. E), Marek Juros (IX. E); v time Cmuchali: Matus Ridzon (VII.
A), Jozef Auxt (VII. A), Frantisek Duriancik (VII. A); v time Sliedici: Ivana Boskova
(VIII. D), Eva Labajova (VIII. C), Jana Donovalova (VIII. D) a v time Serloci: Matej
Podstavek (VI. A), Matej Futas (VI. A), Peter Auxt (VI. A).
(dv)
Povedz mama, a slnko zrazu ziari... Ani
my, deti z Materskej skoly v Pohronskej Polhore, sme nezabudli na sviatok nasich
mamiciek. Pozvali sme ich do kulturneho domu, kde sme pre ne pripravili pekny program,
uvity z piesni, basni, tancekov, pohybovych hier, slagerparady. Nezabudli sme ani na
rozpravky. Videli sme plnu salu nasich mamiciek, starych mam, usmevy na ich tvarach,
poculi sme velky potlesk, co bolo dokazom, ze sme sa im pacili. Poculi sme, ze na svoje
mamicky nezabudli ani deti z Materskej skoly na Ulici Bozeny Nemcovej v Brezne.
Potesili mamicky peknym programom.
Mile nase mamicky, uz sa teraz tesime na dalsie stretnutie s vami.
(md) |
Nechybali slzy stastia a radosti Druha
majova nedela patri kazdorocne vsetkym mamam a starym mamam.
Sviatocne popoludnie v Hronci im sprijemnili skolkari a skolaci nasej obce
kulturnym programom pripravenym pod vedenim clenov kulturnej komisie pri obecnom
zastupitelstve. Pri basnickach a pesnickach sa nejednej mame a starej mame rozkotulali po
licach slzy. Boli to urcite slzy stastia a radosti zo svojich ratolesti.
Aj tato forma je prejavom uprimnej vdaky za lasku, starostlivost, trpezlivost a
obetavost, ktorou nas nase mamy a stare mamy zahrnaju.
(jg) |
|