Prevazne o financiach

V pondelok 19. maja sa v kongresovej sale Krajskeho uradu v Banskej Bystrici konalo 11. riadne zasadnutie Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja (BB SK), ktore viedol jeho predseda prof. Milan Marcok. Po uvodnom privitani poslancov a hosti podakoval vsetkym, ktori sa podielali na priprave a priebehu uspesneho referenda o vstupe Slovenska do Europskej unie a vyslovil presvedcenie, ze v prospech nasich obcanov budu pokracovat aj dalsie pristupove kroky.
O programe zasadnutia, ktory bol velmi bohaty, informuje poslankyna Mgr. Iva Urbanova:
- Blizsie sa dotknem najma tych bodov a najzavaznejsich prijatych dokumentov, ktore priamo suvisia s nasim regionom a zivotom obcanov nasho okresu. V aprili vyslo 1. cislo Spravodaja BB SK, ktore bolo prilohou niekolkych regionalnych periodik, u nas konkretne Smer Magazinu. Poslanec Dusan Durcenka opatovne poziadal, aby nosicom tejto medialnej prilohy bolo aj Horehronie, ako to bolo s vedenim BB SK a nasimi poslancami pred casom dohodnute a prijatym uznesenim zastupitelstva schvalene. Riaditel Uradu BB SK Milan Mraz prislubil napravu od 1. juna. Z informativnej spravy o dosiahnutych vysledkoch v cinnosti Uradu BB SK sme sa dozvedeli, ze - okrem ineho - v uplynulych dnoch bola ukoncena verejna sutaz na rekonstrukciu Domova mladeze pri Hotelovej akademii v Brezne, ktora je zaradena v registri investicii a bola podpisana ,,zmluva o dielo”. Bola vykonana zaverecna korektura reprezentacnej publikacie BB SK a odovzdana do tlace.
Uz na predoslom zasadnuti obdrzali poslanci Navrh zaverecneho uctu za rok 2002, ktory sa skladal zo spravy o hospodareni a tabulkovej casti. Po dokladnom oboznameni sa s materialom poslanci vyjadrili suhlas s celorocnym hospodarenim bez vyhrad a navrh zaverecneho uctu schvalili. V dalsom bode rokovania bola schvalena aj zmena c. 2 rozpoctu BB SK na rok 2003. V upravenom rozpocte je zahrnuty (presunom financnych prostriedkov z rezervy Uradu BB SK) aj prispevok 80 tisic korun na zabezpecenie vyznamneho kulturneho podujatia nasho okresu – Horehronske dni spevu a tanca 2003 v Helpe. Okrem toho, zo skutocne dosiahnutych vyssich prijmov BB SK za rok 2002 boli rozdelene medzi jednotlive organizacie v zriadovatelskej posobnosti BB SK financne prostriedky v celkovej vyske 14 milionov 847 tisic korun. V nasom okrese dostanu na prilepsenie domovy dochodcov/domovy socialnych sluzieb: Hronec – 122 tisic korun, Luna v Brezne – 261 tisic korun, Hron v Dubovej – 51 tisic korun, domovy socialnych sluzieb: Kotva v Brezne – 17 tisic, Drabsko – 300 tisic, Stredne odborne uciliste Brezno – 20 tisic korun, Dievcenska odborna skola Piesok – 10 tisic korun, obec Cierny Balog 10 tisic korun a Komunitne centrum v Ciernom Balogu 10 tisic korun.
Velmi dolezitym bodom bolo schvalenie Vseobecne zavazneho nariadenia 2/2003 o poskytovani financnych prostriedkov z vlastnych prijmov BB SK ucelovo urcenych na ulohy a akcie vo verejnom zaujme alebo v prospech rozvoja uzemia nasho kraja a na podporu vseobecne prospesnych sluzieb, podnikania a zamestnanosti. Po zapracovani pripomienok poslancov bude material spristupneny sirokej verejnosti na www stranke Uradu BB SK aj so vzorovym formularom ziadosti o financny prispevok. Na tej istej adrese mozu obcania najst aj Dodatok c.1 k Zasadam hospodarenia s majetkom BB SK. Vypracovanim dodatku reaguje urad na problemy a rozne situacie v nakladani s majetkom BB SK, ktore priniesol cas a v povodnom materiali sa s nimi nepocitalo. Prijatych bolo aj niekolko uzneseni tykajucich sa predaja hnutelneho i nehnutelneho majetku, kupy budovy na socialne ucely, najomnych zmluv a pod. Poslanecky zbor dalej schvalil majetkovu ucast BB SK v akciovej spolocnosti Tatra air, a. s., so sidlom v Banskej Bystrici vo vyske 150 tisic korun, t. j. 15 % podielu na majetku a. s., ktora spolu s Ceskymi aeroliniami obnovi fungovanie leteckej linky Sliac – Praha – (svet), co je jednym zo sposobov ako prispiet k rozvoju nasho kraja. Poslanci podporili aj zaclenenie opatrovatelskej sluzby do existujucich socialnych zariadeni BB SK a zriadenie Regionalneho centra autizmu pri domove socialnych sluzieb Symbia vo Zvolene. Prijaty bol aj Navrh koncepcie budovania (rozvoja) institucii regionalneho rozvoja BB SK, ale material tykajuci sa zriadenia Regionalneho rozvojoveho fondu n. f. hlasovanim nepresiel a bol odporuceny na dopracovanie.
Poslanci vzali na vedomie informaciu o uzatvorenych zmluvach o vykone dopravy vo verejnom zaujme na rok 2003 a informaciu o sucasnej situacii v podohospodarskom rezorte, vratane protipovodnovych opatreni. Na tomto zasadnuti boli na zaklade vysledkov vyberoveho konania vymenovani novi riaditelia, a to : v Nemocnici s poliklinikou v Ziari nad Hronom, v kniznici vo Velkom Krtisi a v Gymnaziu v Kremnici.
Toto su iba zakladne informacie z ostatneho zastupitelstva BB SK. Ak niektore z prerokovavanych materialov obcanov oslovili, alebo maju zaujem o ich podrobnejsie prestudovanie, mozu si ich vyziadat od nasich poslancov, resp. v Urade BB SK v Banskej Bystrici.

Na Slovensku podla posledneho scitania ludu zije 5 379 455 obyvatelov, ktori pouzivaju 93 521 druhov priezvisk, co v priemere predstavuje 58 jednotlivcov na jeden druh. Pestre je nase Slovensko, nielen v prirodnej scenerii, v ludovej slovesnosti, ale aj v priezviskach. Co dolina a oblast, to ine pesnicky, tance, ale aj priezviska – jedno krajsie ako druhe. Odrazaju povod, historiu a vykonavane ludske cinnosti. Nebolo tomu inak ani v ciernohronskom Balogu.
Historia, ktora sa pisala v doline Cierneho Hrona, v samom srdci Slovenska, v rozlahlom chotari, ktory z troch stran obkolesuje horska hradba Veporskeho rudohoria (Vepor – kanec, brav zo staroslovienciny), hovori o vytvoreni spolocenstva, pre ktoreho povod a vyvoj je rozhodujuce, ze sa tu stretavali, zili a navzajom ovplyvnovali prislusnici roznych etnickych skupin – Slovaci, Nemci, Cesi, Poliaci, ale aj zidovska komunita (obchodnici, krcmari...) a Romovia..., ludia roznych profesii – drevorubaci, banici, uhliari, furmani, pastieri, kovaci, obuvnici, lesni uradnici, ucitelia, knazi, obchodnici, hudobnici....
Vytvorene spolocenstvo si na svoje zivobytie vytvaralo podmienky – povodne najma kupcenim s vytazenym a splavenym drevom pre medene huty v Banskej Bystrici, neskor aj banictvom a uhliarstvom pre zeleziarne v Hronci, Podbrezovej a Tisovci... Z tohto sa odvadza aj povodny nazov osad v udoli Cierneho Hrona, ako Handle – z nemeckeho slova Handler – kupec, alebo Holz – Handler – drevokupec. Povodne uradne pomenovanie drevorubacskych osad bolo Kaiserlich – Königliche Schwarzwasserer Holz Handlungen – cisarsko – kralovske drevorubacske Ciernohronske handle. Dnes v ludovej slovesnosti z tohto nazvu zostalo len pomenovanie – Handle – handelci...
Tieto skutocnosti mali dosah nielen na pomenovanie prirodnych danosti a osad, ale v spojeni s dlhymi a hlbokymi dolinami, prekrasnou prirodnou sceneriou – na celu minulu a dnesnu mnohotvarnu ludovu kulturu a tradicie Ciernohronia.
Pozn. Pre uplnost treba dodat, ze podobne na Bielom Hrone existovali za rovnakych podmienok tzv. bielohronske Handle, ktore pozostavali z dnesnych obci Bacuch, Benus, Bravacovo...
Z tohto pohladu mozeme tradicne ciernobalocke priezviska rozdelit do tychto skupin:
a) rodiny, potomkovia nemeckych drevorubacskych
majstrov, z alpskych krajin, ktori zacali podla instrukcii
rakuskeho cisara Ferdinanda l. z 23. marca roku 1564
osidlovat pralesy v udoli Cierneho Hrona, zasobarne dreva
pre medene huty v Banskej Bystrici – Auxt, Gürtl, Kliment,
Schön, Schwandter, Stulreiter, Taxner – Daxner, Turnya... Ak by sme podrobili uvedene priezviska skumaniu etymologie – povodu, tak potom Auxt vzniklo pravdepodobne zo slovicka Axt – slovensky sekera, Gürtl s typicky nemeckym ü – zasa mozeme prelozit ako siroky opasok, ktory nosili drevorubaci..., ostatne priezviska podobne. Ich spojitost s drevorubacskou terminologiou sa teda neda vylucit,
b) rodiny, potomkovia slovenskych robotnikov, ktorych si nemecki majstri najimali z okolitych oblasti a postupne zapracovali do drevorubacskych robot a splavovania dreva – Belko, Kvietok, Kostial, Pobis, Zemko...,
c) potomkovia pristahovalcov – banikov, ktori prisli za pracou v baniach na zeleznu rudu a uhliarov, ktori palili drevene uhlie pre vysoke pece v Hronci a v Tisovci... Caban, Haviar, Donoval, Herich, Jamrich, Podkany, Muransky, Stubna, Tazky...,
d) potomkovia remeselnikov – kovacov, mlynarov, vyrobcov sit, debnarov, kupcov... Kovacikovci a Kovalcikovci (Kowal – polsky kovac), Sitarcik, Kupec, Vozar..., ktori boli drevorubacom, banikom a uhliarom napomocni v ich cinnosti,
e) v samotnom udoli Cierneho Hrona sa postupne vyprofilovali viacere rydzoslovenske priezviska, o. i. Kovacik, Medved, Pancik, Pepich, Rosik... Nie je vylucene, ze aj viacero inych uvedenych priezvisk vzniklo az na Ciernom Hrone. Matrika v Ciernohronskych Handloch (Cierny Balog) vznikla az v roku 1787. K tomuto obdobiu sa viaze aj vznik matrik v okolitych obciach.
Okolo roku 1848, t. j. po zruseni poddanstva, zacali byvali poddani Banskej komory s vacsou migraciu do okolia, najma do rozvijajucich sa hutnickych oblasti – Hronec, Podbrezova..., ako aj volnejsie vyhladavat partnerov v okolitych obciach – vid pracu prof. Juliusa Albertyho Statisticky vyskum matrik na Horehroni. Pred 1. svetovou vojnou zasa hlad a nezamestnanost vyhanali ludi za ocean, najma do pensilvanskych bani. Rozhodujuci exodus sa vsak uskutocnil po roku 1950 za pracou a vzdelanim fakticky do celeho byvaleho Ceskoslovenska. Z niektorych tradicnych priezvisk, ktore maju preukazatelne svoj povod na ciernohronskom Balogu, dnes uz viac jednotlivcov zije v Brezne. A da sa povedat, ze aj sucasne 3000-ove sidlisko Brezno – Mazornikovo by sa malo ratat za strnastu osadu Cierneho Balogu. Vela, najma mladych ludi si tu v poslednych rokoch zalozilo svoje rodiny. Rovnako sa rozisli do vsetkych okolitych obci, a preto si myslim, ze statistika ma koho oslovit – na celom Horehroni.
Tabulkove spracovanie vyvoja poctu nositelov jednotlivych priezvisk vsak ukazuje, kde su ohniska vzniku daneho priezviska. Napr. priezviska Auxt, Giertl, Stulrajter, Vransky, Figlus... su priezviska verne svojej lokalite. V inych castiach Slovenska su zastupene velmi malo.

(Pokracovanie nabuduce)