O najvystiznejsi vyrok slovenskeho autora o ochrane prirody a krajiny

Do tejto sutaze sa znovu nikto nezapojil, nechce sa nam verit, ze by sa medzi znamymi slovenskymi tvorcami nenasiel autor myslienok vystihujucich krasu prirody a zaroven poukazujuci na nevyhnutnost jej ochrany. Zrejme sa citatelom Horehronia nechce hladat v cudzich myslienkach, mozno radsej sami nieco vymyslia. Preto menime tuto sutaz na sutaz O najvystiznejsi vyrok o prirode a krajine a ich ochrane. Do sutaze zasielajte vlastne, originalne myslienky, kratke uvahy, zamyslenia nad prirodou, krajinou, ich ohrozenim a nevyhnutnostou ich ochrany. Ako priklad uvadzamie myslienku jednej nasej clenky pri prechadzani okolim mesta: “Kazdy sa usiluje na tejto Zemi po sebe nieco zanechat, nieco velke a nezabudnutelne, zial po mnohych zostavaju len velke, neprehliadnutelne kopy odpadkov.” Autorov najkrajsich a najvystiznejsich myslienok odmenime, preto nezabudnite uviest svoje meno a adresu. Vase myslienky ocakavame do konca jula na adrese BZOPK, Krculova 32, Brezno.

Naj- na Slovensku
Dakujeme vsetkym, ktori sa do tejto sutaze zapojili. Vsetci splnili jej podmienky, mali viac ako patnast spravnych odpovedi. Vyzrebovali sme Ivka Malceka, Dolna Lehota 11, ktory dopisal, ze ma devat rokov a pri odpovediach mu pomohla kniha Rekordy Slovenska. Posielame mu knihu Mlady pozorovatel v horach. Verime, ze informacie a rady z tejto knihy vyuzije pri svojich potulkach prirodou. Potesilo by nas, keby nam napisal, ci sa mu kniha paci, ci podla nej spoznava prirodu, ci sa naucil napr. rozoznavat stopy zvierat, spoznavat rastliny a vtaky.
Ivko nas odhalil, lebo sutaz sme pripravili prave s pomocou nim uvedenej knihy Rekordy Slovenska. Uvadzame spravne odpovede: Najsevernejsim bodom Slovenska je Oravska Polhora. “Stredom” Slovenska je kota Lubietovsky Vepor-Hrb. Kostol sv. Jana v kremnickych Baniach je zemepisnym stredom Europy. Najnazornejsou strukturou cadicoveho prudu je Somoska. Najvacsou akumulaciou travertinou je Drevenik. Nasou najjedovatejsou rastlinou je lulkovec zlomocny. Najvacsim nasim korovcom je rak riecny. Najvacsim chrobakom u nas je rohac velky, ktory dorasta az do 10 cm. Nasim najvacsim dennym motylom je vidlochvost feniklovy s rozpatim kridel do 10 cm. Nasou najvacsou jedlou hubou je vatovec obrovsky majuci 10 i viac kg. Pri desiatej otazke boli spravne obidve odpovede, a to, ze najvyssim plesom u nas je Modre pleso vo Vysokych Tatrach v nadmorskej vyske 2192 m pod Sedielkom, najvyssej odnozi Malej studenej doliny, este o 15 m vyssie sa nachadza Baranie pliesko, pod Baranimi rohmi, ktore pre nepatrne rozmery nebyva uvadzane. Najznamejsou endemickou rastlinou Slovenska je lykovec muransky, tretohorny relikt, ktory rastie len asi na siedmich lokalitach v Muranskom krase a nikde inde na svete. Nasou najjedovatejsou hubou je muchotravka hluznata, nazyvana aj muchotravka zelena, ktora je zaroven aj najjedovatejsou na Zemi. Najdlhsie u nas z jasterov zije slepuch krehky, doziva sa az 54 rokov. Nasim najrychlejsim vtacim dravcom je sokol s rychlostou 250 km/hod. Najobavanejsim skodcom nasich lesov je lykozrut smrekovy. Najjedovatejsim zivocichom na Slovensku je vretenica severna, zijuca v nadmorskej vyske 600 – 1900 m n. m. na severe a vychode nasho uzemia. Najhlbsou priepastou u nas je Certova diera, 186 m hlboka. Chopok je nasim najveternejsim miestom. Dlzkou 406 km je Vah nasou najdlhsou riekou. Nasim najvyssim vodopadom je Kmetov vodopad vo Vysokych Tatrach, napaja ho potok vytekajuci z Nizneho Terianskeho plesa. U nas zo stromov najrychlejsie rastie jelsa lepkava (vo veku 10 rokov ma 4 m) a najpomalsie rastie tis (vo veku 10 rokov ma 0,7 m). Najvyssie u nas rastie, a teda najodolnejsim stromom je borovica limbova, v nadmorskej vyske cez 1800 m n. m. V roku 1948 bol zalozeny Tatransky narodny park, je nasim najstarsim narodnym parkom. Nasim jedinym opadavym ihlicnanom je smrekovec opadavy. Plesnivec alpinsky je nasou najstarsie chranenou rastilnou. Najvacsim vodnym vtakom na Slovensku je labut velka s dlzkou 160 cm. Aj pri otazke 28 boli obidve moznosti spravne – nasimi najmensimi vtakmi su oriesok obycajny a kralik zlatohlavy, obidvaja su rovanko malicki, dosahuju dlzku 9 cm a hmotnost 11 g (pre porovnanie balicek zuvaciek ma 10 g). Demanovske jaskyne so svojimi 23 500 m su najdlhsim jaskynnym systemom na Slovensku. Smrek obycajny je najcastejsie sa vyskytujucim ihlicnatym stromom nasich lesov.
Verime, ze nasa sutaz, aj ked ste sa do nej nezapojili, podnietila vo vas zaujem o prirodu a krajinu, v ktorej zijeme.

Vybor Breznianskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny

Slovensky Fenix

Vsetko to zacalo v roku 1907 vo Velkej Britanii. Lordovi Robertovi Baden-Powellovi napadla uzasna myslienka, ktora zakratko nakazila mnoho ludi a rozsirila sa do mnohych krajin sveta. Na Slovensko sa dostala tiez. Prve ovocie priniesla 23. maja 1913, ked v Komarne zalozili prvy skautsky oddiel. Pocas svojej historie Slovensky skauting prezil tri vynutene zakazy, z ktorych sa vsak vzdy vedel so zdvihnutou hlavou pozviechat, vstat z popola a znovu zacat svoju cinnost podla svojich zasad, principov, hodnot a idealov. Od poslednej obnovy hnutia v decembri 1989 stupol pocet jeho clenov takmer na 8000. Tento rok si pripomina 90. vyrocie svojej cinnosti na uzemi Slovenska. Jednou zo sprievodnych akcii tychto oslav bola Slavnost svetiel, ktora prepukla 6. juna. V tento den sa v rodinach skautov na celom Slovensku rozhoreli sviecky, ktore tak pripomenuli prislusnost skautov k ich hnutiu, ich sudrznost a jednotu s ostatnymi clenmi hnutia na Slovensku a dalsimi takmer 40 milionmi skautov na celom svete.
Ani breznianski skauti nezaspali na vavrinoch. V spominany den na obed sa stvorica skautov vybrala do Laznej, na ich posvatne miesto. Tu slavnostne zapalili ohen a jeho plamen preniesli do svojej klubovne v Brezne. Ostatni skauti si plamen odpalili a odniesli domov. Vecer okolo 20. hodiny ste v niektorych oknach mohli zazriet drobne svetielka, citit energiu a zivotaschopnost skautingu.

102. zbor Huga Bomburu 

Zeleznicna spolocnost, a. s., (ZSSK) zaviedla od 15. juna zjednoduseny system prepravy batozin. Doteraz mohol cestujuci odovzdat batozinu v podatelni zeleznicnej stanice, pripadne priamo vo vlaku, ale odteraz ju moze podat len pri vlaku alebo vo vlaku. Do vozna si moze bezplatne vziat so sebou rucnu batozinu ako aj lahko prenosne predmety, ktore umiestnil nad alebo pod miesto, ktore mu prinalezi tak, aby nepekazali spolucestujucim.
Cestujuci s bicyklom, detskym kocikom alebo batozinou vacsich rozmerov si musia kupit batozinove listky v pokladniach zeleznicnych stanic alebo u sprievodcu vo vlaku. Bicykle a detske kociky sa prepravuju v chodbickach osobnych vlakov a za ich ochranu zodpoveda sam cestujuci, pri prestupovani si vsak sam zabezpeci prelozenie batoziny. Za tuto zjednodusenu prepravu zaplati cestujuci z nastupnej do cielovej stanice 20 korun. Jednodnovy batozinovy listok stoji 50 korun. Tyzdenny batozinovy listok 180 korun. Batozinove listky vydavaju pokladnice v zeleznicnych staniciach a obsluhujuci vlakovy personal.
V IC vlakoch (okrem IC Hron) a vybranych rychlikoch moze cestujuci vyuzit pojazdnu uschovnu batozin. Batozinu moze pri vlaku odovzdat zamestnancovi vlakovej caty, a to z nastupista cez nakladne dvere. Vtedy za batozinu prebera zodpovednost ZSSK. Dovozne za prepravu v pojazdnej uschovni batozin je 20 korun za kus. Ak cestujuci vyuzije pri jednej ceste viacere vlaky, zaplati za batozinu v kazdom vlaku zvlast. Zoznam vlakov, v ktorych je radeny vozen s pojazdnou uschovnou batozin, bude uvedeny v dodatku cestovneho poriadku alebo na vyveskach v zeleznicnych staniciach.
Zjednodusena preprava batozin sa doteraz pouzivala len asi na 15 percentach vybranych regionalnych tratiach. ZSSK tuto formu prepravy upradnostnila pred klasickou prepravou batozin, pretoze je efektivnejsia.

(ds)