Exkurzia do planetaria

Bolo krasne jesenne rano 26. septembra, ked prisiel ocakavany den. Ziaci 7. A triedy Zakladnej skoly v Predajnej pod vedenim ucitelky Mgr. Janky Rusnakovej totiz navstivili Planetarium Maximiliana Hella v Ziari nad Hronom. Tridsat ziakov a dvaja rodicia (Ing. Tatiana Contofalska a Anka Kosikova) okrem tejto exkurzie navstivili aj Zvolen, kde si prisli na svoje a pokupili rozne suveniry.
Za bezpecnu jazdu a dobry pristup k nasim ziakom pocas cesty dakujeme soferovi Milanovi Streckovi ml. z Jasenia.

Hanka Filipkova

Urobte si zaver

Denne cestujem autobusom, ktory o 13.30 hodine prichadza na autobusovu zastavku Chvatimech, kde nastupujem. Cez skolsky rok je autobus plne obsadeny studentmi. Patrim uz k starsej generacii, no este sa mi nestalo, ze by mi niekedy niektory student uvolnil miesto, ani niekomu starsiemu, ktori stojime pri nich v ulicke medzi sedadlami. Podotykam, ze spolu so studentmi niekedy cestuju aj ich pedagogovia. V stredu 1. oktobra nastupil asi osemdesiatrocny pan a nic sa nedialo, az kym vodic oslovil mladika sediaceho na blizkom sedadle, aby uvolnil panovi miesto. S nevolou sa postavil s dost hlasnou poznamkou: ,,No do p... ". Zaver nech si urobi kazdy sam: rodicia, pedagogovia, citatelia.

(bp)

Uz dalej nemozem, nechem a ani nevladzem nic tajit, ci zakryvat! Som matka dcery alkoholicky. Vsemozne som sa jej dost dlhy cas snazila pomoct – dohovaranim, usmernovanim, prosbami.
Nemala som a ani nemam v nikom podporu. Moj exmanzel – alkoholik si cely zivot nedokazal pomoct – ci rozkazat sam sebe, nie to este usmernit vlastnu dceru. Vlacil a este ju aj vlaci po breznianskych krcmach, plati poldecaky, aby on “inteligent” mal od nej pokoj. Zoznamil ju s partiou “krcmovych konzumentov”, ako aj on sam seba nazyva. Ze z penazi tychto “uboziakov” bohatnu majitelia krciem a dalsi tiez “krcmovi podnikatelia”, to je predsa v nasom okresnom meste bezne.
Ze dcera s odbornym vzdelanim, snad aj vlastnym pricinenim prisla o zamesntanie, rozpadlo sa jej manzelstvo, dokonca nema kde byvat (ubytovanie u rodicov odmieta), to predsa v nasej spolocnosti nemusi nikoho zaujimat. Casto som podavala trestne oznamenia na terajsieho exmanzela, ktory ma vymkynal zo spolocneho bytu, urazal, dokonca aj fyzicky napadol – co som docielila – skoro nic! On sa vie navonok inteligentne spravat a ja ako “hysterka”. To iste dcera – mala a ma predsa dobry priklad u svojho milovaneho otecka. Ja som ta zla, ktora trva na tom, aby sa isla liecit, kym je este cas. Dcera podstupila viacero odbornych vysetreni, nebolo nastastie zistene ziadne vazne dusevne ochorenie. “Znalec” sa ale vyjadril – nejde o zavislost na alkohol v pravom slova zmysle, ale o osobnost s rysmi nezdrzanlivosti a beznym zneuzivanim ucinkov alkoholu. Co to v ludskej reci znamena – je to odborna pomoc, ci “nechajte ju padnut az na dno”, ako mi bolo po konzultacii s byvalym primarom breznianskej psychiatrie odporucene. Co je to ludske dno, ked uz mojej dcere nebude mozne pomoct po zdravotnej ci psychickej stranke? Ze je uz z nej podvyzivena ludska troska – bez zakladnych potrieb? Koho to dnes zaujima! Dcera potrebuje urychlene odbornu liecbu – ze sama s tym nesuhlasi? Je to predsa u alkoholikov bezne, ktory – alebo kolke z nich si to sami priznaju. Dokedy ja ako matka mam prosit po vsetkych moznych instituciach: policia, okresny urad vysetrovania, sud, pohotovost (lekarska). Pomozte jej a zaroven aj mne. Kde sa z nas, vazeni kompetentni, vytratila ludskost ci nezaujem o problemy inych!
Ako ju mam zbavit (dat ju liecit aj proti jej voli) sposobilosti na pravne ukony pre dusevnu poruchu? Treba prilozit nazor odbornika – psychiatra a sud rozhodne na zaklade tychto posudkov – ten vsak nic nepotvrdil, Slovaci su predsa “bezne ozrati” (psychiater)! Nepotrebujem odpoved od psychologicky (tu sama zamerne studujem). Tu uz ide o zachranu jedinca a mozno nielen mojej dcery.
Aj toto je nase pekne okresne mesto s pribudajucimi nespocetnymi krcmami, hrajucimi automatmi (ved na chudakoch sa najskor zbohatne), cinskymi obhodmi. Okresne mesto bez jedinej nealkoholickej a nefajciarskej cukrarne, mesto bez domu smutku, mesto bez plavarne – letneho kupaliska atd.
Kolko nezamestnanych mladych zien a muzov pod vplyvom alkoholu sa po meste len tak bezcielne tula (aj z krcmy do krcmy), hlasi sa nezmyselne kazde dva tyzdne u nadnesenych pracovnicok uradu prace (sama som to isla skusit) a nema vychodisko. Nie kazdy dokaze podnikat, postavit sa na vlastne nohy. Aj o tychto problemoch sa v nasom “nezamestnanom a prealkoholizovanom” regione treba vaznejsie zaoberat a nachadzat vychodiska. Co keby tak okresny urad prace zariadil akusi psychologicku poradnu (okrem preskolovani nezamestnanych) v nevyuzitych priestoroch mnohych prazdnych budov sa vybudoval azylovy dom – aby sme na ulicach a v suterenoch cinziakov nemuseli prenasledovat bezdomovcov a alkoholikov. Aj toto je, vazeni kompetentni, pomoc cloveku – pretoze lahke je cloveka zatratit, no velmi tazke je pomoct.
Nechcela som byt pravnou poradkynou, som len nestastna matka (dlhodobo nezamestnanej dcery), ktora roky pomahala inym a teraz nedokaze pomoct vlastnej dcere.
Nemusim sa snad predstavovat menom (aj ked sa nemam za co hanbit), znacna cast obcanov mesta ma dobre pozna a moju dceru tiez.
S pozdravom pre tych, ktori si moju “spoved” precitaju a budu ochotni - a hlavne mojej dcere odborne pomoct.

Adresu necham v redakcii.

Metodicky den

Stalo sa zvykom, ze kazdy rok sa konaju na Horehroni metodicke dni malotriednych skol. Ani tento novy skolsky rok nebol vynimkou. Dna 24. septembra sa toto metodicke zdruzenie uskutocnilo v Dolnej Lehote. Stretli sa tu ucitelia z roznych malotriednych skol z celeho okolia, napr. z Hornej Lehoty, z Cierneho Balogu, z Jasenia, z Myta pod Dumbierom a z mnohych dalsich skol.
Vsetkych zucastnenych srdecne privitala v Zakladnej skole v Dolnej Lehote riaditelka Mgr. Lubomira Sajgalova. Zoznamila ich so skolou a jej zamestnancami. Potom nasledovala prehliadka vsetkych tried. Ucitelom sa skola velmi pacila. Dalsim bodom programu bolo spoznavanie okolia Dolnej Lehoty. Hoci tento den pocasie turistike neprialo, aj napriek tomu sme sa rozhodli ist za krasami prirody. Iba nedavno bol otvoreny novy naucny chodnik Vajskovska dolina, ktory vedie aj cez Dolnu Lehotu. Preto sme sa vybrali si ho pozriet. Aviou sme sa vyviezli k novym informacnym tabuliam na Crmnom a odtial do Palenic. Tam sme uz museli pokracovat peso az ku krasnemu Vajskovskemu vodopadu, ktory bol cielom nasej tury. Hoci v poslednych dnoch vela neprsalo a vody bolo malo, aj tak nas vodopad ohuril svojou mocnostou. Pokochali sme sa po okolitych vrchoch a vratili sme sa, trosku premrznuti do Avie, ktora nas odviezla naspat do obce. Pretoze Dolna Lehota nema len krasnu okolitu prirodu, ale aj sikovnych ludi, nasou dalsou zastavkou bola keramicka dielna. Keramikarka nas milo privitala a porozpravala nam, ako vsetky tie krasne veci vyraba. Niektori si z dielne odniesli aj suveniry na pamiatku. Potom sme boli pozvani do obecneho uradu, kde nas vsetkych takisto srdecne privital starosta obce Stefan Bella a porozpraval nam o historii obce.
Kedze sme vsetci po tolkom spoznavani a po tolkych informaciach poriadne vyhladli, nase kroky smerovali do jedalne v materskej skole. Po vydatnom obede sme sa rozlucili, riaditelka podakovala vsetkych ucitelom za ucast a popriala nam vela entuziazmu do prace. Vsetci sa uz tesime na dalsie metodicke zdruzenie, ktora bude v novembri.

Mgr. Iveta Hloskova