24. FEBRUAR  2004 Strana 2

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

chyrnik.jpg (7237 bytes) Delegacia mesta vo Valasskom Mezirici

V piatok 20. februara na pracovnu cestu do Ceskej republiky odcestovala delegacia predstavitelov Brezna, ktoru tvorili zastupkyna primatora Ing. Janka Mihalovicova, architektka mesta Ing. arch. Anna Lehotska, prednosta mestskeho uradu Ing. Jan Medved, poslanci mestskeho zastupitelstva Mgr. Marika Sajgalikova a Milan Palovcik. Cielom ich navstevy bolo mesto Valasske Mezirici, kde si pozreli tamojsi zimny stadion, aby posudili jednu z moznosti, ako by mohol vyzerat ten brezniansky.

(dk)

ZMOS kritizuje

,,Celkovy objem prostriedkov na skoly a skolske zariadenia v zriadovatelskej posobnosti obci a miest bude nedostatocny a nebude zodpovedat garanciam v oblasti skolstva vyplyvajucim z Ustavy SR," vyhlasil po rokovani Rady Zdruzenia miest a obci Slovenska jeho predseda Michal Sykora na tlacovej konferencii vo stvrtok 19. februara. Povedal, ze napatie vo financovani regionalneho skolstva sa stupnovalo od lanskeho roka a trva aj po zverejneni vysky normativov. Samosprava je nespokojna s vyskou dotacie na hlavne jedlo v skolach, co bude podla ministerstva skolstva patnast korun. Rada ZMOS vyjadrila nesuhlas so zaradenim jednotlivych skol do teplotnych pasiem a kritizuje aj to, ze ministerstvo skolstva nezverejnilo komplexne udaje o tom, kolko financii zriadovatelia dostanu. M. Sykora uviedol, ze minulorocne naklady obci a miest na skolstvo predstavovali 3,935 miliardy korun. Zriadovatelia by okrem tejto sumy v tomto roku potrebovali dalsich dvanast percent. Aby vystacili s peniazmi, mali by od statu dostat aj 300 milionov na stravovanie zamestnancov skolstva a 130 milionov na mzdy pracovnikov, ktori doteraz pracovali v statnej sprave a od noveho roka prejdu pod samospravu. Do mesiaca sa Rada ZMOS zide opat a rozhodne o dalsom postupe.

(tt)

Okresne kolo olympiady strednych skol v cudzich jazykoch

V dnoch 18. a 19. februara sa v Gymnaziu J. Chalupku v Brezne konalo okresne kolo olympiady strednych skol v cudzich jazykoch. Do okresneho kola v anglickom jazyku sa prihlasilo dvanast ziakov zo siedmich strednych skol okresu Brezno. Okrem hodnotenych sutaziacich sa dvaja zapojili nesutazne. V kategorii 2A zvitazila Daniela Simanova (obchodna akademia), v kategorii 2B Andrej Pekarovic (gymnazium) a v kategorii 2D Zuzana Stulrajterova (dievcenska odborna skola). V olympiade nemeckeho jazyka sutazilo desat ziakov zo siestich strednych skol, aj tu sa dvaja zapojili nesutazne. V kategorii 2A sa najviac darilo Michaele Gajdosovej, v kategorii 2B Matusovi Hutkovi (obaja z gymnazia) a v kategorii 2D zvitazil Milan Loczi (stredna priemyselna skola). Pedagogovia s radostou konstatovali, ze je to prvy rok, co sa na sutazi zucastnili vsetky stredne skoly okresu Brezno a ziaci preukazali dobre vedomosti v obidvoch jazykoch. Vednie skoly sa postaralo o kvalitnu pripravu sutaze, odmeny a jej hladky bezproblemovy priebeh. Vitazi sa stretnu na krajskom kole v Banskej Bystrici, 24. marca si budu merat vedomosti v anglickom jazyku a na druhy den v nemcine.

(sd)

Opytali sme sa za vas

veduceho breznianskeho detasovaneho pracoviska Slovenskej technickej univerzity Materialovotechnologickej fakulty v Trnave Ing. Milana Kovacika:

o Ma sa podla vasho nazoru platit za vysokoskolske studium?

- V oblasti vychovy a vzdelavania posobim uz niekolko desatroci, ale argumentacii premiera na zavedenie skolneho na vysokych skolach (v jednej televiznej relacii), ako sa snazim, tak sa snazim, neviem porozumiet. Moze zavedenie poplatkov umoznit studium vacsiemu poctu uchadzacov? Podla mojho nazoru obmedzi pocet uchadzacov z rodin, ktore zvysene naklady jednoducho nezvladnu. A ti, co na to budu mat, budu zvazovat, ci za podobnych (ak nie vyhodnejsich) podmienok sa neuchadzat o studium v zahranici.
Vitam argumentaciu rozsirenej ponuky stipendii, resp. poziciek, ale nie ako pomoc statu, ale ako zbavovanie sa zodpovednosti za vytvaranie podmienok na vzdelavanie.
Snad sa zvysi zaujem o studium na detasovanych pracoviskach vysokych skol, ktore posobia v blizkosti bydlisk studentov, kde sa ekonomicka narocnost znizuje o poplatky za cestovanie, ubytovanie, stravovanie (ktore sa aj z dovodu zavedenia poplatkov podstatne zvysia).
Ak sa terajsi zaujem o studium v Brezne z tohto aspektu zvysi, zvysia sa tym aj naroky na prevadzkovanie detasovaneho pracoviska. Sucasna financna pomoc mesta Brezna nebude kryt zvysene poziadavky a bude znovu potrebne zainteresovat sirsi region.
Uz v sucasnosti sme sa ocitli v situacii, kedy od 1. januara 2004 boli zrusene pracovne miesta studijnej referentky a upratovacky (tieto boli riesene v ramci verejnoprospesnych prac cez urad prace). Vyucovanie v Brezne pokracuje aj za tychto podmienok, ale aj touto formou vyzyvam organizacie (vyrobne i nevyrobne), ktore inklinuju k vysokoskolskemu studiu technickeho zamerania v regione: Pomozte.

 

Podporuju netradicne vyucovanie

Spolocnost Orange Slovensko sa rozhodla podporit aktivnych a iniciativnych ucitelov, ktori prinasaju nove pristupy do vzdelavania. Prostrednictvom projektu Skoly pre buducnost im umoznuje, aby mali viac moznosti tvorivo, invencne a zaroven citlivo pristupovat k detom pocas vyucovania. Navrhy projektov nemali menit obsahovu napln vyucovacej hodiny, no zaroven museli zabezpecit, aby sa novym sposobom vyucby neznizila hodnota vysvetleneho uciva.

Pocas necelych dvoch mesiacov projekt oslovil necakane mnozstvo zaujemcov z radov pedagogov zakladnych skol a osemrocnych gymnazii. Spolocnost Orange Slovensko rozdelila vo vsetkych krajoch 2 198 363 korun. V Banskobystrickom kraji podporila strnast projektov sumou 319 945 korun, z toho v okrese Brezno dva.
Vyucovacie hodiny maju spestrene siestaci Zakladnej skoly Karola Raposa v Brezne. Na zaklade projektu Danuse Kovacikovej Vyuzitie Lego Dacta, RoboLab na hodinach prirodopisu mapuju mesto, svoje sidlisko, jeho architekturu a pokusia sa postavit nove tak, aby respektovalo prirodu. Pri aktivitach vyuziju modely Lego Dacta. Na slovencine napisu sloh o vysnivanom meste 3. tisicrocia.
Tvorme rozpravku a zahrajme divadlo je nazov projektu, ktory pripravili Miriam Putosova a Maria Boselova zo Zakladnej skoly v Helpe. Zalozenie malej divadelnej sceny, konfrontacia so starkou ci starkym, zbieranie pribehov, vyroba kostymov, kulis a nakoniec nacvicenie divadielka s prvakmi a druhakmi - to je odvazny ciel. Miestne ochotnicke divadlo isto objavi nove talenty.
Podporene projekty budu realizovane v najblizsich mesiacoch. Ucitelia v spolupraci so ziakmi na konci skolskeho roka vypracuju Listy zazitkov, v ktorych zaujimavo opisu, ako sa im netradicne vyucovacie hodiny pacili, co si z nich zapamatali a co sa naucili. Financnymi sumami 10, 7, a 4 tisic korun budu ocenene tri najlepsie prispevky.

(hh)

Brezno - mesto, ktore ti podava ruku

Za ucasti primatora Brezna Ing. Jaroslava Demiana, zastupcu Uradu Banskobystrickeho samospravneho kraja Ing. Vladimira Briedu, poslancov mestskeho zastupitelstva, riesitelov projektu Brezno - mesto, ktore ti podava ruku a verejnosti sa v stredu 18. februara uskutocnila prezentacia prveho navrhu Programu hospodarskeho a socialneho rozvoja mesta do roku 2013. Program rozvoja bol spracovany v ramci projektu Brezno - mesto, ktore ti podava ruku podporeneho Nadaciou Otvorenej Spolocnosti od augusta 2003 do februara 2004.

h0408b.jpg (10702 bytes)Hosti privitala hlavna koordinatorka projektu, viceprimatorka Brezna Ing. Janka Mihalovicova, ktora zaroven strucne predstavila projekt. Po prihovore Ing. V. Briedu o sirsich suvislostiach a vyzname programu rozvoja pre mesto, odborny garant projektu PhDr. Igor Pasmik prezentoval proces realizacie projektu a jeho vystupy v podobe SWOT analyz a navrhov priorit a opatreni rozvoja.Navrh Programu hospodarskeho a socialneho rozvoja mesta do roku 2013 bude do 31. marca dostupny na verejne pripomienkovanie obcanmi Brezna v mestskom urade v utvare rozvoja mesta. Obcania budu o projekte a jeho vystupoch informovani aj formou tlaceneho materialu, ktory bude verejnosti distribuovany do konca februara. Cely navrh programu rozvoja bude zverejneny na internetovych strankach mesta.
Program rozvoja po verejnom pripomienkovani obcanmi a dopracovani ich pripomienok predlozia na schvalenie mestskemu zastupitelstvu, cim sa z neho stane najvyznamnejsi strategicky rozvojovy dokument mesta.
Do konca roka ostava este dopracovat druhu cast programu rozvoja, tzv. planovaciu - v podobe konkretnych akcnych planov na obdobie do roka 2006 a navrhu akcnych planov na dalsie programovacie obdobie Europskej unie na roky 2007 - 2013.
Je dolezite, aby obcania vyjadrili svoje podnety a pripomienky k navrhu programu rozvoja a aby kazdy, kto ma urcity konkretny projekt, ktory chce zacat realizovat v meste v obdobi do roka 2013, nasiel v predlozenych prioritach a opatreniach rozvojoveho programu zahrnuty i svoj projektovy zamer.

(ip)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT