Statny tajomnik ministerstva skolstva Ing. Frantisek Toth vo stvrtok 19. februara v Mestskom dome kultury v Brezne s predstavitelmi samospravy, pedagogickymi pracovnikmi a studentmi dve hodiny besedoval o novom zakone o financovani zakladnych skol, strednych skol a skolskych zariadeni.
Ako zdoraznil, cielom tohto zakona je zaviest spravodlivost a transparentnost do systemu financovania regionalneho skolstva: ,,Myslim si, ze tento system je spravodlivy, pretoze rovnaka zakladna skola, ci uz v Brezne, B. Bystrici, Bratislave alebo v Trnave, dostane rovnake financne prostriedky na jedneho ziaka. V oblasti prevadzky su rozne teplotne pasma, ktore urcil Slovensky hydrometeorologicky ustav na zaklade priemernych merani za poslednych tridsat rokov v jednotlivych obciach, a preto prevadzkovy normativ na vase skoly je vacsi ako trebars prevadzkovy normativ v Trnave. Tento system je spravodlivy a transparentny aj v tom, ze v podstate 97,5 percenta z 36 miliard korun sme rozdali na zaklade normativov a 2,5 percenta financnych prostriedkov sa bude rozdelovat nenormativne." Dalsim cielom podla Ing. F. Totha je, aby skoly ziaka chapali ako zakaznika a snazili sa mu vychadzat v ustrety: ,,Chceli sme dosiahnut konkurencne prostredie hlavne vo vacsich aglomeraciach, podobne aj popoludni v mimoskolskej cinnosti." Poznamenal, ze statny rozpocet na rok 2004 v oblasti skolstva je navyseny v prevadzke o 12 percent a v oblasti miezd predpokladaju, ze tarifne mzdy ucitelov od augusta budu vyssie o sedem percent. Vyzdvihol, ze novy zakon v podstate rozdvojuje pohlad na skolstvo v prenesenych a v originalnych kompetenciach, cize vsetko, co sa deje v skole od osmej rano do strnastej popoludni stat zabezpeci formou normativov: ,,Ale stat zaroven povedal, ze na vsetko, co sa deje na okoli, to znamena v skolskych zariadeniach, napr. v materskych skolach, v skolskych kluboch deti, v skolskych jedalnach, v centrach volneho casu, v zakladnych umeleckych skolach, bude iba prispievat. Normativy na tieto skolske zariadenia su prispevkom statu na toto zariadenie, ale nie je ich ucelom vyfinancovat ho cele, pretoze ma aj ine prispevky, napr. od rodicov, od zriadovatela." Velky prinos vidi v tom, ze nove podmienky znamenaju samostatnost a zodpovednost v rozhodovani. Metodicke usmernenia povazuje za zbytocne obmedzujuce.
V otazkach pedagogov a starostov adresovanych statnemu tajomnikovi zazneli mnohe kriticke slova, tykali sa napr. podhodnotenia normativov a dehonestacie zakladnych umeleckych skol, ekonomickych podmienok zriadovatelov skol v obciach, zvyhodnovania specialnych skol na ukor ostatnych, znizenia normativov v jedalnach, odsuvania vlanajsich dlhov statu, danovej decentralizacie, rozvojovych projektov, zrusenia normativov strediskam sluzieb skole, stazenych podmienok na podnikatelske aktivity obci, spajania materskych a zakladnych skol, rozdielov medzi zivotnou urovnou v Bratislave a v inych kutoch Slovenska, nespokojnosti so zaradenim Horehronia do stvrteho teplotneho pasma. Stredoskolaci vo svojich vystupeniach vyslovili obavy najma z financovania novej formy maturitnych skusok, zo spoplatnenia vysokoskolskeho studia a zo studentskych poziciek. Na prvu otazku Ing. F. Toth odpovedal, ze nova forma maturity bude stat celostatne asi 12 - 15 milionov korun rocne. Na margo druhej otazky zdoraznil, ze 30 percent vysokoskolakov dostane socialne stipendium, ktore je omnoho vacsie ako je vyska skolneho: ,,Hladaju sa dalsie moznosti, aby nie 30, ale az 60 percent studentov z nizsich prijmovych skupin ziskalo socialne stipendium. Nakoniec to dopadne tak, ze len 40 percent najbohatsich bude de facto platit a pre nich sa pobyt v skole predrazi, zvysnych 60 percent bude mat lepsie podmienky. Nemyslim si, ze dnes by pobyt studenta na vysokej skole bol drahsi ako 5000 korun mesacne." Na pozicku, podla slov statneho tajomnika, maju studenti narok do vysky, ktoru vyrubi skola :,,Nepotrebujete rucitela, splacat ju budete po skonceni vysokej skoly, pokial dosiahnete urcity stanoveny prijem. Ak skoncite vysoku skolu a stanete sa nezamestnanym, su to podla mojho nazoru dve chyby: vysokej skoly a vas."

(ng)

 Au pair spomina na svoju prvu zahranicnu ,,vypravu"

Lenka mala osemnast rokov, ked sa zoznamila so starsim manzelskym parom z Anglicka, ktory bol na letnej dovolenke na Slovensku. Vzniklo medzi nimi krasne priatelstvo, ktore vyustilo do pozvania. Prezila u nich krasne dva tyzdne cez Vianoce a Novy rok. Pobyt v Anglicku jej ucaroval, a tak po prvom rocniku na vysokej skole prerusila studium a rozhodla sa zlepsit si svoje jazykove znalosti a lepsie poznat krajinu svojich novych priatelov.
Agentury na sprostredkovanie prace au pair vtedy (rok 1993) boli este len v zaciatkoch a nebolo si z coho vyberat. Uz ani nedufala, ze sa jej to podari, ked prisiel telefonat, ze sa nasla rodina v Anglicku. Rychlo vybavili formality a pred odchodom sa jej ozvali aj z Anglicka, aby sa dohodli na jej prichode. Prvykrat odchadzala z domova na dlhsi cas do krajiny, ktora ju lakala. Rodicia doma trpli, ako to zvladne. No nebranili jej v ceste za ,,dobrodruzstvom", ved to bude pre nu skola zivota.
Sestclenna rodina, ktora ju cakala v meste Manchester, bola pre Lenku pocas jej pobytu skoro ako druha rodina. Mala proste stastie. Otec rodiny mal vlastnu zubnu ambulanciu, matka pracovala v muzeu a casto bola mimo domu. Prave preto si Lenku vyziadali ako au pair k svojim styrom detom. Chlapci vo veku devat a desat rokov boli spociatku niekedy neposlusni, no otcov zdvihnuty prst ich vzdy schladil. Dievcata, trinast a strnastrocna, sa stali doslova jej kamoskami a pomahali jej s anglictinou. Naplnou jej prace bol vlastne dohlad nad chlapcami, kym boli rodicia v praci a nejake bezne prace v domacnosti. Rodicia dokazali zladit svoju pracu s rodinnym zivotom a hlavne pocas vecere sa venovali detom a riesili mensie problemy. Bolo vidiet ich sudrznost a lasku.
Venovali sa aj Lenke, spoznala s nimi vela peknych miest, stravila s nimi peknu dovolenku na nevelkom ostrove. Navstevovala skolu na zlepsenie jazykovych schopnosti a pocas svojho pobytu sa stretla aj s manzelmi, ktorych poznala na Slovensku. Tak vzniklo medzi Lenkou a rodinou pekne priatelstvo, ktore trva dodnes. Navzajom si posielaju spravy, ako pokracuju vo svojom zivote. Dievcata uz dostudovali a chlapci tiez pomaly koncia, no stale vedia o sebe.
Po navrate z Anglicka Lenka pokracovala v studiu na vysokej skole a nepresiel ani rok a stretla sa s celou rodinou znova, no teraz na Slovensku. Ked odchadzala, pozvala ich na navstevu a oni ju prisli pozriet. Pripravila pre nich bohaty program na spoznanie mnohych krasnych miest Slovenska od vychodu na zapad. Bol to pre nich krasny zazitok, pretoze dovtedy ani netusili, z akej peknej krajiny Lenka pochadza.
Dalsie letne volno v skole vyuzila znova na cestu do Anglicka, no uz nie ako aur pair. Rodina jej totiz nasla letnu brigadu s tym, ze byvala cely cas u nich. Aj dnes rada spomina na svoju prvu vypravu do zahranicia. Takzvane tulave topanky este stale nezodrala, pretoze odvtedy navstivila uz mnoho krajin Europy, kde pracuje a zbiera stale nove skusenosti a zazitky. Mozno mala stastie, ze prvy pobyt v zahranici bol taky prijemny, lebo nie vsetci takto dobre skoncia.

(mc)

Minister zahranicnych veci medzi studentmi

Aj ked minister zahranicnych veci Eduard Kukan priznal, ze v niektorych chvilach je s povercivostou opatrny, zo stretnutia so studentmi breznianskych strednych skol v piatok 13. februara v sale hotela Dumbier nemal obavy. Datum vstupu Slovenska do Europskej unie sa blizi, preto besedy s mladymi ludmi o ich moznostiach uplatnenia sa v euroregione povazuje za stale aktualne. Niekolko otazok sme Eduardovi Kukanovi polozili aj my.

o Do Brezna ste zavitali po prvykrat?
- Bol som tu uz v minulosti, ale skor som cez Brezno tranzitoval. Raz som sa tu zastavil, aj v mladosti, ked sme chodievali na dovolenky, ale nemozem povedat, ze vase mesto dobre poznam a takato navsteva mi aspon pomoze trosku intimnejsie ho spoznat.

o Besedovali ste so studentmi breznianskych skol. Co hovorite na toto stretnutie?
- Verim, ze v nasich studentoch a mladych ludoch je buducnost. Stretnutie zanechalo vo mne velmi dobry dojem. Boli pozorne obecenstvo a otazky, ktore kladli, svedcili o tom, ze maju prehlad, su dobre informovani a premyslaju o tom, ako to bude so Slovenskom aj s nimi, ked sa staneme clenskym statom Europskej unie. Cakal som aj vyzyvavejsie otazky, preto musim povedat, ze prejavili korektnost a kulturu, takze mal som z besedy velmi dobry dojem.

o Studentov najviac zaujima, co ich caka v Europskej unii.
- Podla mna ich caka pestrejsia ponuka skol, kde budu moct studovat, pretoze po vstupe do Europskej unie budu mat vacsie moznosti studovat na hociktorej skole v hociktorom state za podmienok, ake maju studenti toho statu, cize budu mat omnoho sirsi vyber skol a kazdy sa bude moct zariadit podla toho, co si moze dovolit. V niektorych statoch Europskej unie je zatial studium este bezplatne, cize aj toto budu moct vyuzivat, ale budu musiet dokazat, ze su rovnako dobri alebo este lepsi ako studenti z tej krajiny, ktoru si vyberu na studium. Europska unia venuje financne prostriedky na rozne vymenne programy studentov, takze po nasom vstupe ich cakaju vacsie moznosti chodit po Europe, poznavat svojich kolegov studentov z inych statov a myslim si, ze to obohati ich pripravu do zivota.

O Brezne sa hovori, ze lezi v hladovej doline. Je tu dost vysoka nezamestnanost. Myslite si, ze vstupom do Europskej unie je sanca, aby sa tu zlepsil zivot?
- Myslim si, ze urcite. Na prechadzke som stretol ludi, ktori sa ma na to pytali. Regionalna politika je jedna z troch hlavnych politik Europskej unie. Ma na to vyclenene aj financne fondy a po spolocnej polnohospodarskej politike dava najviac na rozvoj regionov. Europska unia prinuti vlady vsetkych clenskych statov, aby venovali pozornost zvyseniu zivotnej urovne v tych regionoch, ktore su zaostale a z tohto pohladu bude urcovat financne prostriedky vyhradne iba na riesenie regionalnych problemov. Mozno ocakavat, ze po vstupe do unie to blahodarne pocitia prave take regiony, ako je vas.

Ministra zahranicnych veci Eduarda Kukana na prehliadke mestom sprevadzali predstavitelia miestnej samospravy a statnej spravy.

Prezyvka alebo primeno?

Akosi sme si zvykli, ze kazdy z nas je identifikovany menom a priezviskom, rodnym cislom, nazvom ulice, cislom domu – bytu... Vsetky tieto udaje nosime so sebou v jednom doklade, ktory sa nazyva obciansky preukaz (Identification card). Povazujeme za samozrejmost, ze to tak ma byt.
Bolo tomu tak aj v minulosti? Odhadujem, ze tento popisany stav identifikuje jednotlivca sa presadil a komplexne rozsiril az po roku 1945, teda ma okolo sestdesiat rokov. Sucasne pripustam, ze evidencia obyvatelstva v mestach bola v minulosti presnejsia ako na dedinach. Kto pozna tento vyvoj, nech ma pre zaujimavost doplni.
Hovorime, ze priezviska su pohladom do dejin. Odrazaju povod, historiu a vykonavane ludske cinnosti. Ked vsak pocet jednotlivcov s danym priezviskom na dedine narastal, uz to nestacilo na jednoznacnu identifikaciu. Zivot na dedine si to vyriesil po svojom – prostrednictvom doplnkov k priezvisku, tzv. primen. Pestrost primeni a sposob ich vzniku, verim, ze tiez patri ku klenotom nasej slovenskej ludovej kultury. Ziada sa mi preto, aby som sa podelil s vami o poznatky, ako tomu bolo v ciernohronskom Balogu.
Ked som vsak pozrel do Pravidiel slovenskeho pravopisu, vyraz primeno alebo primenie slovencina nepozna. Snad este do uvahy prichadza vyraz pridomok – v minulosti slachticky predikat (napr. Matus Cak – Trenciansky). Anglictina pouziva v takomto pripade slovne spojenie by – name (pri mene). Ked vsak vychadzam z dedinskych pomerov, nakoniec mi logicky ostava ako pravopisne spravny iba vyraz prezyvka.
V Ciernom Balogu sa aj tak pouziva najcastejsie oznacenie primeno alebo priemenie. Pravdou je, ze primeno obycajne vzniklo z prezyvky, ktoru jednotlivcovi prisudilo jeho okolie – susedia, spolupracovnici. Tymto primenom okolie zacalo postupne oznacovat celu jeho rodinnu vetvu a zauzivanim sa stalo stalou doplnkovou identifikaciou k ich priezvisku. Sam som sa presvedcil, ze v ciernobalockej matrike je vela pripadov, ked toto primeno je aj sucastou matricnych udajov o jednotlivcovi. Nositel so zapisom svojho primena zrejme suhlasil. Zial existuju aj skutocne prezyvky, najma skaredsie, ktorymi su oznacovani jednotlivci a ich rodiny – proti ich voli. Dotknute osoby si nezelali, aby boli uvadzane v ich zaznamoch – za primeno. Pouzivaju sa vsak aj tak v danom okoli dodnes, aj ked viac-menej len anonymne. V tomto ponimani teda citim rozdiel medzi prezyvkou a primenom. Mali by ho respektovat aj jazykovedci a vyraz primeno alebo primenie doplnit do Pravidiel slovenskeho jazyka. Priniesol ho sam bezny zivot na slovenskych dedinach.
Uz zaciatky zakladania prvych osad v udoli Cierneho Hrona sprevadzala vysoko vzostupna tendencia prirastku obyvatelstva, ktora vrcholila v rokoch 1921 – 1930, ked bol dosiahnuty najvyssi desatrocny prirastok obce v historii – 900 a dosiahol cislo 5561 obyvatelov. Obec Cierny Balog mala odvtedy viac obyvatelov ako okresne mesto Brezno. Tento stav fakticky pretrval az do roku 1965, kedy sa v Brezne zacalo hromadne s vystavbou obytnych domov, tzv. cinziakov.
Obec uz v tych casoch pozostavala z trinastich osad roztiahnutych na dlzke viac ako 10 km a k jej charakteru patrilo i to, ze ju obyvali silne komunity ludi rovnakeho priezviska, napr. Kovacikovcov okolo 500, Medvedovcov, Stulrajterovcov a Giertlovcov okolo 370, Belkovcov 290, Turnovcov 260, Pancikovcov 230...
Z tychto cisel jasne vyplyva, ze uz v minulosti bola najma v tychto rodoch velka frekvencia rovnakych mien a priezvisk. Neboli obcianske preukazy ani rodne cisla, preto sa v miestnom styku pre jednoznacnu identifikaciu jednotlivcov a ich rodin spontanne zauzivalo pouzivanie prezyvky, primena, priemenia alebo pridomku (co je spravne?) k priezvisku.
Predstavme si prakticku situaciu, ze za danych podmienok, v jednej osade, jednej ulici zili napr. dvaja drevorubaci s menom Jan Kovacik a mali dostat lohn – vyplatu, kazdy inu podla odpracovanych zmien. Date mi za pravdu, ze bez pouzitia primena k priezvisku by bol vtedajsi zamestnavatel narobil iba spory. Miestny styk preto nepripustal, aby uz dvaja jednotlivci z roznych rodin mali rovnake meno – priezvisko a primeno.
Povodne primeno zostalo iba potomkom, ktori ostali zit na povodnom historickom grunte, ktory sa odovzdaval z generacie otca na najstarsieho syna. Tato skutocnost, t. j. pravo prvorodeneho syna, vyplyvala na Ciernom Hrone z osadnickeho prava. Podla neho najstarsi syn si po svadbe domov doviedol aj svoju manzelku a ostaval byvat v otcovskom dome. Takto ziskal narok na palivove drevo a drevo na opravu domu zadarmo. Druhy syn alebo brat bol nuteny po zalozeni vlastnej rodiny sa z otcovho domu odstahovat, postavit novy dom. Po roku 1886 – teda po okliestovani osadnickych prav, uz ziadne vyhody nemal. S novym domom boli predpoklady na nove primeno. Vytvaranie novych primeni si vynutil v minulosti sam zivot a bolo take spontanne, ze si to nasi predkovia ani neuvedomovali.
Prve primena zacal zapisovat do cirkevnej matriky na Ciernom Hrone farar Stefan Petrus v roku 1810. Dalsie vznikali v 19. storoci a v takej podobe sa pouzivaju dodnes.
Primenam na Ciernom Hrone sa vo svojich literarnych pracach uz v minulosti venoval spisovatel Ladislav Tazky, rodak z Cierneho Balogu. V sucasnosti vysla nova reprezentacna monografia Cierny Balog, v nej sa na prilozenom CD mediu hovorenym slovom venuje moderator aj ciernobalockym primenam:
“...ved, ktoze sa tu v tychto zabudnutych horach vola tak, ako je v matrike zapisany? Darmo sem pride clovek s poriadnym menom. Napriklad taky Kovacik, len tyzden si pokrivkaval a uz z neho urobili Krivca, alebo si niekto nechal dlhsie fuzy a hned bol Kacur, alebo sa pohral s detmi, postrasil ich (bobo) a z Kovacika je hned aj Bobozko, alebo hod do jastraba skalu a ostanes Uhodom... Veduci drevorubacskej partie – dingu mal zasa brckave vlasy a pre ne ostali on a jeho potomkovia nazyvani Barancok. Cyril Kupec po materi, ktora sa volala Katarina, dostal primenie Katiak...
... nedavno si isty Pancik postazoval, ze ho boli krk, nuz ci dievky neurobili z neho Krka, alebo ten valach, co rad nosil za klobukom krasne pera zo straky, ani nevedel, ze ho nazyvali Strakunom,... tak ako jeho baca, co sa na salasi nemohol bez psov zaobist – do smrti ostal Psiakom.
A toto vymyslene meno – primeno, co ako nepatrilo jeho synom a vnukom, ludia im na silu pridavali. Nebolo a niet vacsich posmeskarov, ako boli drevorubaci a uhliari z udolia Ciernej rieky (Cierneho Hrona). Proti posmesku bol najlepsou obranou este lepsi posmesok. A ak tu uz niekomu dali taketo meno, tak pokrstenemu nezostalo nic ine, len to meno prijat – a je po posmesku. A ten zvyk je zvyk, lebo on smiesne prerobi na nesmiesne.
Smiesne byvalo iba tak, ked sa uhliarsky majster Martin Stubna – Cert stretol v krcme s uhliarskym majstrom Medvedom – Jeziskom alebo bacom Daxnerom – Panbozkom a Misom Stulrajterom – Diablom...”
Dalsi pribeh podobneho zamerania opisal Ladislav Tazky v knihe Dvanast zlatych monarchov (vydavatelstvo Praca 1992): “O vystahovalectvo za pracou do bani za ocean nebola nudza. Muzi odchadzali, zeny ostavali. Po case sa muz rozhodol napisat svojej zene, ale chcel sa pochvalit svojou znalostou anglictiny... Svoju zenu namiesto Ula oslovil Maj darling (moja mila). Len co jej tym zialu a hanby narobil, lebo Ula si myslela, ze tak sa vola ta zena, co si namiesto nej nasiel. Odvtedy ju nik nevola po priezvisku. Aj jeden drotar, co u nej chcel prenocovat, oslovil ju pani Ulka Darlingova, lebo tak mu to poradil akysi posmeskar. Cela dedina sa jej na tom mene smiala, a co ako ho zo seba zmyvala, uz ho nezmyje...”
(Ukazky dialogov su z knihy Cierny Balog – monografia, vydavatelstvo Forza 2003).

Ing. Milan Kovacik