2. MAREC  2004 Strana 2

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

chyrnik.jpg (7237 bytes) Racionalizacne opatrenia v oblasti skolstva na programe BBSK

Vo stvrtok 26. februara sa uskutocnilo zasadnutie Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja (BBSK), na ktorom sa poslanci okrem ineho zaoberali racionalizacnymi opatreniami strednych skol a skolskych zariadeni. Zvolili zastupcov BBSK do vyborov zamestnanosti v uradoch prace, socialnych veci a rodiny, z okresu Brezno Mgr. Ivu Urbanovu a Ing. Dusana Durcenku. Schvalili navrh na vytvorenie spolocnosti pre spravu majetku a jej statut. Prerokovali navrh na zalozenie agentury na podporu regionalneho rozvoja BBSK, ktora bude neziskovou organizaciou. Vymenovali niektorych riaditelov regionalnych sprav ciest a potvrdili delegovanie poslancov do novovznikajucich skolskych rad. Suhlasili aj s navrhom na zaradenie projektov, ktore splnaju podmienky, do roznych fondov. Podrobnejsie informacie prinesieme v buducom cisle.

(iu)

Poslanci NR SR na besede v Brezne

Na pozvanie Zakladnej organizacie Unie nevidiacich a slabozrakych Slovenska v Brezne v klube dochodcov o novom zakone o socialnej pomoci besedovali poslanci NR SR za Slobodne forum Zuzana Martinakova a Peter Body. Pozvanie na besedu prijal aj Ing. Roman Porhajas, povereny zastupovanim riaditela Uradu prace, socialnych veci a rodiny. Okrem odpovedi na konkretne otazky pocetnych ucastnikov besedy hostia slubili aj dalsiu pomoc. Zuzana Martinakova navrhla, ze vyskoli pracovnicku, ktora bude poskytovat poradenstvo. Podobnu aktivitu v podobe poradenskych centier uz rozbehla v niektorych slovenskych mestach. Na uzsej spolupraci sa Unia nevidiacich a slabozrakych dohodla aj s Ing. Romanom Porhajasom.

(r)

Co zistila ,,soika"

Vo stvrtok 26. februara na tlacovej konferencii pracovnici Inspektoratu Slovenskej obchodnej inspekcie pre Banskobystricky kraj informovali novinarov o vysledku kontrol v roku 2003. V oktobri a novembri napriklad odobrali vzorky urcenych textilnych vyrobkov a detskej obuvi do troch rokov. Cielom akcie bolo ziskat co najviac informacii o skutocnych vlastnostiach vyrobkov, ktore ovplyvnuju zdravie nositela a porovnat ich uroven. Zistovali aj to, ci spotrebitel nebol klamany uvadzanim nepravdivych udajov na vyrobku o materialovom zlozeni. Z 32 vzoriek predpisanym normam nevyhovelo 13 (40,60 %). Pri porovnani vysledkov vzoriek, t. j. podielu chybovosti vyrobkov na trhoch (61,50 %) a v stacionarnej sieti (26,30 %) uviedli, ze vyrobky predavane na trhovych miestach maju nizsiu uzitkovu hodnotu.

(db)

Opytali sme sa za vas

primatora Brezna Ing. Jaroslava Demiana:

o Co konkretne prinesu nove normativy breznianskym skolam a skolskym zariadeniam?

- Minuly rok sme v skolstve hospodarili dobre, na prevadzku nam chybalo necelych 300 000 korun. Vypracovali sme zakladny prepocet toho, ako bude vyzerat financovanie skol a skolskych zariadeni v meste v roku 2004. V porovnani s rokom 2003 podla normativu na mzdy zakladnych skol dostaneme menej o 783 000 korun, pre materske skoly o 2 882 000 korun a na jedinu zakladnu umelecku skolu o 1 983 000 korun menej. Trochu lepsie je to v normativoch na prevadzku, kde na zakladne skoly dostavame viac o 3 540 000 korun, na materske skoly menej o 1 765 000 a na zakladnu umelecku skolu plus 632 000 korun. Ked sme to zhrnuli, na zakladne a materske skoly nam chyba, ci uz na mzdy alebo na prevadzku, 3 241 000 korun. Este horsia je situacia vo financovani skolskych zariadeni. Prispevok na ziaka pri skolskych kluboch v zakladnych skolach je 4000 korun. Na prevadzku skolskych klubov, ktore posobia pri vsetkych styroch zakladnych skolach, nam vsak bude chybat 1 615 219 korun. V troch zakladnych skolach vyberaju poplatok 20 korun mesacne za skolsky klub, v jednej 50 korun, teda maximalny mozny. Smeruje to teda k tomu, ze poplatok za skolske kluby budeme musiet zvysit. V prepocte ale ani tieto financie nepokryju potrebne naklady. Taka ista situacia je aj v zariadeniach skolskeho stravovania pri troch zakladnych skolach, kde vychadza minus 737 000 korun. Pricom poplatok je 20 korun za mesiac, poplatok za stravu je 25 korun za odobrate jedlo. Cize aj tu pravdepodobne smerujeme k zvysovaniu poplatkov. Zariadenia skolskeho stravovania pri materskych skolach funguju v piatich zo siedmich materskych skol, tu chyba1 501 158 korun. Rodic neplati ziadny poplatok a strava stoji 28 korun za den, v com je hlavne a tzv. doplnujuce jedlo, na hlavne jedlo normativ stanovil 15 korun a na doplnujuce - ranajky, desiate a olovranty - tri koruny na den. Mame este dve skolske zariadenia. V centre volneho casu to vychadza relativne celkom dobre, kde na mzdy a prevadzku bude chybat minus 54. Nevyfinancovane je stredisko sluzieb skole, ktore podla zakona pri delimitacii skol a skolskych zariadeni prevzali okresne mesta. V sucasnosti nie je samostatne financovane, ale z prispevku na ziaka zakladnych, pripadne materskych skol. Na jeho prevadzku nam chyba 1 169 000 korun.
Moznosti riesenia tejto situacie zial vidim vo zvysovani poplatkov, v racionalizacii siete, no a samozrejme aj v tom, ze cast nakladov budeme musiet vyfinancovat z rozpoctu obce. Material tykajuci sa tejto problematiky budeme samostatne prerokuvat na zasadnuti mestskeho zastupitelstva 22. marca.

 


wpe2.jpg (3099 bytes)Dlhoprsti ,,nelenia"

Dlhoprsti sa v tomto obdobi opat ,,cinili", mnohi z nich vsak za svoj priestupok ,,zaplatili". Dvanasteho februara o siedmej vecer v obchodnom dome COOP Jednota V. P. z Brezna ukradol tovar za 73 korun. Na druhy den tesne pred pol deviatou vecer tu prichytili J. P. z Brezna s ,,nakupom" za 64,70 a 20. februara pred osmou rano A. M. z Brezna s cukrikmi za 16,50.V Bille mali ,,skodnu" 15. februara popoludni (O. S. z Brezna za 42 korun), 16. februara vecer (M. B. z Brezna za 19,50), 17. februara rano (M. H. z Brezna za 211 korun), 18. februara predpoludnim (M. K. z Podbrezovej za 134,60)

Neprikuril si

Pre drevo do Brezna sa 14. februara popoludni vybral P. Z. z Pohronskej Polhory. Jeho ,,vylet" sa vsak nevydaril, pretoze pri nepovolenom vyrezavani briez ho zbadala hliadka. Trest za nepovolenu cinnost ho neminul.

Zlakli sa ho

Sestnasteho februara desat minut pred siedmou vecer telefonoval L. S. z Brezna, ze na Ulici F. Krala ho prepadli dvaja muzi. Nastastie sa ich nezlakol, zacal volat o pomoc a utocnici usli. Pripad oznamili Policajnemu zboru.

,,S dlhym nosom"

z objektu byvalej Mostarne 17. februara predpoludnim odchadzali M. S. a V. S. z Brezna. Museli totiz zaplatit blokovu pokutu za kradez plechov, pri ktorej ich na zaklade oznamenia prichytila hliadka.

Rusili nocny klud

Dvadsatdvaminut po polnoci 20. februara telefonovali z Krculovej ulice susedia, ze na prvom poschodi rusi nocny klud rodina B. Hliadke otvorila ,,hlava rodiny" v stave, ked nevladal komunikovat. Kedze s nim nebolo reci, policajtov musel navstivit v triezvom stave a zaplatit blokovu pokutu.

Roztrzka medzi rodinami

Na zaklade informacie, ze na Ulici Frana Krala sa strhla bitka, hliadka sem 20. februara tesne po deviatej vecer vyrazila. Na mieste zistila, ze roztrzka vznikla medzi romskymi rodinami. Jej akterov upokojila a vec oznamila Policajnemu zboru.

Smutny koniec

K smutnemu pripadu hliadka vystartovala 22. februara o stvrt na dve popoludni na Sekurisovu ulicu, kde na chodniku pri garazach smerom k byvalemu vodojemu nasli leziaceho muza, ktory bol sportovo obleceny a v rukach drzal stopky. Pri sportovcovi uz bol dalsi bezec, ktory medzitym privolal sanitku. Lekarka zial konstatovala smrt.

Zabudol vypnut televizor?

Tesne po tristvrte na jedenast v noci 25. februara telefonovali z Ulice Ladislava Saru, kde nocny klud rusil hlucny televizor suseda. Privolanej hliadke muz neotvaral, a tak je pripad v stadiu objasnovania.

(mp)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT