Maria Sevcikova, dochodkyna, Brezno:
- Ako dochodkyna vela necestujem, takze ma to velmi nezaujima. Byvam na Ulici CSA, odkial to mam do mesta blizsie ako na zeleznicnu stanicu. Na druhej strane, keby bola zeleznicna aj autobusova stanica na jednom mieste, mesto by bolo cistejsie.

Anna Horackova, zivnostnicka, Bacuch:
- Za pracou nedochadzam, no podla mna na namesti bolo autobusove nastupiste dobre. Vyhovovalo mi to. Ale myslim si, ze hluk na namesti nie je dobry. Ma to svoje vyhody aj nevyhody. Ked bude nastupiste dalej, v meste bude vacsi klud. Zvykneme si.

Diana Szalajova, na materskej dovolenke, Brezno:
- Myslim si, ze na namesti by autobusy nemali vobec zastavovat. Ked idem tadialto s kocikom, pomedzi autobusy je to velmi tazke. Nejake zastavky MHD v meste treba, ale niekde mimo, nie na namesti. Tato krizovatka je najhorsia a priechod cez cestu v smere do Halan vodici ani nerespektuju.

Anna Kanova, nezamestnana, Bacuch:
- Myslim si, ze namestie je zavalene autobusovou dopravou. Paci sa mi, ze z druhej strany namestia je kludna zona. Ale bojim sa, ci autobusova stanica pri zeleznicnej nebude od ruky, ludia si uz zvykli. Ak niektore zastavky ostanu, bude to v poriadku, pretoze, mesto je dopravou zahltene a vsetko sa premelie cez stred namestia.

Elena Zaplatilkova, dochodkyna, Brezno:
- Suhlasim s prestahovanim autobusoveho nastupista pred zeleznicnu stanicu. Na namesti bude viac priestoru a bude bezpecnejsie pre chodcov. Mne osobne to bude vyhovovat aj preto, ze byvam v blizkosti zeleznicnej stanice. Vyhovovat to bude urcite aj cestujucim, ktori z vlaku prestupuju na autobus.

Stefan Kupec, zivnostnik, Brezno:
- Pre klud v meste to bude urcite lepsie, ale pre obchody uz asi nie, pretoze ludia vystupili z autobusu a hned nakupovali.

(ng, ma)

Par postrehov

o Pri velkej zeleznicnej stanici v Brezne v smere od mesta na stanovistia autobusov zavadzia cervena zastavka. Co keby vodicovu pozornost cosi odputalo a on vletel do nej? Navyse vecer tento priestor nie je osvetleny. Sme naozaj taki chudobni? A este nieco: medzi odstavenymi autobusmi a plotom je smetisko plastovych flias. To sem nepatri!
o Vobec nic sa nerobi pre bezpecnost chodcov v meste, najma pri potravinach Televizor na Ulici CSA.
o Podla mna cestujuci v autobusoch by mali byt ohladuplnejsi a vystupovat zadnymi dverami. Este som nestretol vodica, ktory by neotvoril predne dvere. Cest ich praci!
o Zaraza ma nevychovanost mladeze pri cestovani v autobuse ci vlaku. Kde je chyba? V prvom rade u rodicov.

Jozef Pekar

PRIATELIA MALEHO PRINCA

Polhora - kulturne a telovychovne zdruzenie vlani 28. decembra rozbehla projekt Priatelia Maleho Princa, ktory mozeme realizovat vdaka Nadacii pre deti Slovenska s financnou podporou Holandskeho kralovstva prostrednictvom programu Matra.
Detom do nasej obce a ziakom tretich rocnikov zakladnej skoly prisiel list od Maleho princa s prosbou, aby sa s nim spriatelili. Deti si spolocne citaju knihu Maly princ a pripravuju divadelne predstavenie o Malom princovi, s ktorym vystupime 7. marca v kinosalne v Pohronskej Polhore. Srdecne pozyvame vsetky deti, ktore sa chcu stat priatelmi Maleho princa, aby prisli k nam na nase spolocne stretnutia do nasej Izby dobrej nalady a stali sa nasimi priatelmi aj priatelmi Maleho princa.
Chceme sa podakovat NDS a Holandskemu kralovstvu za ich podporu, ako aj Obecnemu uradu, Zakladnej skole v Pohronskej Polhore a vsetkym, ktori nam s tymto projektom pomahaju.

Katarina Pindiakova Rubrika pokracuje na strane 9

Januar je kazdorocne mesiac, kedy sa zacina kolotoc okresnych kol predmetovych olympiad a postupovych sutazi ziakov zakladnych skol a nizsich rocnikov osemrocnych gymnazii. Nie je tomu inak ani tento rok.
Dvadsiateho osmeho januara sa v Zakladnej skole Pionierska 4 v Brezne uskutocnila matematicka olympiada. V kategorii Z 5, urcenej pre ziakov 5. rocnika zakladnych skol a 1. rocnik a osemrocneho gymnazia, postupilo do okresneho kola tridsatstyri ucastnikov. Najlepsie vykony v logickom mysleni preukazala Laura Jourova, 2. miesto obsadil Peter Sabaka (obaja z osemrocneho gymnazia) a o 3. miesto sa podelili traja ziaci: Adriana Kleinova (Pionierska 2), Milan Baksa (Pohorela) a Stefan Uhrin (Pohronska Polhora). Jedenast ziakov ziskalo titul “uspesny riesitel”.
Styri hodiny cisteho castu stravilo nad matematickymi ulohami v kategorii Z 9 dvanast ziakov. Najvyssi pocet bodov a 1. miesto ziskala Daniela Daxnerova, 2. miesto obsadila Lucia Schoberova a 3. Michal Daxner (vsetci z Pionierskej 4). Vitazi sa zaroven zaradili medzi uspesnych riesitelov.
Dna 12. februara sa Zakladna skola Pionierska 2 a Centrum volneho casu v Brezne stali usporiadatelmi okresneho kola biologickej olympiady v kategorii C. Tato sutaz je v porovnani s ostatnymi predmetovymi olympiadami casovo narocnejsia vzhladom na to, ze od ziaka sa vyzaduju nielen primerane teoreticke znalosti, ale predovsetkym vhodny vyber temy, dlhodobe pozorovania, ich primerane zaznamenavania, vyhodnotenia a zhotovenie tzv. posteru, ktory je zrkadlom a vysledkom celeho snazenia. K casovej narocnosti sa pridruzi aj dostatocne materialne zabezpecenie a samozrejme ochota ucitela ziaka usmernovat, pomahat a venovat sa mu, vacsinou vo volnom case jednej i druhej strany. A tak sa stava, ze rok co rok sa na tejto olympiade stretava coraz menej nadsencov a milovnikov prirody, co je urcite na skodu veci. Tento rok to bolo sest ziakov, jedna riesitelka zo Zakladnej skoly v Ciernom Balogu – Janosovky pod odbornym vedenim Mgr. Aleny Zvarikovej a neuveritelnych pat zo Zakladnej skoly Pionierska 4 v Brezne s Mgr. Alenou Zilinkovou. S najlepsimi teoretickymi a praktickymi vedomostami v teste i prezentaciou zvolenej temy Vyskyt obojzivelnikov v okoli mojho bydliska sa na 1. mieste umiestnila Michaela Schönova z Cierneho Balogu, 2. miesto ziskala Lucia Schoberova a na 3. mieste skoncili Maria Noskova a Hubert Kristof vsetci z Pionierskej 4.
Vsetkym vitazom okresnych kol oboch olympiad srdecne blahozelame a prajeme vela uspechov v dalsich kolach.

Mgr. Renata Vrlakova,

CVC Brezno

Seniori z LUNY dakuju dvakrat

Dna 13. februara si obyvatelia v Domove dochodcov a domove socialnych sluzieb (DD a DSS) Luna v Brezne po prvykrat pripomenuli sviatok svateho Valentina i jeho historiu. Laska, o ktorej sa v tomto case hovori, sprevadza cloveka od kolisky az do neskorej jesene zivota. A tu najkrajsiu ruzu LASKU vsak treba polievat. Ludska laska totiz uschne skor, nez ruza, ak sa o nu nestarate a nepolievate ju svojou toleranciou, nehou a laskavostou. Tento den bol o to krajsi, ze k nam zavitala Evka Bruchackova, ktora hrala na harmonike a spievala piesne na zelanie. Patri jej nasa dvojnasobna vdaka, pretoze za kratky cas opat zavitala do DD a DSS Luna na fasiangove posedenie.
Devatnasteho februara sa od rana chodbami zariadenia sirila vona pampusikov. Srdecna vdaka patri obyvatelkam: V. Babicovej, A. Mihalovej, M. Misuthovej, ktore sa za pomoci pracovneho kolektivu od rana rezko zvrtali, aby boli pampusiky na cas. Podakovanie patri aj F. Nebusovi, ktory sa zapojil do kulturneho programu. V tento den nechybal na tvarach seniorov usmev a na perach spev.

(lv)

Co vy na to?

Nas ubiedeny slovensky narod sa zmieta v uzasnom, tazkom polozeni. Nezamestnanost rastie zo dna na den. Gniavi nas nedostatok financii, stracame pomaly a isto vsetky socialne a zdravotne istoty. Nasej vlade sa este mali! Chystaju “pogromu” na nase posledne bohatstvo, ktorym su nase prekrasne slovenske lesy. Chystaju velkovyrub lesov v okoli Zarnovice, B. Bystrice a Brezna. Chcu “znizit” nezamestnanost zriadenim drevokombinatu na strednom Slovensku.
Co vy na to drahi Horehronci? Chceme moderny drevokombinat – pre par pracovnych miest, alebo poziadat ochranu prirody a zivotne prostredie o pomoc: Nedovolit vyrub lesov!

(rj)

Druhy fasiangovy karneval na snehu

V nedelu 22. februara na lyziarskom vleku na Dolinkach zorganizoval kolektiv vlekarov zo sportoveho klubu Helpa v spolupraci s obcou Helpa uz 2. rocnik fasiangoveho karnevalu. Obloha sice pod mrakom a sem tam spadlo i snehu, srdcia vsak plne radosti a veselosti. Na karnevale sa zucastnili vsetky vekove kategorie – od najmladsich deti az po najstarsich. Okrem prehliadky masiek sa na svahu Doliniek konali netradicne sutaze: preteky na vreci plnom slamy, na ktorych sa zucastnili najmladsi ucastnici, plieskanie bicom, pretahovanie lanom, v ktorom si zasa zmerali sily aj ti skor narodeni. V nedelu boli vsetci vitazmi. Deti si odniesli sladke odmeny a vecne ceny za svoje masky, ale aj za ucast v sutazi. Folklorny subor Priehybka, ktory sa postaral o dobru naladu a vysluzku z dediny, sprijemnil den spevom a hudbou. Nakoniec si vsetci ucastnici a aj divaci mohli pochutnat na vybornych siskach a skvarkovych pagacoch.

(mk)